Chátrajúcu stodolu chceli zbúrať, no keď nazreli dnu, zmenili názor. Takúto záchranu by ste však nečakali

Václav a Mária chodievali za babičkou do Dobříša roky, preto poznali prostredie pokojného mestečka pod Brdskými vrchmi takmer dokonale. Tak im učarovalo, že keď sa naskytla príležitosť kúpiť pozemok so starou kamennou stodolou hneď vedľa babičkinej záhrady, neváhali ani chvíľu. Predstavovali si, ako by ich deti mohli cez tajné priechody v plote prebehnúť k babičke, pomáhať jej vytrhávať burinu a počúvať jej príbehy. Videli pred sebou rodinné chvíle, ktoré by ich deti nosili vo svojich srdciach celý život.

Václav a Mária poznali lokalitu veľmi dobre ešte predtým, ako kúpili pozemok so stodolou. V susedstve bývala ich babička. Zdroj: Petr Polák

Čo so stodolou plnou spomienok?

Spočiatku ju plánovali zbúrať a na jej mieste postaviť nový dom, do rekonštrukcie sa veľmi nehrnuli. Keď však nakukli dnu, všetko sa zmenilo. Bolo jasné, že stodola má nebývalý potenciál – rozhodli sa postaviť nový dom priamo vnútri jej starých múrov.

Nezvyčajný projekt, ktorý spájal rekonštrukciu so stavbou nového domu, riešili Karnet architekti. Autor návrhu Michael Karnet sa rozhodol kamenné torzo stodoly zachovať a po stabilizácii konštrukcie do nej vložil prefabrikovanú drevostavbu. Nový dom sa prispôsobil pôvodnému murivu a oblúkovým otvorom, no zostal od starých múrov konštrukčne oddelený. Hranice medzi interiérom a exteriérom sa rozplynuli a podobne je dnes ťažké určiť, kde sa končí história a začína sa moderný priestor.

Bývanie Václava a Márie je ako dom v dome. Zdroj: Petr Polák

Prefabrikovaná drevostavba v starých múroch

Stodola, ktorej história siaha minimálne do roku 1912, si takúto obnovu doslova pýtala.

„Novú základovú dosku sme umiestnili do objektu s takým odstupom, aby neboli ohrozené kamenné múry. V tom momente bol objekt pripravený na svoju novú etapu,“ zdôrazňuje Michael Karnet.

Prefabrikovaná bola ideálnym riešením – neohrozila stabilitu základov stodoly a umožnila vniesť do priestoru moderný komfort. Nemenej náročné bolo riešenie krovov a veľkorysých presahov strechy, ktoré chránia kamenné múry pred poveternostnými vplyvmi. Vďaka šikovnej práci všetkých zúčastnených bola hrubá stavba hotová za desať dní.

Dve záhrady, dve terasy, dva svety

Stodola delí pozemok na dve časti – jedna je pokojná, plná slnečných lúčov, druhá praktickejšia, určená na každodenné aktivity. Práve toto rozdelenie ovplyvnilo dispozičné riešenie drevostavby. Obytná časť sa nachádza v južnej časti domu, pričom terasa orientovaná na východ privíta ranné slnko, zatiaľ čo tá na západ ponúka popoludňajší oddych.

Domáci si môžu užívať kávu a príjemné rozhovory na dvoch terasách, východnej a západnej. Zdroj: Petr Polák

Most medzi generáciami

Zabudnutá stodola, ako projekt nazývajú samotní autori, nie je len miestom na bývanie – je to most medzi generáciami, príbeh, ktorý spája minulosť s budúcnosťou. Stodola, ktorá kedysi slúžila ako hospodárska stavba, dnes ponúka priestor na rodinný život plný spomienok, radosti a pohody – navyše v priamom susedstve s babičkou. Václav s Máriou dnes vedia, že ich rozhodnutie zachovať tento kus histórie bolo správne.

Pohľad z terasy

Tvorcovia tohto charizmatického projektu stodolu vyčistili až na tehlovo-kamenné torzo. K renovácii pristupovali s úctou, akú si zaslúži pamiatka. Kamenné múry, ktoré nemali základy, stabilizovali betónom a miestami ich zabezpečili oplechovaním. Starú strechu nahradili novou, pričom otvorili pôvodné vetracie otvory. Niektoré časti múrov sa museli spevniť oceľovou konštrukciou. Výsledok je impozantný.

