80 „štvorcov“ so záhradou

80 „štvorcov“ so záhradou

14. 03. 2011
Zdieľať

Aký veľký je ideálny dom? 100, 200 či nebodaj 500 m2? Po návšteve v malej obci neďaleko hlavného mesta treba povedať, že odpoveď môže byť prekvapujúca. Už samotný titulok naznačuje, že porekadlo o tom, že „menej je niekedy viac“, platí nielen v dizajne a architektúre, ale i v tomto prípade v bývaní.

„Hlavne žiadne zbytočné priestory!“ povedali si sympatickí mladí manželia uvažujúci o stavbe vlastného domu. Už dávnejšie v nich dozrelo rozhodnutie, že nechcú stráviť celý život v paneláku. Lenže príliš blízka im nebola ani myšlienka zbytočných metrov zaprataných zbytočnosťami, ktoré sa navyše samé neupracú… Rodina má zatiaľ len dvoch členov a ušetrené metre znamenajú i ušetrené peniaze. A to nielen za prácu a stavebný materiál, ale i za vykurovanie a celkovú prevádzku. Prístup „menej môže byť viac“ sa tak za necelý rok po dokončení stavby odrazil i na finančných úsporách. V neveľkej stavbe majú všetok potrebný komfort, bonusom je primeraná záhrada, ktorá na svoje doriešenie ešte len čaká. Zatiaľ ju pokrýva hustý zelený koberec, tvoriaci akúsi prírodnú predsieň vystavenú slnku.

Cesta k drevu

Vráťme sa však na začiatok. Investori svoje predstavy definovali jednoznačne: „Chceli sme dom pre (zatiaľ) dvojčlennú rodinu s veľkými presklenými plochami. Od začiatku sme uvažovali o nízkoenergetickom dome, podrobnosti sme však nedefinovali,“ spomína majiteľ, zatiaľ čo nás usadzuje na terasu zaliatu zubatým jesenným slnkom. „A priznám sa, že na drevostavbu som nepomyslel ani náhodou… mal som v povedomí americké drevostavby, v ktorých sa cítite ako v kulisách… Na drevo, ktoré je u nás stále podceňované, mňa nasmerovala manželka,“ popisuje zrod útulnej stavby domáci pán. „Na jednom z veľtrhov sme objavili architektov zo spoločnosti Prodesi,“ spomína majiteľ, „slovo dalo slovo, padli sme si veľmi rýchlo do oka a celá realizácia od projektu po odovzdanie kľúčov už bežala akýmsi samospádom.“ Slová domáceho pána potvrdzuje i architekt Pavel Horák z ateliéru Prodesi: „Výhodou bol ich jasný postoj a bezproblémová komunikácia. Úspešnej spolupráci naozaj nič nestálo v ceste.“

Krabica2

Spoločnú reč našli i v architektonickom výraze stavby. Investori neholdujú žiadnym rustikálnym ozdôbkam, na architektúru majú pomerne jasný názor – stavba mala byť funkčná, praktická a jednoduchá. Výsledkom sú dva hranoly s rovnakým objemom položené na seba „do kríža. Spodný hranol s oknami orientovanými na juh je omietnutý. Horný, naprieč položený objem má dvojplášťovú odvetrávanú fasádu s dreveným obkladom s vodorovne umiestnenými latkami. Ako obklad architekti vybrali tlakovo impregnované smrekové palubovky. Okná v hornom podlaží smerujú na západ. „Toto riešenie korešponduje so zvolenou dispozíciou. Každý hranol reprezentuje jednu obytnú zónu – omietnutá základňa dennú časť, drevené poschodie ukrýva nočné miestnosti,“ popisuje Pavel Horák. Obe podlažia spája jednoduché schodisko uprostred dispozície. Schodisko sa jednou stranou opiera o masívne oporné hranoly, ktoré celú drevostavbu staticky vystužujú, ich dominantu pohľadovo oslabuje transparentná kopilitová stena cez obe podlažia.

Rozmiestnenie jednotlivých funkcií najlepšie dokladuje pôdorys. Na prízemí nájdeme zádverie, toaletu, kuchyňu, pracovný kút a obývaciu izbu s výstupom na terasu. Na poschodí sa nachádza spálňa, pracovňa, ktorá môže slúžiť i ako detská či hosťovská izba, a kúpeľňa. Všetky izby na poschodí – vrátane kúpeľne – charakterizujú veľké francúzske okná orientované na západ, vďaka ktorým je v miestnostiach dostatok svetla. Okná umožňujú i výstup na zelenú terasu, ktorú tvorí strecha spodného podlažia – i keď strecha nebola pôvodne plánovaná ako pochôdzna a pobytová.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

