Kúpeľňa – súkromný vodný svet (1. časť)
Súčasná kúpeľňa by sa mala približovať k obytnému priestoru. Táto myšlienka nie je nová. S podobným cieľom sa zariaďovali prvé kúpeľne už v polovici 19. storočia, keď lekári presvedčili bohatšie vrstvy, aby sa zbavili špiny, pretože je príčinou mnohých chorôb. Dnes sa však kúpeľne využívajú nielen na hygienu, ale aj na relaxáciu.
Pri zariaďovaní kúpeľne záleží na tom, aké možnosti nám byt alebo dom ponúkajú. Trendom posledných rokov je návrat práčovní a pracovných kúpeľní, kde sa umiestňujú práčka, sušička a iné pomôcky, ako sú vedrá, vysávač a pod. Také usporiadanie výrazne uľahčuje chod domácnosti. Pracovnú kúpeľňu možno vytvoriť aj v starších bytoch, napríklad v komore.
Požiadavky na kúpeľňu
Plánovaniu a zariaďovaniu kúpeľne by sa mala venovať maximálna pozornosť. Zo stavebného aj z technického hľadiska je kúpeľňa najnáročnejšia miestnosť v byte. Treba vyriešiť inštaláciu, kanalizáciu, elektrický rozvod, kúrenie a ventiláciu. Zložité býva aj vhodné riešenie samotnej dispozície kúpeľne. Dodatočné zmeny sa bez náročnej rekonštrukcie nedajú realizovať. Klasickým príkladom sú obkladačky v kúpeľni. Ak nás po piatich rokoch ich dizajn omrzí (tento časový údaj uvádzajú architekti, ktorí sa špecializujú na kúpeľne), ich výmena je na rozdiel od maľovania izby oveľa zložitejšia. A to aj napriek tomu, že nové lepidlá umožňujú obkladačky lepiť priamo na pôvodný obklad. To sa však nedá realizovať pri murovanej vani, ktorú treba vybúrať, a teda nemožno vylúčiť poškodenie smaltu. Celé zariadenie do kúpeľne by sa malo vyberať s tým, že bude slúžiť niekoľko rokov.
U nás nie sme na obmeny kúpeľní po desiatich či pätnástich rokoch zvyknutí, ako je to v zahraničí bežné. Napríklad vstupné dvere do kúpeľne alebo WC sú často široké len 60 cm. Staršiemu človeku chodiacemu o barlách úzke dvere nevyhovujú, ale aj tak si mnohí päťdesiatnici pri rekonštrukcii kúpeľne nechávajú nainštalovať dvere síce nové, ale široké opäť len 60 cm. Práve pri rekonštrukciách treba starostlivo zvážiť, čo nám bude v kúpeľni vyhovovať o desať alebo pätnásť rokov, či nie je lepšie mať namiesto hlbokej vane sprchovací kút, no možno si dopriať oboje.
Tam, kde môžeme ovplyvniť dispozíciu domu alebo bytu, mali by sme sa snažiť priblížiť k trendu, ktorý je v niektorých krajinách už štandardom – ku každej spálni patrí kúpeľňa. U nás sa zatiaľ stavajú skôr byty so samostatným WC a s kúpeľňou vybavenou ďalšou záchodovou misou. Väčší počet kúpeľní je ideálny. Najmä ak deti dospievajú, ich nároky na kúpeľňu a súkromie sa zvyšujú a často vznikajú nezhody medzi nimi a rodičmi.
Malá kúpeľňa
Boj s miestom býva bojom doslova o centimetre. Kto má k dispozícii len minimálny priestor, ktorý nemožno zväčšiť ani prípadnou rekonštrukciou, mal by voliť menej tradičné zariaďovacie predmety. Miesto ušetrí rohové umývadlo. Vhodné sú aj umývadlá, ktorých hĺbka nepresahuje 38 cm. V malých kúpeľniach sa čoraz častejšie používajú umývadlá zabudované do nábytku alebo do odkladacej dosky, prípadne typy s malou hĺbkou, ale s dostatočne veľkou úložnou plochou.
Nedostatok miesta v kúpeľni môže vyriešiť aj úsporná vaňa. Na jednej strane má šírku napríklad 75 cm (tam, kde budú plecia), na druhej strane je časť akoby odrezaná – má šírku 50 cm. Týmto odskokom možno získať miesto na zabudovanie umývadla, sprchovacej vaničky a pod. Ďalšou možnosťou je nahradenie vane sprchovacím kútom.
Najmä v panelových bytoch je bidet pre nedostatok miesta len želaním. Možno to vyriešiť tak, že na umývadielko, ktoré sa zmestí do každého WC, použije sa špeciálna batéria Oras Bidetta, ktorá vďaka ručnej sprche nahradí aj bidet. Aj posuvné dvere výrazne šetria priestor. Niektorí ľudia sa snažia získať väčšiu kúpeľňu tým, že ju spoja s WC. Toto riešenie je však podľa súčasného Stavebného zákona z hygienických dôvodov možné len v jednoizbových bytoch alebo dvojgarsónkach. Okolo záchodovej misy sa totiž vyskytuje množstvo nežiaducich baktérií, ktoré sa šíria asi do dvoch metrov od záchoda. Preto do blízkosti záchodovej misy nie je vhodné umiestniť umývadlo. Z hygienického hľadiska by sa ani kefy na čistenie záchodovej misy nemali nechávať v jej blízkosti.
