Obnovujú socialistický nábytok: Niekomu sa staré kúsky nepáčia, lebo im pripomínajú minulosť. A potom ľutujú, čo všetko vyhodili

Starým veciam dávate nový život. Ako ste sa k tejto práci vôbec dostali a čím vás staré kúsky fascinovali?

Nábytok z druhej polovice minulého storočia ma odjakživa oslovoval hlavne vizuálne a tiež následným poznaním, že ide o veľmi kvalitné spracovanie, čo už dnes nie je samozrejmosťou. Keď som po skončení štúdia priemyselného a interiérového dizajnu niekoľko rokov pracovala vo firme s látkami, často som si predstavovala, ako by som nimi očalúnila kreslá, na ktoré som narážala na burzách. Znovu oživovať krásny starý nábytok bola dlho moja vysnívaná práca. Až mi raz vošla do cesty Eva, ktorá ma presvedčila, aby sme to premenili na realitu.

Eva Hlavatá a Anna Harvanová z Renové. Zdroj: Andrea Jacenková

Pamätáte si na prvý kus nábytku, ktorý prešiel vašimi rukami?

Určite sme začali prečalúnením nejakého kresla, no tých už odvtedy bolo toľko, že na to úplne prvé si už nespomeniem.

Na povalách či v starých domoch sa často nájde veľmi veľa pokladov. Zväčša však končili na smetisku bez povšimnutia. Je to tým, že to, čo je staré ľuďom veľmi nevonia?

Z našej skúsenosti majú k týmto veciam ľudia rôzny vzťah, ktorý sa v čase vyvíja. Niektorí si k nim musia nájsť cestu postupne. Niekomu „nevoňajú”, lebo im pripomínajú nepríjemnú minulosť. Prípadne v nich nevidia hodnotu len preto, že sú staré a majú potrebu ich nahradiť novými. Často u nás zákazníci spomínajú na to, čo všetko voľakedy povyhadzovali a teraz im to je ľúto. Hlavne keď vidia, ako sa z nich stávajú zberateľské a vyhľadávané kúsky.

Vzťah k starému nábytku sa u niektorých ľudí vyvíja. Niektorí neskôr ľutujú, čo vyhodili, vravia zakladateľky Renové. Zdroj: Anna Harvanová

A môže to byť aj tým, že za repasovanie zaplatia možno toľko, ako za nový nábytok?

Aby ste sa rozhodli pre renováciu, musíte mať k danej veci naozaj citový vzťah. Je to náročný proces a ručná práca, vo väčšine prípadov v hodnote nového nábytku.

Tieto kúsky v sebe nesú nielen kus histórie či spomienky, ale aj dizajn, ktorý bol v socializme unikátny, či nie?

Bol veľmi unikátny, no žiaľ aj nedocenený, hlavne pre dobu, v ktorej vznikol.

Dizajn lampy Sputnik bol inšpirovaný vesmírnym vekom v polovici 20. storočia a vypustením sovietskeho satelitu Sputnik. Pozostáva z centrálnej gule a ramien ukončených žiarovkami, ktoré majú pripomínať výbuch hviezdy alebo trajektórie satelitu. Zdroj: Anna Harvanová

Aký je váš pohľad na socialistický nábytok? Či už z hľadiska kvality práce, alebo dizajnu v svetovom meradle? Prečo vám k srdcu prirástol práve nábytok z tejto doby?

Nepozeráme sa naň cez dobu, v ktorej vznikol, ale ako na objektívne dizajnovo hodnotné a kvalitné kusy nábytku, ktoré si podľa nás zaslúžia väčšiu pozornosť ako len nálepku „socialistické”. Tiež sme odpozorovali, že zahraniční zberatelia majú často väčší prehľad o našich dizajnéroch, ako máme my doma.

Časy sa menia a mám pocit, že práve retro nábytky či doplnky sú vyhľadávaným artiklom. Čo sa v priebehu rokov zmenilo, že im na chuť prichádzame o čosi viac?

Veľkú zásluhu má na tom rozhodne aj popularizácia na sociálnych sieťach a internet. Ľudia už nie sú odkázaní len na svoju predstavivosť a vedia si pozrieť, ako konkrétny kúsok môže vyzerať v interiéri. To je veľká pomoc. Tiež sa nedá nevšimnúť, ako retro kúsky rokmi stúpajú na cene. Čoraz viac ľudí k nim začína pristupovať aj ako k investíciám.

