Podlaha v kúpeľni
Výber podlahových krytín u nás dlhé roky podliehal úzkemu sortimentu ponuky. Postupne sa situácia zmenila a spotrebitelia si môžu vyberať z módnych trendov, medzi ktorými prevládajú podlahy z prírodných materiálov, ako je drevo, respektíve korok. Tradične neutícha ani záujem o dlažby.
Drevo v kúpeľni?
Do kúpeľne ako podlahová krytina preniká aj drevo. Samozrejme, nie akékoľvek. Dôležité je, aby bolo odolné proti vode. Môžeme sa stretnúť s rozmanitými exotickými drevinami, z ktorých kúpeľňovým podmienkam vyhovuje napríklad tík. Tíkové podlahy sa vyrábajú ako parketové alebo dyhové. Zostavujú sa z masívnych či z viacvrstvových hranolčekov. Zložitejšie to je však s cenou – štvorcový meter tíkovej podlahy môže stáť aj 3 000 korún bez kladenia. Treba si však uvedomiť, že prípadná kúpa domáceho, a tým pádom zvyčajne aj lacnejšieho dreva, je výhodná len relatívne. Veď ani cena chemických prípravkov, ktoré treba na úpravu drevných vlastností, nie je zanedbateľná. Preto je dôležité nepodceniť údržbu. Ak sme ochotní pre drevenú podlahu v kúpeľni privrieť oči nad škárami a neprekáža nám, že sa o ňu budeme musieť viac starať, potom vyberajme také dreviny, ktoré nasiakajú len minimálne.
Ako sme už spomenuli, väčšinou sú to tropické dreviny, na náš buk alebo smrek radšej zabudnime. Ani pri exotických drevinách však nemožno vylúčiť niekoľkomilimetrové škáry. Môžu vzniknúť pri zmenách relatívnej vlhkosti a teploty vzduchu. Dôležitou podmienkou dlhodobej životnosti drevenej podlahy je čo najkvalitnejšia povrchová úprava, teda lakovanie.
Pri ňom sa uzavrú póry a drevo je chránené proti vlhkosti. Aj v tomto prípade platí, že všetkého veľa škodí – vysoká vrstva laku zas môže kĺzať. Dôležité však nie sú len prostriedky na ochranu a údržbu, ale aj starostlivé utieranie, aby na podlahe zbytočne nezostávala voda.
Drevo treba ošetrovať
Na povrchovú úpravu dreva rastúceho v severnom miernom pásme sa používajú disperzné lazúry, ktoré zamatovomatným filmom zvýrazňujú prirodzenú štruktúru. Používajú sa aj syntetické lazúry. Laky z nitrocelulózy – či už matné, alebo lesklé, dokonca aj olejové emaily – všetky sú určené výlučne na povrchovú úpravu dreva v interiéroch. Olejové laky a syntetiká sa hodia aj na exteriérové aplikácie. Je dôležité, aby drevo určené na povrchovú úpravu bolo dostatočne suché, zbavené živičných škvŕn, obrúsené a oprášené.
Podlahy s lakovanou povrchovou úpravou majú veľmi ľahkú údržbu. Stačí ich utrieť vlhkou handrou, prípadne možno použiť saponát. Aj keď sú kvalitné, vzniku škrabancov nezabránime. Pri väčšom poškodení drevenej podlahy ju môžeme zbrúsiť a povrchovú úpravu obnoviť. Drevené podlahy s olejovaným povrchom zdôrazňujú prírodný pôvod celej drevenej podlahy. Olej preniká do hornej nášľapnej vrstvy a zdôrazňuje materiálovú štruktúru. Zároveň zintenzívňuje farebné odtiene dreva. Olejová úprava drevenej podlahy je matná a oproti úprave klasickým lakom sa o ňu treba viac starať.
Dlažby
Ponuka dlaždíc je v sortimente aj v kvalite taká obrovská, že si určite vyberie doslova každý. Pri ich vývoji sa výrobcovia zameriavajú na obľubu a vzhľadom na to možno hovoriť o trende, ktorý charakterizujú zväčšujúce sa formáty. V súčasnosti sú tradičné dlaždice so štandardnými rozmermi 45 × 45 cm, ako aj s väčšími, napríklad 60 × 120 cm. Ani farebnosti sa medze nekladú. Na výber sú dlaždice s odtieňmi snáď celého farebného spektra. Popri tradičných zelených, sivých a modrých farbách sa stále viac kupujú ružové, napríklad v kombinácii so sivou alebo svetlozelenou. Odborníci na farebný dizajn tento rok uprednostňujú dlaždice vo farbách kože. Tí, ktorí uprednostňujú striedmosť, doplnia jednoduché zariadenie kúpeľne keramickými materiálmi s metalickým alebo ligotavým povrchom. Dlhodobo modernými sú úzke škáry, ktoré snáď najlepšie vyniknú pri kalibrovanej dlažbe.
