Našli šťastie v slepej uličke. Trúfalý útek architektov z mesta do starého hostinca v horách

Šikmý terén, úzke uličky a hustota výstavby na malej rozlohe charakterizuje južanské mestečká. Bývalý hostinec v slepej uličke je dvojpodlažný podpivničený objekt s vlastnou záhradou.

Hrubé kamenné múry a skromný počet okenných otvorov odkazujú na jeho dávnu históriu. Nové pôsobisko, ďaleko od typických adries architektonických štúdií vo veľkých mestách, tím z inN arquitectura posunulo kreatívne i v osobnej rovine.

Od ulice je dom uzavretý pred zvedavým pohľadmi. Zdroj: inN arquitectura

 Z ulice vidieť bielu pevnosť

Až na jeden bod, v ktorom sa dom dotýka susednej budovy, ide o voľne stojaci objekt s lichobežníkovou dispozíciou stavby aj záhrady. Zo strany ulice je biely a takmer bez okenných otvorov. Pôsobí trochu ako pevnosť. Na sídlo architektonického štúdia upozorňuje sotva pozorovateľné neónové logo vo forme siluety sedlovej strechy s komínom.

Život v dome je pozorovateľný predovšetkým zo záhrady. Zdroj: inN arquitectura

Ani jedno okno nie je rovnaké

Život v dome je pozorovateľný predovšetkým zo záhrady cez veľké okenné tabule. Potrebné súkromie zabezpečuje vysoký kamenný múr. Celý dom má nové okná s jednoduchými hnedými rámami bez okeníc. Sú rozvrhnuté nepravidelne.

Materiál nevyhodili. Z dverí je nábytok

Rekonštrukcia objektu bola sčasti realizovaná ekologickým spôsobom a vyžiadala si päťročné úsilie. Výzvou boli niektoré remeselné a stavebné postupy, ktoré sa už nepraktizujú. Architekti starostlivo posúdili každý kus zachovaného materiálu. O jeho recyklovaní alebo upcyklovaní v dome rozhodovala predovšetkým kvalita.

Nábytok vznikol recykláciou pôvodných materiálov. Zdroj: inN arquitectura

Interiér bolo potrebné spevniť, skultivovať a miestnosti prispôsobiť aktuálnym požiadavkám.
Napríklad zvyškové drevo sa použilo na podlahu, dvere na výrobu nábytku, nepotrebné kamene na doplnenie muriva a pôvodné dlaždice na úpravu stien.

Fakt, že ide takmer výlučne o prírodné materiály, dáva domu jedinečný vizuálny charakter. Všetky priestory sa vyznačujú trámovým stropom s bodovým osvetlením a prírodnou paletou farieb.

Dolné podlažie slúži hlavne na bývanie

Dom je prístupný dvojkrídlovými dverami z ulice cez prijímaciu architektonickú kanceláriu. Vchádza sa do nej cez halu s kovovým schodiskom. Zozadu sa dostanete do prevažne súkromnej časti aj do ateliéru na poschodí.

V dome sú aj súkromné priestory. Architekti hovoria, že si doniesli domov do práce. Zdroj: inN arquitectura

Obytná časť pozostáva z priechodnej zapustenej obývacej izby smerom do samostatnej kuchyne s jedálenským stolom, spálne s alternatívnym úložným priestorom na šatstvo a kúpeľne so sprchovacím kútom a WC. Jednotlivé miestnosti majú pozdĺžny pôdorys a z hľadiska pohodlia ideálnu rozlohu. Múry sú hrubé, takže ich odľahčuje minimalistické zariadenie a štýlové doplnky.

V pracovnej časti je minimum priečok. Zdroj: inN arquitectura

Minimum priečok v ateliéri

Horné podlažie je otvorené s minimom deliacich priečok. Nachádza sa tu srdce architektonického ateliéru so štyrmi pracovnými stolmi, rysovacou doskou pri veľkom okennom otvore a samostatnou kuchynkou s okrúhlym stolom. Priestor je celkovo stroho minimalisticky zariadený, ako stvorený na brainstorming či architektonické experimenty s testovaním materiálu.

Z pivnice výstavný priestor

Pivničný priestor pôsobí na prvý pohľad surovo. Pozostáva z dvoch miestností s univerzálnym uplatnením. Biely náter napovedá, že ide o výstavné priestory, zútulňuje ich krb. Priznané tmavé murivo v druhej miestnosti, naopak, hovorí, že je tu miesto na prednášky spojené s premietaním pre minimálne dvanásť osôb.

Malá záhrada je miesto na pracovný oddych. Zdroj: inN arquitectura

Obľúbená malá záhrada

Záhrada je upravená jednoducho. Trávnatý porast ozvláštňuje zabudované svetlo po stranách. Malá rozloha nie je prekážkou. Aj tak predstavuje skvelé miesto na pracovný oddych bez zbytočných vizuálnych ruchov.

Text: Katarína Mácová
Foto: inN arquitectura