Lampa od českého dizajnéra Štěpána Taberyho, ktorý ju navrhol pre OPP Jihlava v 70. rokoch. Ide o ďalší z dizajnových skvostov socializmu. Zdroj: Anna Harvanová

Dokážete zrenovovať úplne všetko, čo k vám ľudia prinesú? A čo najčastejšie nosia?

Nie všetko sa dá opraviť, napríklad rozbité sklo nezlepíme do pôvodnej podoby. Chodí nám asi narovnako dreveného a čalúneného nábytku, ale aj svietidiel.

Sú kúsky, ktoré renovujete najradšej alebo najčastejšie?

Radi to striedame a často máme v dielni rozrobených viac vecí naraz. Kým niekde zaschne moridlo či lak, stihneme napríklad prekáblovať lampu.

Koľko ľudí sa u vás podieľa na obnove nábytku? Zvládne celý proces človek aj sám, alebo je na to potrebných viacero odborníkov?

V závislosti od typu nábytku to môže byť aj niekoľko ľudí. Stálym členom tímu je náš Roman, ten sa stará o reštaurovanie dreva, no dokáže opraviť takmer čokoľvek. Keďže každý kus je úplne iný, zakaždým natrafíme na nejaký nový unikátny problém. V zháňaní chýbajúcich dielov musíme byť niekedy naozaj vynaliezaví. S čalúnnikom a rôznymi inými remeselníkmi spolupracujeme externe, podľa potreby.

Dá sa vôbec zhodnotiť, ako dlho celý proces trvá?

To je veľmi individuálne. Niektoré veci idú do dielne takmer na otočku, pri iných je to aj niekoľkotýždňový až niekoľkomesačný proces. Hlavne ak je treba zohnať chýbajúci originálny diel, ktorý sa nedá ničím nahradiť, ani jednoducho vyrobiť. Musíme počkať, kým sa niekde objaví, a to môže trvať naozaj dlho. No aj samotný výber látky je proces. Niekedy si rozhodnutie radšej necháme odležať, kým sme si naozaj istí, že sa tam tá látka hodí.

Na strane druhej sú asi veci, ktoré nezachráni ani druhá šanca. Stalo sa, že ste museli klienta sklamať a jednoducho renováciu odmietnuť?

Nestáva sa to často, niekedy však musíme odmietnuť, ak sa jedná o veľké kusy, na ktoré nemáme kapacitu.

Niekedy si renovátorky dajú na výber vhodnej látky na prečalúnenie čas, aby si boli isté, že vybrali správne. Zdroj: Anna Harvanová

Nechajú si ľudia poradiť, či už pri výbere textílií, ktoré sa používajú alebo farbách? Predsa len, pri čalúnených kusoch nábytku sa asi neopláca príliš experimentovať a „tlačiť“ ich do moderna…

Ak už sa na nás niekto obráti so žiadosťou o renováciu, tak veľmi pravdepodobne pozná náš „rukopis” a štýl prevedenia. Kvalita použitých materiálov je vždy prvoradá, v tom nerobíme kompromisy. K výberu dizajnov a farieb sa snažíme pristupovať s citom, neexperimentujeme s divokými vzormi ani farbami. Vždy v rámci možností s úctou k pôvodnému nábytku.

Prezradíte, aký najvzácnejší a najzvláštnejší kúsok ste renovovali?

Určite je to kreslo z ohýbaných chrómových trubiek Hynek Gottwald z 30-tych rokov minulého storočia. Práve pri tomto kúsku sme si radšej dali načas s renováciou, kým sme si boli naozaj istí, že sme zvolili tú správnu látku, ktorá sa k nemu hodí. Je veľmi vzácne. Podarilo sa nám dohľadať iba jedno ďalšie takéto kreslo, a to sa nachádza v Nemecku. To naše stále čaká na svojho majiteľa.

Kreslo od československého dizajnéra Hyneka Gottwalda z 30. rokov minulého storočia patrí k ikonickým príkladom československého modernistického dizajnu. Zdroj: Anna Harvanová

Existuje kúsok, na ktorý stále čakáte? Taký, pri ktorom sa vám od radosti podlomia kolená?

Určite existuje, no o aký kúsok sa jedná sa dozvieme, až keď sa objaví. Tie najlepšie veci, z ktorých sme boli hotoví, si totiž zakaždým našli nás, nie my ich.

Text: Michaela Krivdová
Foto: Anna Harvanová, Andrea Jacenková