Zariadenie kúpeľne a WC
Umývadlá
V kúpeľniach sa používajú umývadlá zavesené alebo vstavané. Výška umiestnenia by mala zodpovedať postavám užívateľov, za štandard sa považuje výška okolo 85 cm. Ak sa použije závesná skrinka pod umývadlo, mala by mať od podlahy odstup asi 20 až 25 cm. Skrinka na sokli vyžaduje, aby umývadlo buď vystupovalo dopredu, alebo sokel ustupoval najmenej 15 cm dozadu, aby bol k umývadlu pohodlný prístup.
Klasické sú keramické umývadla. V súčasnosti sú módne malé antikorové alebo sklenené umývadielka, ktoré vyzerajú veľmi efektne, ale vyžadujú každodenné čistenie.
Tam, kde to priestor dovolí, oplatí sa mať dve umývadlá. Podľa architektov pre štvorčlennú rodinu s jednou kúpeľňou (neráta sa záchod s umývadlom) sú dve umývadlá nevyhnutné. V ostatných rokoch väčšina svetových dizajnérov uprednostňuje jednoduché geometrické tvary umývadiel. Ich rozmery zostávajú štandardné, šírka je 55 až 60 cm, hĺbka 45 až 56 cm.
Vaňa ako pokušenie
Podľa tvaru sú vane pozdĺžne, okrúhle a rohové. Aby vstup do vane bol pohodlný, jej výška by nemala presiahnuť 60 cm. Okrem veľkosti a farby vane je dôležitý aj materiál. Môžete si vybrať z viacerých druhov – smalt, akrylát, quaryl, drevo, živica alebo liate materiály, napríklad terazzo. Posledné tri materiály sú určené pre náročných klientov so špecifickými požiadavkami na dizajn. Quaryl je liaty umelý materiál, ktorý sa používa v hrúbke až jeden centimeter. Je mäkší ako smalt, ale tvrdší ako akrylát. Používa sa na sériovo vyrábané vane s podstatne vyššími cenami.
Najčastejšie sa rozhodujeme medzi smaltovanými a akrylátovými vaňami. Akrylátové vane sú lacnejšie, ale po desiatich až pätnástich rokoch treba ich vymeniť za nové. Kvalita akrylátových výrobkov býva rozdielna. Dôležité sú nielen vstupný materiál a jeho hrúbka, ale aj konečné spracovanie a kvalita nástreku na rube vane, ktorý ovplyvňuje jej pevnosť. Milimetrová vrstva rozhodne nestačí. Smaltované klasické vane sa vyrábajú lisovaním hlbokoťažného oceľového plechu. Smalt je materiál, ktorý je svojím zložením a technológiou výroby podobný sklu, je oveľa tvrdší ako akrylát a nemožno ho poškriabať bežne používanými predmetmi. Zárukou tvarovej stálosti a stability je plech s hrúbkou 3,5 mm. Preto na niektoré typy dávajú ich výrobcovia záruku tridsať rokov.
Pri smaltovaných vaniach možno použiť úpravu anti-slip, ktorá zabráni pošmyknutiu. Túto úpravu treba objednať u výrobcu. Jednou z hlavných predností smaltovaných vaní je možnosť farebne ich zjednotiť s obkladmi a so sanitárnou keramikou. Táto zdanlivá maličkosť nie je pri akryláte možná, pretože svetlo, ktoré naň dopadá, odráža sa inak ako od keramiky. Na pohodlné kúpanie by dĺžka vane mala zodpovedať výške postavy po plecia. Pri vysokých ľuďoch to však znamená dĺžku približne 180 cm. Ak si až takú dlhú vaňu nemôžeme dovoliť, musíme zvoliť hlbšiu vaňu. Niektorí výrobcovia preto ponúkajú vane hlboké až 81 cm. Pre pohodlie užívateľov slúžia anatomicky tvarované vane, ktorých súčasťou je aj opierka hlavy.
Zaujímavým trendom je móda veľkých vaní. Majú dĺžku aj vyše 180 cm a šírku 75 až 80 cm. Možno ich umiestniť voľne do priestoru. Pohodlne sa v nich môžu naraz vykúpať dvaja dospelí ľudia. Musia však rátať s pomerne veľkou spotrebou vody; do tejto vane sa zmestí okolo 150 litrov vody, zatiaľ čo do vane s rozmermi 170 × 70 cm necelých 100 litrov.
