Vstupné priestory domu
Vchod do domu, vstup do bytu. Pre niekoho každodenný predel medzi exteriérom a interiérom, pre iného príležitostná možnosť nazrieť do príbytku priateľa či známeho. Hranica medzi mikrosvetom interiéru a makrosvetom vonkajšieho prostredia. Už v antickom Grécku mala vstupná zóna objektu veľký význam. Bola hranicou, za ktorou človek nachádzal útočisko pred vonkajším svetom, a súčasne východiskom pre kontakt s ním. V predstavách Grékov bola vstupná zóna miestom, kde sa niečo permanentne končí a zároveň stále začína. A tak ju možno chápať podnes.
Pojem vstupného priestoru
Pod pojmom vstupu si nemožno predstaviť iba samotné vstupné dvere. Vstupná zóna má oveľa širší význam. Zahŕňa aj bezprostredné okolie dverí – architektúru stien, stĺpov, schodiska, prvkov prekrytia, nástupných plôch, prvky zelene a pod. Tvorí ju súbor vonkajších (závetrie, vstupný predpriestor) a vnútorných priestorov (zádverie, predsieň, resp. hala), pričom sa navzájom ovplyvňujú a dopĺňajú. Pri uskutočňovaní premien vášho domova by ste nemali zabúdať na to, že v rámci moderného bývania sa vstupné miestnosti stávajú nielen prevádzkovou, ale aj optickou spojnicou vonkajšieho a vnútorného prostredia. Pôvodne tmavé miestnosti dnes nahradili priestory plné svetla, ktoré človeku sprostredkúvajú kontakt s vonkajším, najlepšie prírodným prostredím. Klasickým, jednopodlažným riešeniam v súčasnosti neraz konkurujú originálne dvoj- a viacúrovňové vstupné priestory.Poloha vstupu
Je známe, že prostredie zapôsobí na človeka najprv svojím vzhľadom. Na pohodlné bývanie však estetické stvárnenie nestačí. Dôležité je najmä správne umiestniť vstupné dvere, jednotlivé miestnosti a aj schodisko či iné domové komunikácie. Ich poloha a rozmiestnenie totiž podstatnou mierou ovplyvňujú každodenný pohyb členov rodiny, ich zvyklosti a organizáciu života. Polohe vstupu, ako súčasti interiéru i exteriéru domu, treba venovať maximálnu pozornosť. V našich podmienkach má rodinný dom zvyčajne jeden hlavný vstup, niekedy i bočné vchody – napríklad do garáže alebo hospodárskej časti domu. Stretávame sa však aj s inými prístupmi. Nie je výnimkou vytváranie viacerých, výtvarne takmer rovnocenných vstupov s rôznym významom. Asi k najzaujímavejším patrí riešenie dverí, ktoré sú len východom z domu. Umožňujú prechod iba jedným smerom, ale návrat cez ne nie je možný. Na vstup do domu sú určené iné dvere, ktoré sa dajú používať oboma smermi. Možno je to na naše podmienky trochu prepychové či extravagantné riešenie, ale z hľadiska organizácie vstupného priestoru je to určite zaujímavý pohľad na „rozhranie“ medzi exteriérom a interiérom budovy.
Typológia vstupu
Vonkajšiu časť vstupnej zóny rodinného domu tvorí tzv. závetrie. Jeho hlavnou funkciou je ochrana človeka proti nepriaznivému počasiu. Má umožňovať pohodlné očistenie obuvi, zloženie dáždnika, prípadne aj ochrániť odložený bicykel či kočík. Závetrie najčastejšie tvoria prekrytie – markíza – a nástupná podesta, ktorá môže byť prístupná po schodíkoch so zábradlím. Jeho súčasťou býva i bočná stienka alebo iná zábrana, ktorá chráni priestor pred dverami proti vetru a dažďu. Hĺbka prekrytia vstupného priestoru by nemala byť menšia ako 60 cm. Exteriérovú časť vstupu dotvárajú účelný a zároveň estetický prístupový chodník, spevnené a nespevnené povrchy, zeleň a všetky ostatné časti okolitého prostredia. Po prekročení prahu vstupných dverí vojdeme do vnútornej zóny bytu v postupnosti: zádverie, predsieň, resp. vstupná hala a až potom ostatné miestnosti bytu. Vstupné miestnosti sú teda tie, ktoré otvárajú cestu k interiéru. Sú to priestory, na základe ktorých si vytvárame prvý obraz o vnútornom prostredí. Majú však aj praktický význam – okrem hlavnej, komunikačnej funkcie plnia i funkciu hygienického a tepelného filtra objektu. Správne navrhnuté zádverie môže okrem iného zabrániť napríklad aj nežiaducemu úniku tepla z bytu. Podobne ako pri iných obytných priestoroch, aj pri navrhovaní zádveria a predsiene platia základné typologické predpisy. Minimálna voľná šírka zádveria nesmie byť menšia ako 110 cm, odporúčaná šírka je 140 cm a viac. Minimálna šírka predsiene je 120 cm, krajšie aj pohodlnejšie sú však miestnosti s väčšími rozmermi. Predsieň, resp. vstupná hala však neslúži iba ako priechod. Má umožňovať aj úpravu zovňajšku pred odchodom z domu a dočasné uloženie kabátov či iných vrchných odevov. Takisto by mala poskytovať priestor na prijímanie návštev, lúčenie sa s hosťami a pod.
