Pokorný recitál recyklovaného bytu
Byt tak akurát – ani veľký, ani malý, v nenápadnej bytovke, ale uprostred hlavného mesta. Ak vás domáci presne nenavigujú, netrafíte. Fasáda domu na seba neupozorňuje. V obnovenom interiéri bytu sa na nové zariadenie financie nemíňali. Tu sa býva za málo, tu je štýlom vrátiť do života pôvodné, dať doplnkom a nábytku druhú, ak nie tretiu príležitosť.
Prezeráte si v časopisoch obytné interiéry. Nejde vám pritom do hlavy, že pre koho to asi tak má byť, keď väčšina národa má hlboko do vrecka. Poviete si, toľko kvalitných a drahých materiálov, taká veľká plocha, nekresťansky predražený priestor a určite mali majitelia na zariaďovanie peknú kôpku peňazí. Potom už hej, potom si môžu vyskakovať, nakupovať v značkových obchodoch, volať architektov. Pravda je však taká, že aj rodina, ktorej rozpočet nedočiahne na výšiny špičkového dizajnu a služby uznávaného architekta, môže slušne bývať. Niekedy nemusí ísť ani tak o výšku príjmov a úspor ako o životné priority a „zelené“ presvedčenie. Recyklácia je v móde. Aj chýrne značky sa hrdia výrobou nábytku z už raz použitých materiálov alebo sa aspoň snažia, aby bytové zariadenie bolo trvácne a po svojom účinkovaní v domácnostiach malo šancu znova sa vrátiť do obehu ľudskej spotreby. Jedinec-spotrebiteľ by sa mal meniť na skutočne civilizovaného človeka, ktorému je sväté blaho Matičky Zeme. Barbarstvom súčasnosti je nerecyklovať, márnotratnosťou vyhadzovať ešte použiteľné! Mieru má však každý inú.
Z mála štýlový byt
Miša býva s rodinou v centre Bratislavy. Vie, ako lacno, pritom aj pekne a útulne obývať svoj domov. Na vynovenie domácnosti si jej rodina nenaplánovala nijakú veľkú prestavbu, výmenu podláh či obkladov, ba ani nákup nového nábytku. Financie dlhodobo investujú predovšetkým do rozbehnutého podnikania. Životné okolnosti ich primäli k akčnej sťahovke. Nechceli však, aby im sťahovanie z paneláka do bytu po rodičoch odčerpalo priveľa energie a nabúralo rodinný rozpočet. Byt mal byť štýlový a sebe chceli dopriať pocit útulnosti. Miša má blízko k ekologickému cíteniu a prírodnej farebnosti. Interiér, ktorý pre vynovený domov navrhla za účinnej pomoci svojej mamy, sa neobmedzil len na neopracované surové alebo neutrálne povrchy s prevahou hnedých odtieňov. Ekoatmosféru jemne doladili nostalgickým štýlom, sviežosť vniesol biely náter na staršom nábytku.
Kreslá, skrinky a poličky po domácky zbavili brúsnym papierom starého nažltnutého laku. V ešte nezariadenej izbe naniesli striekacou pištoľou na očistený a suchý povrch nábytku bielu farbu. Takto zjednotili tvarovo a dobovo odlišné kusy zariadenia. Niektoré z nich mladá domácnosť zdedila, iné Miša včas odchytila pri vynášaní zo susedných bytov. Obľúbeným úlovkom je kuchynský stolík, ktorý ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia vlastnila väčšina slovenských domácností. Zhostil sa postu pracovného stola v obývačke. Pri náleze objavili v zásuvke novonadobudnutého stolíka starosvetské kuchynské náčinie. To tiež očistili, natreli tmavším odtieňom hnedej a rozvešali namiesto obrázkov nad poličkami v kuchynke.
Návrat domov
„Rodičia byt na istý čas prenajali. Postavili si za Bratislavou domček. Mňa sem ťahali spomienky na detstvo a výborná poloha v centre mesta. Rodičia voľakedy zmenili dispozíciu dvojizbového bytu na trojizbový. Potrebovali pre potomkov detskú izbu a pre seba spálňu. Namiesto obytnej kuchyne už vtedy vznikli malá spálňa za dodatočne vymurovanou priečkou a menšia kuchynka s dvomi súbežnými pracovnými plochami. Odvtedy v nej pribudla mikrovlnka, vymenili sme spotrebiče,“ vysvetľuje podstatu praktickej zdedenej dispozície bytu Miša. Mladým celkom stačí takýto malý praktický kuchynský modul. Pri príprave jedla majú všetko poruke – rovnako ako pri servírovaní raňajok či popoludňajšej kávy oblý jedálenský stolík v obytnej hale. Na polceste medzi kuchyňou a pohovkami v obývačke si vytvorili miesto na veľké rodinné stolovanie. Aj tu uprednostnili okrúhly stôl – ten rodinu viac zbližuje ako stále módna obdĺžniková doska stola. Obkrúžili ho pevné a pohodlné drevené jedálenské stoličky, ktoré patrili pod výrobným číslom 311-1542 k tradičným výrobkom už nejestvujúcej slovenskej továrne Tatra Pravenec. Ich repliky dosiaľ vyrába slovenská firma Domeko so sídlom v Nitrianskom Pravne.
