Záhradná architektka: Netkanú textíliu som prestala používať, keď som zistila, aké škody pácha. Na boj s burinou sú najlepšie ruky

Často sa stretávame s tvrdením, že záhradkárčeniu sa dá naučiť, prísť mu na chuť. Ako to bolo vo vašom prípade? Boli ste vždy ten typ, ktorý rád trávil čas v prírode a aktívne aj v záhrade?

Samozrejme, s týmto môžem len súhlasiť. Poznám mnoho zanietených záhradkárov, ktorí ešte pred pár sezónami ani len netušili, ako dopestovať paradajku, petržlen, či ako si vysadiť trvalkový záhon, a dnes by som sa u nich niečo možno priučila aj ja. Myslím, že u mnohých ľudí nastal zlom počas pandémie, keď sme mali viac času, hľadali sme si rôzne „úniky“ a aj záhrada bola jedným z nich. Keď je správny impulz, chuť a energia, dá sa záhradkárčeniu prepadnúť aj na dôchodku.

No a čo sa týka mňa, ja som dedinské dieťa. Vyrastala som v kopcoch Lednice, čo je dedinka kúsok od Púchova, a tam sa práve formovala moja láska k tejto profesii. Moji rodičia pestujú zeleninu, ale aj okrasné druhy odjakživa, a tak som bola vtiahnutá do tejto krásy chtiac-nechtiac naozaj už od malička.

Kedy ste pochopili, že toto je smer, ktorému sa túžite venovať aj profesijne?

Koniec základnej školy u mňa znamenal už také prvé vážnejšie rozhodnutie. Naši mi dovolili podať si prihlášku aj na Strednú záhradnícku školu v Piešťanoch, ktorá bola v tom čase pojmom. Keď dobre rátam, bolo to v podstate pred 20 rokmi. Toto môžem považovať za také definitívne rozhodnutie, aj keď prírodu a rastliny som milovala už dávno predtým.

Čo vás ako záhradnú architektku na prírode fascinuje?

Pri svojej tvorbe často používam heslo: „Hľadaj krásu v detailoch“. Myslím, že tu je ukryté všetko. A netreba sa na to pozerať tak, že všetko má byť do detailu dokonalé a bezchybné. To vôbec. Práveže v tom vidím to, že všetko v prírode je dokonalé, každá rastlina, každý živočích, a to aj bez toho, aby sme im akokoľvek pomáhali. Fascinuje ma premenlivosť našej krajiny. To, že je neustále všetko v pohybe, dynamika, každý nový list, kvet, výhon, kolobeh od semienka po semienko. Skrátka ma fascinuje život.

„Všetko v prírode je dokonalé, každá rastlina, každý živočích, a to aj bez toho, aby sme im akokoľvek pomáhali,“ vraví Janka Bieliková. Zdroj: Archív Janky Bielikovej

A čo, naopak, mrzí či vyrušuje?

Vyrušuje ma ľudská hlúposť, arogancia a bezohľadnosť. Vyrušuje ma to, že mnohí nepozerajú na zmenu klímy, že investori nemyslia na zeleň vo verejnom priestore, že nemyslíme viac na životné prostredie. Stále vidíme aj v realizáciách profesionálnych firiem zelené púšte – nekonečné trávniky obohnané zeleným múrom z tují. Aj preto sa snažím robiť osvetu na sociálnych sieťach, kde ukazujem, ako sa to dá, ale aj to, ako to nerobiť.

Vyrušuje ma aj to, že sa do médií stále dostáva diskutabilný obsah, kde je povýšený plytký humor nad odborné znalosti a kvalitnú architektúru. Lebo osobne si myslím, že Slováci majú čo ukázať a máme tu veľa kvalitných architektov, ale aj realizátorov.

Doba nás akosi prirodzene vracia späť do záhrad, kde túžime nielen oddychovať, ale aj pestovať. Tak, ako kedysi naše staré mamy…

Vnímam tento trend veľmi intenzívne a som za to nesmierne rada. Skôr by som to nazvala, že sa do záhrad vracia akási prirodzenosť, že sa tešíme z maličkostí a nesiahame toľko po „exotoch“. Aj keď ešte aj dnes vidím záhrady, kde dominantu tvorí jedna palma pri bazéne, myslím, že sme na dobrej ceste. Netvrdím, že celá záhrada musí byť jedna veľká zeleninová hriadka, ale pomaly sa to mení k lepšiemu.

