Z desaťročnej stavby dokázali vytvoriť moderný dom s interiérom plným svetla
Pri rekonštrukcii asi desaťročného domu zvolila architektka priam sochársky prístup – opracovala zložité prílepky, osekala zbytočné výstupky, arkiere a balkóniky, aby z komplikovanej hmoty vytesala moderný objekt s triezvymi líniami a premysleným interiérom plným svetla.
„Svetlo pre mňa robí interiér,“ zdôrazňuje architektka Tereza Čudová Ajmová, ktorej prvotným zadaním bola len úprava vnútorných priestorov domu.
„Majitelia kúpili asi desaťročný dom, v ktorom by sa dalo hneď bývať, no pretože majú radi dobrý dizajn, zmena interiéru bola pre nich dôležitá. Keď som však stavbu videla zvonka, vedela som, že by bolo lepšie pristupovať k nej ako k celku – priečilo sa mi investovanie do krásneho interiéru v nepeknom dome. Urobila som teda koncepčnú štúdiu ako by všetko mohlo vyzerať, a keďže sa majiteľom môj návrh páčil, pristúpili na myšlienku kompletnej prestavby,“ spomína na začiatok procesu architektka.
Na hlavnú budovu pôvodne nadväzovali dva malé domčeky s dvoma úrovňami sedlových striech, v ktorých bol bazén a sklad záhradného náradia – tie „zrušila“ architektka ako prvé. Oba prízemné objekty zarovnala do jedného bloku s borovicovou fasádou a spoločnou pultovou strechou. Dnes je v nich hlavná spálňa so šatníkom, kúpeľňou a saunou, miesto ostalo aj na vonkajšiu kuchyňu a sklad náradia.
Tereza „odsekla“ aj balkónik a trojuholníkový arkier, ktorý bol na hlavnej budove v mieste obývačky. „Čo vyčnievalo, to sme zbúrali a zarovnali, aby objekt získal jednoduché tvary. Platí to aj o presahoch striech. Aby dom nevyzeral ako vidiecka chalupa nevhodne zasadená do prímestskej lokality, orezali sme všetky presahy a výsledkom je hladký štít,“ vysvetľuje autorka.
Priam neľútostný prístup k zbytočne komplikovaným prvkom však Tereza vykompenzovala recykláciou drevených trámov z rozobratých striech.
„Bolo mi ľúto toľkého dreva, väčšinu sme preto využili – v exteriéri na vyvýšené záhony, sčasti na konštrukciu pergoly a urobili sme z neho aj vstupné schody do domu. V interiéri sme na tento prvok nadviazali drevenými stupňami pred oceľovým schodiskom a podobný dizajn má aj konferenčný stolík v obývačke zložený z rovnobežných trámov,“ vymenúva architektka. Jednoducho, ani trám nevyšiel nazmar.
Tereza navrhla do interiéru viacero atypických prvkov, okrem iného aj originálne oceľové schodisko, ktorým nahradila pôvodné murované. „Bol to konštrukčne najnáročnejší prvok,“ hovorí. Podľa detailného nákresu dali všetky diely vyrezať laserom z 12 mm hrubých oceľových plátov, takže sa schodisko dalo zostaviť ako skladačka. No hoci vyzerá vzdušne, oceľ je ťažká, takže celá konštrukcia vážila v skutočnosti vyše pol tony. „Zámočníci vláčili a zvárali jednotlivé diely ručne, pretože žiadna mechanizácia sa dnu nevošla. Myslím, že to bol z ich strany ozajstný ‚majsterštuk‘,“ chváli remeselníkov.
Spomínaná čierna oceľ, prírodné drevo a sivobiele steny vytvárajú (troj)farebne triezvy interiér. „Zámer bol vytvoriť neutrálny základ, ktorý dofarbujú drobné prvky, ako sú napríklad vankúše, ktoré sa dajú meniť,“ vysvetľuje Tereza. Väčšina stien v dome je ladená do siva, rozhodne však nejde o fádne sivé plochy. „Prevažne sú to štuky. Takýto povrch je trochu fľakatý – vidno na ňom ťahy, ako štuku spracovávali remeselníci, čo mu dodáva istú živosť. Naproti tomu maliarska farba vytvorí jednoliatu plochu. Niekde sa však štuka nedala použiť, tam sme zvolili sivobéžovú maľovku.“
Zámer bol vytvoriť neutrálny základ a dofarbiť ho drobnými prvkami, napríklad vankúšmi, ktoré sa dajú meniť.
architektka Tereza Čudová Ajmová
Podobný efekt chcela architektka dosiahnuť aj na vonkajšej omietke. „Mala som predstavu štruktúry, akú vidno na starých stodolách, s prirodzenou nepravidelnosťou ručnej práce. Priamo na stavbe som preto skúšala rôzne postupy, ako omietku narušiť. Podarilo sa to maliarskou štetkou, ktorou potom murári do omietky ‚ťupkali‘, aby vytvorili štruktúru podľa mojich predstáv,“ spomína architektka, „trochu si pri tom ťukali aj na čelo, čo som si to vymyslela, ale urobili to…“ dodáva s úsmevom.
Bolo mi ľúto toľkého dreva z rozobratých striech, preto sme väčšinu z neho v dome znovu využili.
architektka Tereza Čudová Ajmová
Prirodzenosť bola podstatou celého Terezinho návrhu, svetlo nevynímajúc. „Pre mňa je prirodzené svetlo alfou a omegou interiéru. Pri rekonštrukciách preto zvyčajne zväčšujeme okná a snažíme sa dostať prirodzené svetlo aj do miest, kde to väčšina ľudí nerieši. Platilo to aj pre tento dom. Napríklad v detských izbách sme pôvodné tradičné okná s parapetom natiahli až po podlahu a to isté sme urobili aj v obývačke.
Saunu sme zasa zasklili z dvoch strán, aby sme cez ňu vpustili prirodzené svetlo do chodby. Priestor schodiska sme presvetlili motoricky ovládaným strešným oknom práve tak ako kúpeľňu na poschodí.“
V šatníku na poschodí, medzi izbami dvoch dcér, sa strešné okno použiť nedalo, pretože je nad ním malá povala. „Nechcela som, aby bol šatník závislý len od umelého osvetlenia, tak sme doň priviedli svetlo svetlovodom,“ popisuje architektka detaily interiéru, ktorý je dôkladne premyslený až do poslednej kľučky.
TOP TIP
Potrebujete strešné okno do vlhkého prostredia? Ideálne je také, ktoré má drevený rám potiahnutý bielou polyuretánovou vrstvou, vďaka čomu je nielen odolnejšie proti vlhkosti, ale aj bezúdržbové. Nájdete na www.velux.sk.
Profil
Majitelia
Rodina s dvoma deťmi
Nehnuteľnosť
Rodinný dom s obytným podkrovím s výmerou 200 m2 v okrajovej štvrti Prahy
Autori
Rekonštrukciu domu aj nový interiér navrhla Ing. arch. Tereza Čudová Ajmová z ateliéru ta-architektura, o realizáciu interiéru sa postarala spoločnosť cre8 www.ta-architektura.cz
Text: Alena Drtinová, redakčne upravila Erika Kuhnová
Foto: Filip Šlapal
Zdroj: Časopis Môj dom