Rekonštrukcia statku odhalila pôvodné miestnosti a zbavila ich nánosov nekonečných úprav
Vidiecky statok zo 16. storočia bol zaradený do zoznamu chránených objektov. V spolupráci dvoch architektonických ateliérov je dnes z neho plne funkčný priestor, ktorý má genius loci. Rekonštrukciu pamiatky architekti nazvali „hľadaním pôvodného“.
Statok tvorila obytná budova a hospodárska časť, kde sa vystriedali viaceré funkcie. Žilo tu niekoľko generácií roľníckej rodiny, bola tu stajňa a krátky čas aj vidiecky obchod. Kvôli neustále sa meniacim spôsobom využitia a potrebám majiteľov, prešiel statok v priebehu storočí nespočetnými stavebnými a priestorovými úpravami.
Cieľom architektov bolo v prvom rade odhaliť pôvodné prvky stavby a zbaviť ju nánosov úprav. Po renovácii sa objavili typické miestnosti v pôvodnej podobe, ako napríklad vstupná miestnosť s rôznymi funkciami a kuchyňa s klenutým stropom.
Multifunkčné jadro so špeciálnou geometriou
Uprostred „oslobodeného“ vstupného priestoru sa nachádza borovicové jadro. Plní viacero funkcií naraz. Skrýva sa v ňom kúpeľňa, zvonku – od stropu po podlahu – úložné priestory, ktoré možno zo všetkých strán využiť iným spôsobom. Výklenok slúži ako dlhá lavica. Je tu zabudovaný aj pracovný stôl.
Na ďalšej strane je vstavaná práčka a chladnička. Toto riešenie približuje vstupný priestor k pôvodnej podobe multifunkčnej haly „Sulèr“.
Špeciálna geometria a umiestnenie jadra ponúka prekvapivé pohľady a zároveň umožňuje popoludňajšiemu svetlu vstúpiť hlbšie do interiéru. Biele steny s rôznymi výklenkami a pôvodnými borovicovými dverami sú odkazom na dávnu históriu stavby.
Kúpeľňa v modrej farbe
Keď otvoríte dvere borovicového jadra, osloví vás osviežujúca modrá farba kúpeľňových obkladačiek a minimalistický dizajn hygienickej miestnosti, ktorá zaujímavo kontrastuje s historickými prvkami mimo jadra.
Na hornom podlaží vidieckeho domu nájdete súkromné miestnosti – spálne s maličkými oknami zariadené v pôvodnom štýle. Nepripomína vám to spálne našich prastarých mám?
Tretí materiál: čierna oceľ
Ako tretí materiál k drevu z miestnych borovíc a hlinenej dlažbe architekti zvolili čiernu oceľ. Dostala slovo predovšetkým v kuchyni. Prečo? „Všetky tri materiály sú nezničiteľné, a napriek tomu sú surové a živé. Ich nedokonalé povrchy prirodzene starnú a zachovajú tak stopy času pre ďalšie generácie. Čierna kuchyňa, podobne ako archaický stroj, pripomína zadymené kuchyne, rúry na pečenie a liatinové panvice,“ vysvetľujú autori premeny.
V rámci celého projektu sa snažili znovu použiť všetky materiály a prvky, ktoré bolo možné. Použité materiály sú ekologické, miestne a vymeniteľné.
Chesa via Principela 19
Architektonický ateliér: Salome Gutscher Architektur (SAGA), Lukas Lenherr Architektur
Lokalita: Madulain, Švajčiarsko
Realizácia: 2020
Text: Sabína Zavarská
Foto: Florian Amoser