Hydromasážne vane alebo voda s prstami
Rozhodnutie obstarať si hydromasážnu vaňu treba starostlivo zvážiť. Vysoká cena smaltovaných hydromasážnych vaní spôsobuje, že väčšina zákazníkov dáva prednosť akrylátovým. Môžete si vybrať z množstva farieb a tvarov. Platí však staré známe – za málo peňazí málo muziky, a to najmä pri lacných typoch, kde sú časté problémy s čistením – voda zostáva v rozvodnej hadici. Drahšie vane majú špeciálne dezinfekčné zariadenia, do ktorých sa čistiaci prípravok len dopĺňa. Zaobstarať si možno aj automatickú hygienu. Ide o vstavaný senzor, ktorý po každom kúpeli vaňu vyčistí. Systém prepláchne studenou vodou, potom dezinfekčným roztokom a opäť studenou vodou. Nakoniec kompresor systém úplne vysuší.
A na čo slúži hydromasážna vaňa? Vodu z vane nasáva čerpadlo a núteným obehom sa zmiešaná so vzduchom vracia späť do vane bočnými dýzami. Touto masážou sa zlepšuje krvný obeh, regenerujú a spevňujú svaly a nastáva celkové uvoľnenie organizmu. Okrem toho, že prúd vody by mal smerovať k srdcu, musí byť prerušovaný alebo má mať turbulentný charakter, aby sa pri zmene tlaku cievy striedavo napĺňali a vyprázdňovali.
Najdokonalejší hydromasážny systém vychádza z orientálnych masáží shiatsu. Pomocou dvoch radov mikrodýz (vždy po šestnásť) sa masíruje bedrová, hrudná a krčná chrbtica. Terapia je založená na vodných „prstoch“ alebo prúdoch vody, nahrádzajúcich prsty maséra.
Špeciálna je bioenergetická masáž, pri ktorej sa hydromasáž kombinuje s pôsobením rastlinných a kvetinových esencií, hudobných a svetelných vibrácií. Bioenergetická masáž predstavuje štyri programy – relaxačný, osviežujúci, tonizačný a anticelulitidický.
Perličková masáž funguje na princípe prúdenia stlačeného predhriateho vzduchu na teplotu asi 35 až 70 °C, ktorý sa do vody vháňa dýzami na dne vane. Relaxačné účinky môžu mať aj terapeutický efekt na bolesť kĺbov alebo pri reumatických ťažkostiach.
Do vaní vybavených týmito masážnymi dýzami nepatria aromaterapeutické oleje alebo podobné prípravky, aby ich zvyšky nezostávali v rozvodných hadiciach a systéme.
Sprchovací kút a box
Niektorí ľudia dávajú prednosť pred vaňou sprchovaciemu kútu alebo boxu. Sprchovanie pomocou masážnych panelov je vynikajúcou relaxáciou aj pre starších či menej pohyblivých ľudí. Tí oceňujú hlavne jednoduchý alebo bezbariérový prístup.
Sprchovací kút šetrí okrem miesta aj vodu. Pri sprchovaní nám stačí asi desatina množstva vody, ktorú spotrebujeme vo vani pri klasickom kúpeli. Aj lekári odporúčajú uprednostňovať sprchovanie. Vhodná veľkosť sprchovacieho kúta je 90 × 90 cm, ale najoptimálnejšia je 90 × 120 cm. Z estetického hľadiska sú rozhodne lepšie sprchovacie kúty so sklenenými alebo s akrylátovými zástenami a so samostatnou vaničkou ako sprchovacie boxy. Tie často pôsobia príliš robustným dojmom. Ak sa rozhodneme pre sprchovací kút, nie je bezpodmienečne potrebná ani sprchovacia vanička alebo box. Stačí vhodný výklenok či oddelená časť a odtok v podlahe. Nevyhnutná je, samozrejme, dokonalá izolácia. Toto bezbariérové riešenie býva vhodné najmä v starších bytoch tretej a štvrtej kategórie, kde kúpeľňa nebola. Možno ju vytvoriť v nejakom výklenku alebo namiesto komory. Okrem dokonalej izolácie podlahy treba mimo sprchovacieho kúta umiestniť elektrický vetrák, ktorý je v kúpeľni nevyhnutný.
Kto sa nevie rozhodnúť medzi vaňou a sprchovacím kútom, môže si vybrať hydroterapeutický rohový alebo stenový panel, ktorý možno umiestniť nad vaňu. Panel môže byť vybavený termostatickou batériou, masážnymi dýzami alebo chrbtovými mikrodýzami.
Ďalšou možnosťou je kombinácia vane a sprchovacieho alebo masážneho boxu. Niektorí výrobcovia ich dopĺňajú aj škótskymi strekmi, aromaterapiou alebo parným kúpeľom. Samostatné sprchovacie boxy vybavené napríklad saunou, stereofónnym rádiom alebo v zhotovení pre dvojicu majú na trhu bohaté zastúpenie.
Na trhu sú už dokonca aj sprchovacie kúty určené voľne do priestoru. Ich autorom je známy svetový dizajnér Philippe Starck.