Pôvodné múry vyčistili, stabilizovali a spevnili, aby pamiatka na stodolu vydržala čo najdlhšie. Zdroj: Petr Polák

Schodisko

Hneď za vstupnými dverami sa nachádza zádverie so schodiskom na horné podlažie. Po pravej strane (na fotografii) architekt uložil šatníky, hygienické a technické zázemie. Celá stena s obslužnými funkciami je obložená preglejkou z borovice ošetrenou olejovou lazúrou s pigmentom – vďaka nej dostala jedinečnú výraznú kresbu. Sklenými dverami v oceľovom ráme sa dostanete ďalej do dennej zóny.

Dvere na pravej strane vo vstupnom priestore vedú do technickej miestnosti a toalety. Zdroj: Petr Polák

Kuchyňa

Keďže domáci chcú čo najviac času tráviť spolu, rozhodli sa pre otvorenú dennú zónu, ktorá spája funkciu kuchyne, jedálne i obývačky. Po stranách tejto veľkej miestnosti za posuvnými presklenými dverami sú terasy – jedna je už od rána slnečná, druhá je ideálna na popoludňajší oddych.

Otvorená denná zóna s prístupom na terasy je ako stvorená na príjemné posedenia s rodinou a priateľmi. Drevený jedálenský stôl pohostí osem až desať ľudí.  Zdroj: Petr Polák

Obývačka

Na konci domu oproti vstupu našla miesto príjemná obývacia časť. Jej dominantou  sú masívne krbové kachle, ktoré rozdávajú teplo už na pohľad. Z pohovky sa zároveň naskytá výhľad na zrekonštruovaný múr pôvodnej stodoly. Priestor medzi novou a starou stavbou spestruje zeleň. Jednoduché zariadenie oživuje tyrkysová farba pohovky a dizajnové kúsky. 

Medzi novou drevostavbou a pôvodným múrom je pár desiatok centimetrov. Tvorí tak zaujímavú „druhú kožu“ domu. Zdroj: Petr Polák

Hlavná spálňa

Na hornom poschodí sa nachádza hlavná spálňa, detské izby, dve kúpeľne a pracovňa. Z rodičovskej spálne, ku ktorej patrí vlastný šatník, môžete vyjsť na priestrannú terasu s výhľadom. Do interiéru horného podlažia preniká svetlo cez veľkoformátové okná a presklené časti strechy, takže všetky priestory sú plné prirodzeného svetla a vzdušnosti.

Časť strechy je úplne presklená, vďaka čomu má dostatok denného svetla aj horné poschodie. Zdroj: Petr Polák

Medzi starým a novým

„Obvodové konštrukcie navrhli dodávatelia drevostavby veľmi subtílne, čím sme získali niekoľko desiatok centimetrov vo vnútornom priestore. Skladba steny je hrubá len 333 mm a je difúzne otvorená, čo bolo zásadné pre prirodzené vetranie. Navyše má inštalačnú predstenu, ktorú sme neraz využili pri dodatočnej úprave pozícií koncových prvkov svetiel, vypínačov a zásuviek,“ zdôrazňuje autor projektu architekt Michael Karnet.

Tenké a hladké steny drevostavby kontrastujú s hrubými kamennými a tehlovými múrmi stodoly a vytvárajú zaujímavé napätie medzi starým a novým. Zdroj: Petr Polák

Z druhej záhrady

Kedysi v tejto stodole pod ručne opracovanými trámami skladovali seno, sedliaci do nej vchádzali s vozmi cez kamenné oblúky. Roky jej služby však zanechali stopy – omietky, prístavby či drevené doplnky. Všetko toto muselo ustúpiť novému využitiu. Okná vsadenej drevostavby lemujú obnovené a stabilizované oblúky starej stodoly.

Pohľad na druhú terasu, ktorá nadväzuje na jedálenskú časť dennej zóny. Za priaznivého počasia sa premení na vonkajší stolovací priestor. Zdroj: Petr Polák

Text: Sabína Zavarská
Foto: Petr Polák
Zdroj: linka.news, časopis Môj dom