Zariadenie vstupných miestností nábytkom
K základnému vybaveniu predsiene či haly patrí vešiaková stena alebo samostatný vešiak na odkladanie vrchného šatstva, skrinka na odloženie obuvi a nádoba na dáždniky (ak nie sú súčasťou vešiakovej steny). Obľúbenými doplnkami vstupnej haly sú menšie kresielko a stolík, ktorý slúži na vybavenie drobnej agendy alebo telefonovanie. Pri zariaďovaní predsiene by sa nemalo zabúdať na zrkadlo, aby sme sa mohli pred odchodom z domu upraviť a skontrolovať náš vonkajší vzhľad. Malo by byť dostatočne veľké a umiestnené tak, aby každý člen rodiny videl celú svoju postavu. V moderných typoch predsieňového nábytku sú jednotlivé časti – vešiaky či poličky na uloženie klobúkov, dáždnikov, rukavíc, kľúčov, telefónu a iných drobností – rôzne rozmiestnené. Také riešenia sú vzhľadom na svoju všestrannosť a variabilnosť veľmi praktické napríklad v rodinách s dorastajúcimi deťmi. Z výtvarného hľadiska sa dnes uprednostňuje jednoducho tvarovaný až strohý nábytok, ktorý sa dá dobre kombinovať s drobnými nábytkovými solitérmi, so zeleňou a s výtvarnými doplnkami.
Kontrola a technické zabezpečenie vstupu
Vstup má človeku umožniť plynulý prechod do bytu, ale zároveň by mal zabrániť vniknutiu neželaných osôb. K štandardnej ochrane bytu dnes patria bezpečnostné zámky a dvere, vyššiu bezpečnosť a ochranu majetku dosiahneme inštaláciou kamerových, resp. iných bezpečnostných systémov. Želaný akustický či vizuálny kontakt s návštevníkom domu nám môžu sprostredkovať domáce hovorové dorozumievacie zariadenia alebo dorozumievacie videosystémy, ktoré sú vybavené elektrickým vrátnikom a domovým telefónom.Steny, stropy, podlahy
Steny a stropy by mali mať taký povrch, ktorý sa ľahko udržiava v čistote, je dostatočne pevný a odolný proti vode i opotrebeniu. Na stenách vstupných miestností sa osvedčili povrchové úpravy odolné proti oteru – oteruvzdorné stierky alebo omietky s oteruvzdornými farbami, drevené, keramické a korkové obklady. Hornú vrstvu podlahy môže tvoriť keramická dlažba s malou nasiakavosťou a protišmykovou úpravou, vhodná je i podlaha na báze PVC, ktorá sa tiež dobre udržiava. Drevené, korkové a sendvičové podlahoviny musia mať špeciálne upravený povrch, teda tak, aby sa zvýšila ich odolnosť proti vode, prenikaniu vlhkosti, plesniam a pod. Vnášaniu hrubých nečistôt do bytu sa dá zabrániť používaním čistiacich podložiek či rohoží. V rodinných domoch ich možno včleniť priamo do podlahy zádveria.
Farebnosť vstupných priestorov
Aj vo vstupných priestoroch, podobne ako v celom obytnom interiéri, sa dnes viac využívajú farby – sýte aj jemné pastelové. Príliš pestrá zmes farieb v jednej miestnosti však dobre pôsobí iba na málokoho. Farebné riešenie vstupnej zóny by malo odzrkadľovať farebnosť bytu a malo by pomáhať pri orientácii. Najčastejšie sa tu používa kontrast farieb alebo ladenie farieb tón v tóne. Príbuzné farebné tóny sa hodia do malých miestností alebo tam, kde chceme, aby vynikol nábytok či iné predmety. Farebne kontrastné steny a podlahy lepšie ukážu vo väčších priestoroch. Vynikajúcim „susedom“ sýtych tónov sú najmä biela a vhodne zvolené odtiene sivej, béžovej, pieskovej a ďalších neutrálnych farieb.Osvetlenie vstupných priestorov
Osvetlenie zóny na hranici exteriéru a interiéru najčastejšie tvoria dve zložky – prirodzené denné svetlo a umelé osvetlenie. Denné svetlo sem preniká priamo – cez zasklenie alebo nadsvetlíky dverí a otvory v stenách – alebo nepriamo – cez transparentné plochy v interiéri bytu. Vstupné priestory v mnohých bytoch však zvyčajne majú nedostatok prirodzeného svetla, a tak tam treba i počas dňa používať umelé svetlo. Svietidlá majú byť umiestnené tak, aby človeka neohrozovali a neobmedzovali ho v pohybe. V malých miestnostiach sú preto vhodnejšie malé a jednoducho tvarované stropné alebo nástenné svietidlá. Hlavné zdroje svetla majú poskytovať mäkké, príjemné, dobre rozptýlené svetlo, ktoré neoslňuje. Nezanedbateľnou súčasťou osvetlenia vstupného priestoru je osvetlenie exteriéru. Dostatočne treba osvetliť najmä vstupné dvere, zámok dverí, schodiskové stupne, domový telefón, poštovú schránku a domové číslo. Exteriérové svietidlá musia v každom prípade dobre odolávať zmenám teploty, vetru, dažďu, mrazu, vode a všetkým ostatným poveternostným vplyvom. Pri dlhodobej prevádzke je vhodné používať úsporné žiarivky či svietidlá na solárnu energiu.