Rastie teda chuť okrem okrasných záhrad budovať aj tie úžitkové?

Určite áno a najmä sa dajú tieto dve pomyselne rozdielne časti záhrad krásne prepojiť. Aj ja osobne veľmi rada mixujem úžitkové, teda jedlé druhy s tými okrasnými. Netreba sa toho báť, pretože práve na malých plochách je tento mix veľmi vítaný.

Záhradná architektka Janka Bieliková má v záhradách radšej prirodzenosť ako exotiku. Zdroj: Archív Janky Bielikovej

Veľa ľudí si povie, že zeleninu či ovocie si bez problémov kúpi v obchode. Čo si však nekúpia, je chuť a tiež pocit radosti z vlastnej úrody. Súhlasíte?

Ja to hovorím stále – ak by sme sa mali pozerať na ušetrenie peňazí, tak by sme viaceré druhy nepestovali vôbec, pretože by boli nerentabilné. Avšak chuť a zážitok to u mňa vždy prebije, a teda neuvažujem len ekonomicky. Naviac, pestujeme aj s dcérkou, zapájame ju do celého procesu, začína chápať súvislosti, vidí ako čo rastie, a to je pre mňa úžasné  – záhrada spája celú rodinu. Trávime v nej spoločný čas a každý z nás si tam naozaj nájde aktivitu, ktorá ho baví.

Nie každý však disponuje veľkorysou záhradou. Poradíte, čo pestovať na malom balkóne, terase či vo vyvýšených záhonoch, ktoré sú súčasťou mestských záhrad?

Treba si vždy triezvo zhodnotiť podmienky, aké máme na našej ploche, a podľa toho vyberať aj rastliny. Žijeme v byte, a hoci máme aj záhradu s chatou, aj na našom malom mestskom balkóne čo-to pestujeme. V nádobách môžete mať paradajky, reďkovky, šaláty, špenát, bylinky, petržlen, pažítku, papriky, mätu, medovku, hrášok a mnoho ďalšieho. Doplniť si to môžete jedlými letničkami, ako je nechtík, borák, nevädza, či aksamietnica, alebo aj trvalkami, čí menšími kríkmi. Možností je naozaj veľmi veľa.

Aj na malých plochách sa dajú vytvoriť krásne zátišia. Janka Bieliková odporúča pestovať napríklad paradajky, hrášok, bylinky, ale aj nevädzu či aksamietnicu. Zdroj: Archív Janky Bielikovej

Aj záhradná architektúra podlieha trendom a čoraz viac nim patrí aj ekologický prístup.

Ekológiu by som nenazvala trendom, ale nutnosťou. Nemôžeme nemyslieť ekologicky, keďže minimum zrážok, ako aj táto jar nám ukazuje, že teploty nie sú v poriadku. Aké bude leto, to môžeme len predpokladať, ale obávam sa toho, že sa budeme naozaj potiť.

Čo si pomyslíte, keď vidíte v záhradách napríklad „slávnu“ netkanú čiernu textíliu?

Textílie, nezmyselné štrkové plochy či obrovské trávniky nechápem tiež. Ja sama som začínala vo firme, kde bola textília alfou a omegou, sama som ju prvé roky používala, no som veľmi rada, že som skoro pochopila, aké škody pácha.

Prečo by sme teda textílie v záhonoch nemali používať.

Je to veľmi jednoduché. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že sú prospešné a že nám viac pomáhajú, ako škodia, opak je pravdou. Na základe vlastných skúseností, ale aj mnohých správ, ktoré mi posielajú moji sledovatelia, vieme svoje. Skúšali si niekedy zástancovia textílii pozrieť pôdu po jej nadvihnutí? Čo objavili?

V mnohých prípadoch to bude mazľavá „hmota“ bez života, cez ktorú sa snažia, ak vôbec, predrať nejaké korene rastlín. Tie vytrvalejšie, často práve buriny, textíliu prerazia a rastú smelo ďalej. Napríklad taký pýr. Osobne som naposledy odstraňovala textíliu zo záhona s echinaceou. Tu však vznikol iný problém – korene trvalky ju prerástli z vrchnej časti, no keďže vytvorili pomyselný „koláč“ len na jej povrchu, boli stále smädné. Nevedeli sme, v čom je problém, pretože by mali sucho zvládať relatívne dobre, až pokým sme nezaborili ruky pod vrstvu organického mulču, teda pod kôru. Je mi veľmi ľúto, keď vidím, že v dnešnej dobe používajú textílie aj niektoré realizačné firmy. Avšak sme tu na to, aby sme ľudí edukovali a hovorili im o týchto negatívach.