Ach, tie lepidlá…
Problémom dlažby môže byť použité lepidlo alebo škárovací materiál. Najmä v okolí vane, v sprchách a všade tam, kde sa dostáva voda do kontaktu s lepiacim materiálom, môže dochádzať k priesakom. Príčinou sú drobné trhliny a tzv. kapilárna vzlínavosť, ktorá vedie vodu do materiálu. Následné zavlhnutie môže narušiť štruktúru a v dôsledku pevnosti lepiaceho materiálu sa prejaví odpadávaním alebo uvoľnením obkladov. Aj preto by sa mal klásť dôraz na kvalitu tak použitého lepiaceho materiálu, ako aj obkladačských prác.
V podstate ide o to, aby dlažba aj obklady boli pred samotným lepením čisté a suché. Až potom by mal remeselník začať s lepením. Škárovací materiál by sa mal nanášať do medzier medzi obklady stierkou. Po krátkom, približne štvrťhodinovom zaschnutí sa škárovaná plocha pretrie vlhkou handrou. Po niekoľkých minútach sa prebytočný materiál zotrie. Počas prvých dvanástich hodín sa odporúča parkety nezaťažovať a nestúpať na ne.
Bezpečnosť nadovšetko
Aby sme predišli úrazu pri vystupovaní z vane alebo zo sprchovacieho kúta, položíme do kúpeľne špeciálnu protišmykovú dlažbu. V kúpeľni by nemala chýbať ani kvalitná protišmyková predložka, ktorá je bezpečná, príjemná na dotyk a navyše pôsobí ako dekoratívny prvok. Výborné predložky z akrylu alebo z bavlny vyrába celý rad domácich firiem, pričom v ich nových kolekciách je niekoľko desiatok modelov s elegantnými geometrickými, tradičnými a športovými vzormi.
Návrat linolea
Vo vlhkom prostredí je ideálna taká podlaha, do ktorej sa vlhkosť nemá šancu dostať. Jednoliaty povrch sa dobre čistí, nie sú v ňom škáry, v ktorých by sa zachytávala špina. Tieto požiadavky spĺňa staré známe linoleum, ktoré dnes už vôbec nemusí byť takým, akým si ho mnohí pamätáme z obdobia pred desiatkami rokov. Niekedy sa môže spájať s novšou vinylovou podlahovou krytinou – s polyvinylchloridom (PVC). V kúpeľni to linoleu aj novšiemu PVC pristane. Oba materiály sú mäkké, pružné a pohlcujú zvukové vibrácie. Súčasný sortiment zahŕňa stovky vzorov. Nielen jednofarebné alebo skladané z jednotlivých kúskov, ale aj ligotavé, s rozmanitými vzormi dreva, kameňa, s imitáciou keramickej dlažby, pričom sú doplnené rozličnými ozdobnými pásmi alebo intarziami.
PVC a linoleum sa lepia na rovný, suchý a čistý podklad, prípadné spoje sa upravujú za studena. Na zakončenie pri stene sa používa lišta. Pre úplnosť ešte uveďme, ako v kúpeľni vytvoríme povrch bez škár. Ide o tzv. liatu podlahu. Princíp je jednoduchý – na podklad sa naleje špeciálna hmota a nechá sa zatvrdnúť. Pôvod má v nivelačných stierkach, ale ako finálny povrch vyzerá podstatne lepšie. Môže sa farbiť, vzorkovať farebnými vločkami alebo pieskom, možno v nej vytvárať rôzne dekorácie. Samotná hmota je pórovitá, preto sa musí povrchovo upraviť napríklad polymérovými voskami, ktoré ju chránia proti pôsobeniu vlhkosti. Trvanlivejší je epoxidový náter. Veľmi odolná hmota sa získava zmiešaním epoxidovej živice s rozomletým kameňom.
Korok? To nie sú len zátky!
Stále tak trochu nedoceneným prírodným materiálom aj v kúpeľni je korok. Podľa mienky niektorých podlahárov sú jeho úžitkové vlastnosti vo vlhkom prostredí lepšie než vlastnosti dreva. Je mäkký, teplý a pružný a vyrába sa nielen v tlmených prírodných farbách, ale aj v živých a žiarivých farbách. Vyžaduje však precízne nalakovanie. Po položení sa lakujú aj korkové dlaždice s PVC fóliou. Dve vrstvy laku na nich vytvoria monolitný povrch s uzavretými škárami, ktorý neprepustí vodu ani vtedy, keby na ňom stála. Kvalitný podlahový korok je hutný, má mať špecifickú hmotnosť vyššiu než 420 kg/m3. Obkladový alebo podozrivo lacný korok na položenie podlahy rozhodne neodporúčame. Korková plávajúca podlaha sa dá zaobstarať v cenách približne od tisíc korún za štvorcový meter.
Laminát zaznamenal posun v kvalite
Laminátová podlaha, ktorá spĺňa vysoké nároky na povrchovú odolnosť v komerčných priestoroch v záťažových triedach AC3/31, AC4/32, po novom AC5/33, sa zvyčajne vyrába v hrúbkach 7, 8 a 12 mm. Môže mať integrovanú akustickú podložku a pozdĺžnu mikrofázu. Zaujímavou triedou laminátu je Aquastar, ktorý má vnútorné zloženie laminátovej dosky odolné proti vode. Na kladenie takejto podlahy treba použiť odlišný tesniaci tmel.
Viac článkov venovaných kúpeľni nájdete v publikácii Všetko o kúpeľni, JAGA GROUP 2008