Prales na dosah

226894

I keď tvorca domu v kondomíniu Iporanga v brazílskom štáte Sao Paulo a zároveň aj jeho majiteľ Arthur Casas je známa osobnosť a žije veľmi spoločensky, jeho príbytok je otvorený nielen návštevám, ale predovšetkým vzťahom k najbližšiemu okoliu – cez okná vysoké až jedenásť metrov sú neustále na očiach nádherné stromy dažďového pralesa a život v nich. Dom je navyše otvorený aj svojím usporiadaním. Širokými schodmi sa vchádza rovno do jeho srdca, veľkolepého obývacieho priestoru. Asi k sedemdesiatim štvorcovým metrom pod strechou si tu treba prirátať viac než päťdesiat metrov terasy, na ktorú bývajú permanentne otvorené obrovské posúvacie dvere.
 

226890

Z perspektívy mostíka

Casas si týmto domom splnil túžbu oddychovať uprostred zelene. Dom je zariadený tak, aby sa v ňom pohľad nezastavil na detaile, ale aby sa znova a znova vracal k zelenej prírodnej stene. Mobiliár je jednoduchý, lahôdok svetového dizajnu je poskromne. Prevažujú svetlé farby, predovšetkým biela (azda len s výnimkou zemitých tónov ľudových vzorov na vankúšoch rozložených na sedacej súprave), a v detailoch možno spoznať prírodné tvary. Napríklad svietidlo nad jedálenským stolom pripomína tropický plod – možno odfarbené liči, najviac však u nás neznámu, ale v Brazílii bežnú anonu, ktorej sa tu hovorí aj fruta do conde, panské ovocie. Ktovie, možno práve tropickým tvarom uchvátila architekta lampa, ktorej autorkou je, napodiv, Švédka. Prírodnej scenérii okrem paliem dominujú rozprávkovo kvitnúce žakarandy, gupie a angelimy s cenným drevom a tiež rajské orechy, nazvané podľa jedlých plodov so zvláštnymi tvarmi. Možno ich obdivovať aj z vtáčej perspektívy, z úzkeho mostíka, ktorý na úrovni poschodia – nie celkom v strede obývacieho priestoru – spája dve bočné krídla. Juhoamerické sídla tradične mávajú miesto, z ktorého sa možno pokochať vyhliadkou, ponúka sa teda myšlienka, že práve mostík takýmto miestom je. Tým skôr, že sa ním prechádza do hi-fi miestnosti v severnom krídle. Patrí teda do spoločenského priestoru a ľahko si možno predstaviť, ako ním prechádzajú hostia, aby sa nechali zabávať modernou technikou.

226897

Architekt však tento moment nezdôraznil. Tento fotogenický detail totiž nepovažuje za statický, rozjímavý, ale skôr za dynamický a spojovací – možno v ňom hľadať dokonca prvky okolitej krajiny, do ktorej interiér preniká. Preto o ňom Casas nehovorí ako o mirante, ako v Brazílii volajú miesto s vyhliadkou, ale nazýva ho passarela, čiže mostík. (Rovnako sa po portugalsky nazýva aj mólo na módnej prehliadke.) Koncepciu splynutia domu s okolím dobre ilustruje aj umiestnenie mostíka. V interiéri veľkej obývačky sa javí ako excentricky situovaný, zároveň je však osou kompozície celého domu. Ak by architektovi záležalo na symetrickom riešení, navrhol by východnú stenu ústredného priestoru ako spojnicu zakončení bočných krídel. Posunul ju však o dva metre hlbšie do miestnosti, čím ju v podstate z kompozície vylúčil. K prepojeniu interiéru a exteriéru prispel tým, že kompozíciu uzavrel pomyselnou líniou v exteriéri. Skrátka, vtiahol exteriér do kompozície. Treba dodať, že viac symbolicky než hmatateľne. Muselo by to byť totiž veľmi pozorné oko, aby tieto nuansy registrovalo v reáli. Žiada sa však uznať, že architekt to urobil pekne a v podstate jednoducho.

 

226895

Neprekričať prírodu

Súžitie domu s okolím možno pochopiť dvojako: napríklad tak, že jeho jednoduché tvary a symetria sú protipólom vitálnej živelnosti dažďového pralesa, a  že je s ním teda v modernistickom, rovnoprávnom vzťahu kontrastných prvkov. Možno ho však interpretovať aj tak, že určitou štandardizáciou tvarov i vzťahov a potlačením výrazu ustupuje nová štruktúra prírode, osvojuje si aj prírodné, nie celkom striktné pravidlá rastu. Dom napríklad nie je prísne symetrický – rozkladá sa na ploche, ktorá má tvar približne dvoch štvorcov a plocha bočných krídel sa blíži ktrom štvorcom. Výber brazílskeho dreva na obklad fasády a interiérové prvky len potvrdzujú druhú možnosť – snahu prispieť pekným tvarom, ale nechať hrať prím prírodu. Ešte dokonalejším splynutím by bolo, keby stromy cumaru s extrémne odolným drevom, ktoré sa na dome použilo, rástli v okolí. Tento druh sa však vyskytuje v severnejších oblastiach Brazílie. U nás je známejšie porovnateľne odolné drevo ipé a strom poznáme azda len vďaka voňavým semenám – bôbom tonka, ktoré sú zložkou toaletnej vody Coco Chanel.

226892

Z cumaru je predovšetkým plášť domu v tvare úzkeho ležatého hranola a tiež jeho podstava pod stredným výrezom a južným krídlom. Kontakt s exteriérom podčiarkujú široké drevené stupne na priečelí a veľká terasa za domom. Rokmi sa obklady aj vonkajšia podlaha odlíšia od medových tónov interiéru striebristou patinou a efekt splynutia a zvláštny hybridný charakter obývacieho priestoru – miestami sa až zdá, že je to len zariadený altán medzi dvoma úzkymi objektmi – sa bude postupne strácať.