Krásny pozemok na Kysuciach rodina využila pre tvorbu pestrej záhrady s kamenným múrikom

Manželský pár s dvomi dcérami si na krásnom rodičovskom pozemku v objatí lesov vybudovali dom. Kedysi tu bola lúka používaná na produkciu sena, konali sa tu rodinné opekačky a skladovalo drevo. Dom síce obývajú už štvrtým rokom, no stále je čo robiť. Keďže stále nie je dokončený plot, v pôde medzi kvetmi i na terase občas domáci nachádzajú odtlačky srnčích kopýtok. Srnčia zver si sem-tam pochutí i na mladých ružových výhonkoch.

„Plán záhrady bol spočiatku pomerne jednoduchý,“ spomína mladšia dcéra Monika, pri dokončení stavby čerstvá maturantka. „Na vyrovnanie svahu sme chceli použiť betónové tvárnice a okolo domu vysiať trávnik, aby bolo čo najmenej práce.“

Našťastie, všetko dopadlo inak. Na prechádzkach po okolí obdivovali staré dreveničky v lesoch, dnes zvyčajne prerobené na víkendové chalupy a za. páčili sa im okolo nich kamenné múriky. Rozhodnutiu nahral i fakt, že pomerne veľa kameňov sa vykopalo priamo na pozemku pri stavbe základov. Materiál teda mali hneď poruke.

Múrik v tvare poloblúka si domáci vyskladali sami. Zdroj: Miro Pochyba

Záhrada ako zdroj radosti

Hlavným iniciátorom záhradnej premeny bola práve dcéra Monika. Spolu so sestrou z kameňov postupne vo voľnom čase vyskladala suchý múrik v tvare poloblúka. S väčšími balvanmi a schodmi pomáhal najmä otec. „Väčšinu rastlín som priniesla od vedľa, zo záhrady starých rodičov,“ spomína, „kde sme práve kvôli psovi rušili skalku. Novo kúpených rastlín je tu menšia časť.“ Jednou z nich je i popínavá ruža pri terase, pre ktorú chystajú väčšiu oporu.

Terasu pred zvedavými pohľadmi chráni bujný ker popínavej ruže. Aby sa terasa dostala do úrovne domu, priviezlo sa veľmi veľa hliny. Námaha, ktorá sa vyplatila. Zdroj: Miro Pochyba

„Postupne som si záhradu a rastliny zamilovala,“ priznáva mladá slečna. „Chcem, aby tu stále niečo kvitlo, od jari až do jesene a hýrilo všetkými farbami. Sem-tam prikúpim i niečo nové v záhradnom centre. Záhrada sa pre mňa stala zdrojom radosti. Víta ma vždy, keď sa vraciam z práce.

Náš kvetinový svah má naozaj úspech. Nielenže sa páči nám, ale i každá návšteva, ktorá príde, prejde celý poloblúk a obdivuje rastliny a to, ako sa im tu darí.“

Chcem, aby tu stále niečo kvitlo, od jari až do jesene, a hýrilo všetkými farbami. Záhrada sa pre mňa stala zdrojom radosti. Víta ma vždy, keď sa vraciam z práce. Náš kvetinový svah má naozaj úspech, obdivuje ho každá návšteva, ktorá príde.

majiteľka záhrady

Postupný proces

Nie nadarmo sa hovorí, že záhrada je ako živý tvor. Rastie, vyvíja sa a mení. Vo výsadbe prevažujú modré, fialové a ružovo kvitnúce druhy, ako sú lupíny, bergénie, kosatce, funkie, pakosty, rozchodníky, pľúcnik lekársky, z tých novších vresovce a tavoľníky. Monika ich preto dopĺňa bielo, žlto a červeno kvitnúcimi druhmi, ako je kamzičník, krásnoočko.

V záhrade sú z kameňov vytvorené aj lavičky. Zdroj: Miro Pochyba

Pri dome vyrástli aj vyvýšené záhony, v ktorých domáci pestujú trochu zeleniny a jahody, pribúdajú aj ovocné stromy. Obďaleč, pod brezou, Monika tvorí menšiu skalku, na ktorú bude dobrý výhľad z domu a terasy. V pláne je ohnisko na opekanie a po dostavaní plotu výsadba zelene popri ňom, aby záhrada získala viac súkromia.

Text: Ing. Monika Králová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie