S trochou odvahy a fantázie sa dá vykúzliť veľkorysý domov a nemusí to byť vôbec drahé
Aj keď vám statika domu a prísny stavebný úrad rozprášia pôvodné plány na priestrannejšie bývanie, netreba hádzať flintu do žita.
{R1}
Rozrastajúca sa rodina potrebovala viac miesta, a tak sa majitelia rozhodli nadstavať na svoj prízemný domček s rozlohou 74 m2 poschodie. Celkom prirodzené riešenie. Ibaže statický prieskum ukázal, že existujúca konštrukcia domu by takúto záťaž neuniesla. Architekti teda museli prísť s novým nápadom. Spásnou myšlienkou sa pôvodne zdala idea dvojposchodovej prístavby smerom do dvora, ibaže stavebný úrad odmietol schváliť čokoľvek, čo by významne prevyšovalo pôvodný dom.
Riešením bola nakoniec neveľká a nevysoká prístavba, v ktorej architekti získali priestor na ďalšie podlažie vďaka jej čiastočnému zapusteniu pod úroveň terénu. A hoci sa im podarilo rozšíriť dom len o niekoľko málo štvorcových metrov, majitelia sú dnes z výsledku nadšení – a to najmä vďaka originálnemu prístupu architektov.
Čierny náter na drevených doskách umožnil elegantne recyklovať tento univerzálny materiál. V dome sú použité dosky na viacerých miestach, okrem iného aj na časti novej fasády.
Drevený ostrovček so zapusteným drezom slúži aj ako stôl na rýchle raňajky či posedenie s priateľmi.
Interiér s dušou z dreva. Nádherná voskovaná podlaha zo starých javorových dosiek, ktorá hrá nekonečným množstvom odtieňov dreva, vytvára krásny kontrast k jednoduchým bielym stenám.
„Vnútorné okno“ spája spálňu na poschodí prístavby s otvorenou dennou miestnosťou plnou svetla.
Za dverami sa skrýva šikovný šatník a schody vedúce k spálni na poschodí.
Neveľká obývačka, v ktorej sa najmä pozerá televízia, je zapustená pod úroveň terénu. Väčšinu času trávi spoločensky žijúca rodina v kuchyni a jedálni.
Obmedzenia ako motor kreativity
Popri priestorových obmedzeniach sa architekti museli popasovať aj s veľmi obmedzeným rozpočtom. Tieto okolnosti ich prinútili premýšľať o dome úplne inak. Cestu k pôsobivému výsledku našli v zachovaní pôvodných materiálov a predovšetkým v rozdelení vnútorného priestoru do niekoľkých výškových úrovní.
V pristavanej časti domu tak vznikli hneď tri samostatné miestnosti: z priestrannej jedálne sa dá po troch schodíkoch zísť do útulnej obývačky, nad ktorou je vstavané čiastočné podlažie s rodičovskou spálňou. Do tej sa dostanete cez šikovný šatník. K pocitu priestrannosti prispieva v dome jednak dostatok svetla, jednak otvorenosť dennej zóny, ktorá voľne plynie od vstupných dverí cez kuchyňu a jedáleň až na terasu prístupnú cez veľkorysé sklenené dvere.
Denné svetlo sem preniká nielen cez nové okná, ktorými architekti nešetrili, ale aj cez dvere – všetky navrhli zasklené. Práve dobre riešené prirodzené osvetlenie interiéru si majitelia veľmi pochvaľujú a potvrdzujú, že má na vnímanie priestoru zásadný vplyv.
Stačilo natrieť nabielo a z pôvodného stropu sa stal originálny interiérový prvok.
Moderný ráz prestavby podčiarkujú abstraktné obrazy na stene jedálne, ktoré zámerne narúšajú harmonickú zemitú farebnosť celého interiéru.
Klišé, ale platí
V jednoduchosti je krása. Rezidencia St. Hubert v Montreale je dôkazom, že interiér s moderným vzhľadom sa dá vytvoriť i bez zložitých riešení či extrémne drahých materiálov. S cieľom udržať rozpočet na únosnej úrovni sa architekti rozhodli pracovať čo najviac s tým, čo v dome bolo.
Napríklad pôvodnú stropnú konštrukciu ponechali obnaženú, nový šmrnc jej dodal len jednoduchý náter – hlavný priestor tak získal jedinečný charakter. V interiéri sa potom spoľahli najmä na drevo a prírodnú zemitú farebnosť, ktoré majú veľký podiel na príjemnej atmosfére tejto vydarenej rekonštrukcie.
S trochou odvahy a fantázie sa dá vykúzliť veľkorysý domov aj na omnoho menšej ploche, než by ste čakali. A navyše, nemusí to byť vôbec drahé.
Za pásovým oknom je nová rodičovská spálňa na vstavanom poschodí.
Veľké sklenené dvere spájajú jedáleň v prístavbe s terasou. Spolu s novými oknami vniesli do denného priestoru potrebné svetlo a tým aj atmosféru vzdušnosti.
Malé okno presvetľuje obývačku čiastočne zapustenú pod úroveň terénu, ktorú domáci využívajú najmä na pozeranie televízie.
Svetlo do interiéru privádza aj strešné okno nad jedálňou.
Podlaha jedálne je z cementovláknitých dosiek, ktoré sa bežne používajú najmä na fasádach.
Naturehumaine
„Skutočné priestory pre skutočných ľudí,“ tak znie krédo architektov z kanadského ateliéru Naturehumaine. Tvorí ho duo Marc-André Plasse a Stéphane Rasselet. Charakteristickým znakom ich návrhov je nápaditá hra s priestorom a využívanie prírodných materiálov, vďaka ktorým pôsobia ich realizácie harmonicky a útulne.
www.naturehumaine.com
TEXT: VERONIKA BENEŠOVÁ
FOTO: MARC-ANDRE PLASSE
ZDROJ: časopis môj dom, 04/2015, JAGA GROUP, s.r.o.