Rohové sedenie z pohoviek s bielym poťahom si priviezli z paneláka. Na pásikavých obliečkach vankúšikov sa opakujú odtiene hnedej a sivej, ktoré sa objavujú na náteroch stien, fototapete a menších kusoch nábytku. Tmavohnedú poličku – vlastne nahrubo opracovanú dosku, ktorá teraz opticky drží vodorovne zavesenú plochu zrkadla, ktosi oprel pri dome. Na smetisko už nedošla. Drsný vzhľad zmäkčil náter a polička teraz hrdo nesie pár svietidiel. Lampy sú síce z Ikey, ale jedno z pôvodných tienidiel teraz slúži ako črepník pre nežnú orchideu. Tienidlami sa stali hore dnom obrátené košíky z etnoobchodu. V značkovom obchode s textíliami sa Miša s mamou nadchli bielym závesom zaujímavým zošitými pásmi látky rôznych štruktúr. Aj chvíľu uvažovali o jeho kúpe, ale potom si povedali, že šiť nie je pre nich nijaký problém. Závesy v obývačke sú výsledkom inšpirácie v luxusnom textile a zručnosti Mišinej mamy.
Zelený dizajnNa západ od našich hraníc sa ujalo pomenovanie „green design movement“. Hnutie za zelený dizajn sa snaží uvádzať na trh výrobky a technológie verné princípom trvalo udržateľného rozvoja. Mala by sa tak minimalizovať ekologická stopa (pozri: www.hraozemi.cz), ktorú nehanebne a grobiánsky za sebou zanechávame najmä v najviac hospodársky rozvinutých krajinách. Keby to aj sčasti bola marketingová manipulácia, ešte vždy ostáva nádej, že kúpou a používaním takýchto výrobkov máme šancu pribrzdiť rozbehnutý vlak naložený našou márnotratnosťou. O šetrenie materiálmi a energiou, ktoré je podstatou zeleného životného štýlu, sa možno celkom jednoducho a lacno pričiniť obnovením a opravou vlastného nábytku. Pre našich predkov to bolo prirodzené. Pričasto sa zbavovať vecí znamená, že sa spotrebúva energia na ich likvidáciu, dopravu, v šťastnejšom prípade na recykláciu. A potom hor sa na nákup! Keď už nás opantá nákupná horúčka, vyberajme spomedzi ekovýrobkov netoxického pôvodu, recyklovateľných, na ktorých výrobu sa spotrebovalo minimum energie. Také majú environmentálne označenie Európskej únie Ecolabel (symbol kvetiny). |
Tam, kde sa spí
Na sivej stene biele krídlo dverí. Kto ho otvorí, objaví za ním svet malého Maxa. Izba je skoro taká veľká ako obývačka. Naľavo od vstupu rámuje veľkorozmernú čiernobielu fotografiu batoľaťa štvorica nadrozmerných ceruziek. Donedávna boli súčasťou reklamnej kampane v istom obchodnom dome. Keď ich chceli vyhodiť, Miša im hneď určila nové použitie a priviezla domov. Do detskej izby sa tiež nenakupoval špeciálny nábytok, ale iba sa výškovo prispôsobil dospelácky. Na odkladanie hračiek si predsa len vybrali „schodíkovú“ poličku so štvorcovým rastrom v jednom z obchodov s bytovými doplnkami. Tam chodia nakupovať farby a pomôcky na vylepšovanie domácnosti.
Spálňa rodičov zakvitla tulipánmi. Na túto fototapetu sa Miša chystala už na predošlej adrese. Tu pre ňu našla výborné miesto. Cez deň, keď sú dvere izby otvorené, na posteľ cez priečku medzi halou a spálňou nedovidieť, ale svieži motív s tulipánmi prežiari celú strednú časť bytu. Tú opticky nadýchali aj vďaka zrkadlu, ktoré nalepili na chrbát šatníkovej skrinky vysunutej do priestoru neveľkej vstupnej haly. Na vylepšovaní bytu sa stále pracuje. Rúrkam na prívod vody do radiátorov dajú nový náter, po čase sa odhodlajú na renováciu pôvodných drevených parkiet, ktoré zatiaľ prikryli linoleom, rozmýšľajú o rúre, hoci zatiaľ sú spokojní s pečením v mikrovlnke a u mamy v rodinnom dome vo Vinohradoch.