Dvojgeneračné bývanie v Modre: Netradičné riešenie, ako rozšíriť obytný priestor, oživilo historickú pamiatku

Na začiatku bol malý dom na Hrnčiarskej ulici v Modre, ktorý si všimli dnešní majitelia a chceli si ho opraviť na bývanie. Nielen samotný dom je očarujúci, ale aj jeho bezprostredné okolie. Na malom priestore sa totiž stretávajú rôzne časové obdobia. Pôvodný dom bol pristavený k vonkajšej strane mestských hradieb zo 17. storočia. Na druhej strane hradieb, ktoré rozdeľujú parcelu, bola záhrada, ktorá kedysi patrila k židovskej synagóge.

Pristavená drevostavba sa dotýka starých mestských hradieb. Zdroj: Martin Frič

Narušená statika

Hoci pôvodný dom stál, statika nosných konštrukcií bola narušená – časť sa zrútila smerom dovnútra. Architektka Jana Konečná brala už od začiatku plánu rekonštrukcie do úvahy nielen obnovu domu, ale aj jeho rozšírenie – dostavanie nového objektu.

Fázy obnovy a dostavby

Celý proces zahŕňal viacero dôležitých momentov. Najskôr bolo potrebné obnažiť najstaršiu hmotu mestských hradieb a ponechať všetky okolité kamenné prvky a oplotenia. Potom prišiel čas na rekonštrukciu pôvodného domu. Jej súčasťou bolo otvorenie severnej strany, vďaka čomu mohlo vzniknúť átrium s obnaženou strieľňou. Posledným, no nemenej dôležitým bodom bola dostavba domu – stodoly, ktorý autorka nazýva neviditeľným. Stojí na mieste bývalého mikve, ktoré patrilo synagóge.

Špeciálnu atmosféru pôvodnému domu po rekonštrukcii dávajú odhalené kamenné múry a súčasti, ktoré sa podarilo zachovať. Zdroj: Martin Frič

Tehla, drevo, kamenné múry

Umiestnenie dostavby druhého samostatného domu sa odvíjalo od mnohých faktorov vrátane osadenia jediného povoleného otvoru cez mestské hradby, ktorý vlastne prepája starý dom s novou hmotou. Celý proces projektovania a realizácie domu schvaľoval bratislavský pamiatkový úrad. Nezvyčajný projekt sa podarilo zrealizovať aj vďaka pracovníčke úradu, ktorej veľmi záležalo na tom, aby bol proces obnovy čo najčistejší a najúprimnejší. V menších krokoch to znamená, že rekonštrukcia pôvodnej stavby dodržiavala jej charakter – využívala len predpísané materiály: tehla, drevo a odkryté časti pôvodného kamenného muriva v interiéri. Všetok materiál, ktorý bolo možné použiť pri rekonštrukcii, zostal na mieste.

Súčasťou „neviditeľného“ domu sú: spoločenský priestor s kuchyňou, dve kúpeľne, dve izby a malá pracovňa – všetko v jednoduchom minimalistickom štýle. Zdroj: Martin Frič

„Neviditeľná“ stodola z dreva

Špeciálnu atmosféru pôvodnému domu po rekonštrukcii dávajú odhalené kamenné múry a súčasti, ktoré sa podarilo zachovať.

Dostavaný objekt využíva ako základný stavebný materiál drevo. Tento koncept je nenápadný a prirodzený, pripomína v minulosti častú kombináciu murovaných domov s drevenými stodolami. Drevo dominuje nielen zvonku, ale aj vo vnútri. Z okien vidíte kus histórie v podobne hradobného múru. Zo schodiska zase uvidíte panelové sídlisko, ktoré patrí k novodobejšej podobe mesta Modra.

Drevo dominuje nielen zvonku, ale aj vnútri. Zdroj: Martin Frič

Intuitívna spomienka na krajčírku

Súčasťou „neviditeľného“ domu sú: spoločenský priestor s kuchyňou, dve kúpeľne, dve izby a malá pracovňa – všetko v jednoduchom minimalistickom štýle, ktorý podporuje vnímanie špeciálnej atmosféry a prelínania rôznych časových období. V interiéri pôvodného domu po obnove figuruje starý šijací stroj, upravený ako stolík pod umývadlo. Paradoxne, v tom čase ešte architektka ani netušila, že tu roky žila vychýrená krajčírka.

Kúpeľňa Zdroj: Martin Frič

„My sme sa o tom, že v dome bývala hluchá krajčírka, dozvedeli až vtedy, keď „singerka“ už stála v kúpeľni v podobe stolíka pod umývadlo. V celom interiéri, ale aj vonku intuitívne ožívali rôzne artefakty z minulosti, ktoré chceli byť odhalené. A to odhalenie nebolo vynútené našou vedomosťou o nich. Nejakým spôsobom sa pripomenuli samy, hoci sme o nich nevedeli,“ opisuje mágiu, ktorá bola citeľná aj pri zariaďovaní domu, architektka Jana Konečná.

Text: Sabína Zavarská
Foto: Martin Frič