Chata na brehu Labe pripomína plachetnicu. Rodine poskytla priestor na skvelý víkendový relax

Brná, časť mesta Ústí nad Labem, bola ešte v roku 1980 samostatnou obcou. Leží priamo na pravom brehu rieky Labe južne od centra mesta a obkolesujú ju vysoké vrchy. Výstavba je v tejto lokalite možná prakticky len pozdĺž brehu rieky alebo v strmých svahoch.

Parcela, na ktorej mali architekti Vítězslav Táborský a Aleš Jeřábek navrhnúť víkendovú chatu, sa nachádza priamo na brehu Labe. Z druhej strany pozemku vedie železnica.

Ako už z prírodného prostredia vyplýva, nenájdete tu žiadnu hustú zástavbu. Údolie i návršia zdobia domy a chaty jednotlivo rozmiestnené v zeleni.

Stojí na suteréne starej chaty

Napriek tomu, že chata je novopostavená, nie je v prostredí úplnou novinkou. Vyrástla totiž ako odkaz na pôvodnú stavbu, ktorá už doslúžila. Domáci si ju predstavovali ako ideálne miesto na rodinnú rekreáciu od jari až do jesene. A ním sa aj stala.

Po rozbore parcely a jej okolia sa architekti rozhodli postaviť novú konštrukciu chaty nad existujúcim vyvýšeným suterénom pôvodnej stavby. I keď na prvý pohľad pôsobí skôr moderne ako tradične, predchodcu pripomína viacerými prvkami.

Chata slúži rodine ako víkendové bývanie. Zdroj: Stanislav Matouš

Masívny múr ako ochrana pred hlukom

V takej nádhernej krajine by bolo škoda mať malé okná, aké boli kedysi na vidieku zvykom. Vďaka veľkým preskleniam je novostavba prepojená s prírodou pri rieke. Naopak, z druhej strany ju uzatvára masívna murovaná stena, ktorá chráni interiér od hluku železnice. Sympatický domček, ktorý zboku pripomína plachetnicu, má vo vyvýšenej časti – v bielej „plachte“ – kruhové okienko, cez ktoré môžete sledovať okolie priamo z postele.

Vnútorné i vonkajšie priestory zjednotili autori návrhu ľahkou drevenou strechou položenou na prízemnú časť chaty. Vďaka veľkým presahom nad vonkajšími schodiskami a oknami udržiava v interiéri tieň a príjemnú atmosféru.

Ako plachetnica s dvoma kajutami

Celú časť na prízemí zaberá spojený obytný priestor pozostávajúci z kuchyne, jedálne a obývacej časti. Nadväzuje naň strechou chránená vonkajšia terasa s posedením. Nad pôdorys obytnej zóny architekti položili šikmé spacie poschodie s dvoma malými kajutami. Vďaka tvaru nepôsobí mohutne a elegantne doplnilo ľahkú a vzdušnú prízemnú časť.

Omietka, kameň i drevo

Fasáda suterénu je omietnutá nabielo, nižší múrik popri nej má kamenný obklad. K dvierkam do pivnice vedú vonkajšie schody z terasy a zo záhrady. Kým zo strany otvorenej prírode harmonizuje bielu omietku drevené obloženie prízemia, z opačnej pôsobí stavba chladnejšie – tu drevené obloženie chýba, zostáva len biela omietka a drevené rámy malých okien.

Dva kontrasty. Fasáda otvorená krajine a uzatvorená opačná strana. Zdroj: Jiří Hurt

Relax s výhľadom

Dominantou spoločenského prízemia je veľká a široká pohovka umiestnená hneď pri presklenej fasáde. Kúsok od nej stojí kozub, za ktorým je kuchynská zóna. Napriek jednoduchému zariadeniu a minimalistickým momentom pôsobí priestor príjemne. Hlavným harmonizujúcim prvkom, ktorý neprehliadnete, je drevený strop, viditeľný aj zo záhrady. Siaha aj na terasu a zospodu zdobí presahy strechy.

Spojený obytný priestor zahŕňa jednoduchú kuchyňu, jedálenský stolík so stoličkami a priestor na relax pri veľkých oknách. Všetky časti spája štýlový drevený strop. Zdroj: Jiří Hurt

Text: Sabína Zavarská
Foto: Jiří Hurt, Stanislav Matouš
Zdroj: časopis Môj dom