Originálny dom na severe Holandska

{R1}

Michel a Karin Dijkovci [dajkovci] kúpili nádherný pozemok, ktorý bol súčasťou urbanistického projektu nazvaného Blauwestad. Časom by tu malo stáť asi 1 500 nových domov. Celé územie je rozdelené na niekoľko menších častí, z ktorých každá má – z hľadiska architektonického výrazu a štýlu – vlastné smernice. Väčšina budúcich obyvateľov tu síce pôvodne požadovala (ostatne ako takmer každý Holanďan) stavby s tradičným vzhľadom podľa katalógu nemeckého dodávateľa (domy sú to lacné a v tunajších končinách populárne), túto podobu však odmietol hlavný architekt celého projektu a odporúčal klientom, aby návrhy domov zverili do rúk architektom.

Súčasná architektúra s koreňmi v tradícii

V centre Blauwestadu je vyhĺbené jazero s rozlohou osem štvorcových kilometrov – pozemok Michela a Karin leží na jednom z mnohých ostrovov, ktoré sú reťazovito zoskupené v jazere a navzájom poprepájané mostmi. Ostrovy sú rozparcelované tak, že jednu hranicu každého pozemku tvorí jazero, druhú cesta vedúca naprieč ostrovom. Okolitou krajinou sa voľne preháňa vietor a na oblohe sa vŕšia oblaky ako na obrazoch starých holandských maliarov. Jednoducho idylka na pohľadanie. Bežný katalógový projekt by jej rozhodne nebol hoden. Aj u Michaela a Karin ho našťastie urbanisti mesta Blauwestad odmietli, a tak sa rodina obrátila na architektonický ateliér Jager Janssen.

Steny a strecha tvoria jeden celok. Architekti tým jasne naznačili, že plášť budovy je tu hlavnou témou. Vlnitý plech odkazuje na typické holandské stodoly a priznané betónové pilóty ešte podporujú industriálne pôsobenie domu.
SAPh – Rob de Jong, Karin Dijk

Mladí architekti Alex Jager a Rogier Janssen  boli predvlani v Holandsku nominovaní na architektov roka. Študovali spolu na Technickej univerzite v Delfte a pred piatimi rokmi založili v Rotterdame vlastný ateliér. Pre ich domy je charakteristická snaha o uplatnenie tradičných materiálov a foriem v rámci súčasných architektonických trendov, a v rovnakom duchu navrhli aj dom Dijkovcov. Architekti sa ale nechceli vlámať do zatvorených dverí extrémistickým návrhom. „Väčšina ľudí v Holandsku miluje tradičné domy: fasády z červených tehál a sedlové strechy s keramickou krytinou. To však nemusí byť nutne problém. Radi robíme súčasnú architektúru, ktorá je zakorenená v tradícii. Dá sa to dosiahnuť formou, voľbou materiálu, organizáciou priestoru alebo aj inými architektonickými prostriedkami. Takýto mix nakoniec často ocenia nielen klienti, ale aj predstavitelia obcí a kritici,“ vysvetľuje Alex Jager.

Dom Dijkovcov stojí v mestečku Blauwestad pri Groningene, na severe Holandska. Návrh architektov z ateliéru Jager Janssen BNA sa vyznačuje jednoduchosťou štýlu sýpok, ktorú dosiahli najmä jednotnou plechovou fasádou. Hlavný architekt celého urbanistického projektu ho považuje za výborný príklad, vhodný do tejto lokality, aj napriek tomu, že s okolitými stavbami vstupuje do výrazného kontrastu.
SAPh – Rob de Jong, Karin Dijk

Dom Dijkovcov stojí v mestečku Blauwestad pri Groningene, na severe Holandska. Návrh architektov z ateliéru Jager Janssen BNA sa vyznačuje jednoduchosťou štýlu sýpok, ktorú dosiahli najmä jednotnou plechovou fasádou. Hlavný architekt celého urbanistického projektu ho považuje za výborný príklad, vhodný do tejto lokality, aj napriek tomu, že s okolitými stavbami vstupuje do výrazného kontrastu.
SAPh – Rob de Jong, Karin Dijk

Koncept papierového modelu

Dom rodiny Dijkovcov na jazere Oldambtmeer charakterizuje predovšetkým moderný plášť a jednoduchá archetypálna forma. Okrem štítov, ktoré sú obložené drevom, je celý obalený do vlnitého plechu. Sedlová strecha tak splýva s fasádou a tvorí kompaktný tvar, takmer ako z detskej stavebnice, s vykrojenou terasou. Prečo práve vlnitý plech, ktorý si väčšina z nás spája skôr s oplotením stavebných parciel? „V Holandsku sa bežne využíva na opláštenie veľkých stodôl. Tento odkaz napomáha, aby obydlie dobre zapadlo do miestnej poľnohospodárskej krajiny,“ odôvodňuje Alex Jager.