V priamom prenose

Vďaka premyslenému osadeniu stavby na pozemok sú majitelia odmenení výhľadom na susednú, husto zarastenú záhradu: „Informovali sme sa už pred začatím stavby. Je to najväčšia záhrada v okolí, rastú na nej vysoké staré stromy. Sused využíva vlastný dom v jednej jej časti vzdialenej od spoločného plotu a rozhodne neplánuje ďalšiu zástavbu do nášho výhľadu. Inak by sme sa asi neodhodlali otvoriť francúzskymi oknami i kúpeľňu,“ dopĺňa majiteľ a na dôvažok pridáva historku z výstavby: „I keď nie sme medzi novostavbami v okolí jedinou drevostavbou (celú oblasť charakterizuje nová zástavba rodinných domov, klasický príklad developerského rozvoja obce na hranici metropole – pozn. red.), technológia výstavby i tvar domu bol, samozrejme, pre zvedavcov veľmi príťažlivý. Navyše sme zatiaľ poslední v uličnom rade; pozemok tak bol prístupný nielen od ulice, ale i z južnej strany. Neraz sme videli, ako sa nám za oknom zhromažďujú okolití psičkári či iní miestni obyvatelia na vychádzke, a v duchu správnej reality show fandia našim stavbárom v priamom prenose… Ešte i dnes, keď si s manželkou zasadneme na terasu k poháru dobrého vína, tu a tam sa pristavia pri plote, len pár metrov od nás a nadviažu rozhovor… Až tak nám to nevadí, ale tešíme sa, až dorastie živý plot a trošku nás od okolia oddelí.“

Apropo – terasa. Drevené plató je čiastočne kryté pred dažďom i slnečnými lúčmi konzolou horného podlažia. Horný kubus navyše podopierajú drevené podpery v tvare písmena V, ktoré terasu formálne uzatvárajú. Až pri posedení v pohodlných stoličkách si návštevník – najmä vďaka bezprostrednej blízkosti opornej steny z gabionov – uvedomí členitosť pozemku. „Parcela je dosť svažitá, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. To bol i hlavný technologický problém založenia stavby – dôsledné odvodnenie. Podarilo sa nám však všetko vyriešiť a dom je v súčasnosti veľmi ekologický a samostatný. Všetka spádová i dažďová voda z bezprostredného okolia domu je vyvedená trativodom, ktorý ústi vo vzdialenej časti záhrady.

Teplo zo zástrčky

Charakteristickým prvkom stavby sú predokenné žalúzie vo výrazných žltých rámoch, ktoré plnia bezpečnostnú, ale hlavne protislnečnú a tepelnoizolačnú funkciu. „Fungujú ako tepelný regulátor – v lete ich zaťahujeme, v zime zase otvárame, vždy podľa potreby. Tepelné zisky z južnej fasády sú totiž dosť významné,“ popisuje domáci pán. I vďaka tomu využívajú ako hlavný tepelný zdroj elektrické priamovykurovacie telesá. „Spočítali sme si to a vychádza nám to veľmi dobre, napriek obavám a všeobecne rozšíreným informáciám o nákladnosti takéhoto riešenia,“ popisuje investor. „Navyše sa vďaka spotrebe dostávame na veľmi priaznivý energetický tarif, takže výsledok je celkovo mimoriadne priaznivý.“ Aby zvolené riešenia nenarušili celkový architektonický výraz stavby, sú v prízemí použité elektrické podlahové konvektory a v izbách na poschodí nízke dizajnové telesá, ktoré nenarušujú výhľad cez francúzske okná.“ Tepelnej pohode výrazne napomáha zvolená konštrukcia. Celá stavba konštrukčne vychádza z amerického systému two by four – nejde teda o prefabrikovanú skladačku, ale o konštrukciu, ktorá vzniká takpovediac priamo na stavenisku a s ktorou majú architekti z Prodesi dostatok skúseností: „Steny tvorí difúzne otvorený sendvič – zvnútra dosky OSB a minerálna vlna so šírkou až 23 cm a z vonkajšej strany dosky DHF. Konečnou povrchovou úpravou z vnútornej strany je sádrokartón; o exteriéri už bola reč.“

Dvaja z jedného cesta

Pozoruhodnosťou výstavby je i fakt, že architekti i realizačná spoločnosť sú takpovediac dve ruky jedného tela: architekti Prodesi a dodávateľ Domesi, ktorý má s výstavbou nízkoenergetických drevostavieb dlhoročné skúsenosti. Aj v našom časopise radíme stavebníkom oddeliť dozor od realizátora – ako to dokážu zvládať architekti okolo Pavla Horáka? „Môže sa vám zdať, že je to trošku schizofrénna situácia. Ale dokážeme obhajovať pohľad klienta a trvať na navrhnutých a dohodnutých riešeniach. Navyše, ak sa vyskytne neočakávaný problém, vďaka tomu, že dokonale poznáme možnosti dodávateľa a on svojich architektov, vieme nepríjemnosť vyriešiť bez straty nárokov na kvalitu či požiadavky klienta,“ popisuje architekt. Výsledok hovorí sám za seba. Majitelia sú rok po dokončení stavby spokojní, o čom svedčí aj príjemná atmosféra, ktorá vládla pri našej spoločnej návšteve. Architekti navyše klienta nestratili z dohľadu a stále sú pripravení vyriešiť či opraviť drobné nedostatky, akými je napríklad správny odtieň obkladu medzi okennými rámami. Je jasné, že tu spolupráca nekončila zaplatením faktúry. Končí však naša návšteva. Jesenné slnko sa ukrylo za mraky a fotoaparát môjho kolegu klesol na dno batohu. Po našej návšteve ostal len chladnúci čaj na príjemnej terase a príjemné dojmy z návštevy neveľkého bytu so záhradou.

Drevostavba rodinného domu
Architekt: Pavel Horák, Prodesi
Investor: súkromná osoba
Realizácia: 2007 – 2008
Dodávateľ: Domesi, s. r. o.                                                         

 

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: bývanie dom
Zdieľať článok

Diskusia