Vzhľad terasy ovplyvnil okrem iného aj vietor, ktorý je pre Holandsko charakteristický. Podľa pôvodného návrhu malo mať zábradlie výplň taktiež z vlnitého plechu, ako pokračovanie línií fasády. Dodávateľ však nemohol garantovať, že vydrží silný vietor, zvyčajný v tejto oblasti, preto sa autori nakoniec rozhodli pre sklo.
SAPh – Rob de Jong, Karin Dijk

Proti zvislým líniám, ktoré určuje antracitový plech, smerujú vodorovne a zároveň nepravidelne osadené drevené dosky na štítových stenách. Aj keď exteriér domu pôsobí vďaka plechu pevne, až uzavreto, vďaka otvorenej dispozícii a premyslene usporiadaným veľkým zaskleniam, ktoré dnu „vpúšťajú okolitú krajinu“, v ňom nie je nedostatok svetla ani priestoru.

Plášť domu je takmer celý z antracitovo sfarbených platní vlnitého plechu. Na strategických miestach sú doň vsadené zasklené plochy tak, aby v interiéri vznikol pocit intenzívneho prepojenia s okolitou krajinou, zdvihnutie hlavného obytného podlažia meter nad úroveň zeme tento vnem ešte zintenzívnilo. Štítové steny pokrýva svetlé drevo, ktoré pôsobí odľahčujúco.
SAPh – Rob de Jong, Karin Dijk

V schéme, ktorú architekti priložili ku svojej autorskej správe, prezentujú koncept kompaktného plášťa štýlom, akým sa zlepujú modely v časopisoch. Na otázku, či ich v časoch 3D vizualizácií stále baví robiť papierové modely svojich návrhov, odpovedá Alex Jager: „Radi vyrábame modely, či už z papiera, polystyrénu, alebo iných materiálov. Náš obrázok v princípe naznačuje spôsob, akým tvoríme návrhy. Je to demonštrácia architektúry, ktorá modifikuje typologický priestor.“

Schematické znázornenie konceptu opláštenia domu trochu pripomína návod na zlepenie papierového modelu. Jednoliaty plášť z vlnitých, antracitovo sfarbených platní, určuje celý objem budovy, jeho zdvihnutím a umiestnením na mierne zvýšené prízemie vzniká dojem ľahkosti a nadnášania. Navyše vďaka tomu získali obyvatelia štvorcové metre navyše.

Vplyv prírodných podmienok

Istou zvláštnosťou je vyzdvihnutie prvého podlažia nad úroveň terénu – dom stojí na betónových pilótach v tvare V. Ako je známe, tunajšia krajina je pod úrovňou hladiny mora a je veľmi podmáčaná, na pevné podložie možno naraziť až v hĺbke okolo 20 metrov. Pilóty sú tu preto pre stabilitu základov nevyhnutnosťou. Ukladajú sa pod malým uhlom, aby previedli aj horizontálne sily – napríklad pri silnom vetre – na vertikálne. Pri tomto dome sa ich priznaním posilnilo industriálne pôsobenie stavby a zároveň sa získali ďalšie štvorcové metre na garážovanie bicyklov, pivnicu a dielňu.

Takmer celé vyvýšené prízemie je venované jednej veľkej dennej miestnosti. Hoci dom pôsobí zvonka ako uzavretý, rafinovane komponované zasklenia, ktoré umožňujú priehľady naprieč domom a výhľady do krajiny okolo Groningenu, vytvárajú v interiéri pocit otvorenosti a ešte zintenzívňujú dojem veľkorysého priestoru.
SAPh – Rob de Jong, Karin Dijk

Aj sem preniká prirodzené svetlo. Obytné podlažia domu sú však mierne zdvihnuté nad úroveň terénu aj z ďalších dôvodov. Jedným je odkaz na takzvaný opkamer, tradičnú reprezentatívnu izbu na prijímanie hostí v starých holandských farmárskych domoch – táto miestnosť bola často vyššie než ostatné. Vyvýšené prízemie zároveň umožňuje lepší výhľad do okolitej plochej krajiny, ďalšou pohnútkou na zdvihnutie domu bola blízkosť jazera. Takto sa obyvatelia nemusia obávať kolísajúcej výšky jeho hladiny. 

Odsadením horného podlažia sa dosiahol akýsi mezonetový efekt a vďaka priehľadu až k šikminám strechy dom zvnútra nepôsobí uzatvorene nielen smerom do šírky, ale ani do výšky. Dojem svetlého, priestranného interiéru ešte umocňujú premyslene umiestnené strešné okná a ľahké, priehľadné schodisko. SAPh – Rob de Jong, Karin Dijk

Odsadením horného podlažia sa dosiahol akýsi mezonetový efekt a vďaka priehľadu až k šikminám strechy dom zvnútra nepôsobí uzatvorene nielen smerom do šírky, ale ani do výšky. Dojem svetlého, priestranného interiéru ešte umocňujú premyslene umiestnené strešné okná a ľahké, priehľadné schodisko. SAPh – Rob de Jong, Karin Dijk