Ak máte piesčitú pôdu, výsledok nemusí byť až taký hrozný, no ani v tomto prípade ju neodporúčam. Problémy sa neprejavujú hneď v prvej sezóne, prichádzajú pomaly a nenápadne.

Čím ich teda odporúčate nahradiť?

Nechajme rastlinám voľnosť a podporujme skôr to, aby sa záhony čo najrýchlejšie zapojili.
Na jednej strane sa tešíme, že nám nerastie burina, no položme si otázku – ako sa potom majú rozrastať trvalky a ostatné rastliny? Asi veľmi ťažko.

Textília sa časom začína rozpadať. V záhonoch často vidím kusy tvorené z jej zvyškov. O mikroplastoch, ktoré ani nevnímame, už nemusím hovoriť. Póry, ktoré sú v textílii, sa často upchajú prachom a ďalšími časticami a rastliny nemajú ako dýchať. Verím, že pre mnohých nebude prekvapením, keď poviem, že je aj tento spôsob dýchania, teda pomocou koreňov, je pre rastliny extrémne potrebný.

Odporúčam teda našu energiu venovať radšej príprave pôdy pred výsadbou a jej dokonalému odburineniu. Vysádzajme rastliny tak, aby prekryli pôdu a aby mulč – či už ide o štrk, kôru alebo kompost, zastával skôr sekundárnu funkciu. Teda aby v začiatkoch zabezpečil menšie odparovanie vody, aby aj potlačil vzchádzajúce buriny, pokým nedorastú rastliny, a aby minimalizoval eróziu pôdy. Nahrádzam ju teda vrstvou mulčovacieho materiálu. Najčastejšie ide o kompost, kôru, slamu, či štrk vo výške okolo 5 cm. Záhonom sa, samozrejme, v prvej sezóne treba povenovať troška intenzívnejšie a možno raz za mesiac ich opäť dôkladne odburiniť. Ak ich však založíme správne, budú dlhodobo prosperovať a budú nás potrebovať čoraz menej. Rovnako tak nezabúdajme ani na pôdny edafón, ktorý je pre správne fungovanie celého systému nesmierne dôležitý. Avšak tieto témy sú už pravdepodobne na ďalší samostatný článok.

Vyhrať nad burinou je však niekedy náročné. Čo používate v boji proti nej? 

Možno vás prekvapím, ale ruky. Na našom pozemku, ktorý ma 14 árov (plus 5 árov máme v prenájme vedľa) sme prvú sezónu len kosili a neskôr upravovali ručne s rýľom plochu po ploche. Nikam sme sa neponáhľali a všetko sme robili postupne. Nemôžeme chcieť z divočiny pri novostavbe, ktorú sme si dva roky ani nevšímali, krásnu oázu plnú zelene, ktorá bude fungovať „sama“.

Prvú sezónu po výsadbe som bola v záhonoch častejšie aj ja, no teraz je to už super. Okrem dôkladného odburinenia si všímam aj pôdu a snažím sa ju vždy vylepšiť podľa toho, čo potrebuje. Zväčša postačí dávka kompostu a v neposlednom rade je dôležitý správny výber rastlín na správne miesto. Potom to už ide o niečo ľahšie.

Pri zakladaní záhrady je dôležitý správny výber rastlín. Zdroj: Archív Janky Bielikovej

Veľa sa hovorí o bezúdržbových záhradách. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že také niečo sa dosiahnuť asi nedá. Mýlim sa?

Nemýlite sa, no aj o našej záhrade môžem povedať, že ide o plochu s nízkou údržbou. Na začiatku nás potrebovala o niečo viac, no každým rokom je to už jednoduchšie. Každý však považuje za nízku údržbu niečo iné. Našu záhradu napríklad zalievame minimálne, počas roka očistím záhony od buriny možno raz mesačne, netvarujeme dreviny, trávnik kosíme tiež menej intenzívne. Je to naozaj veľmi individuálne.

Vráťme sa k záhradným trendom, respektíve k tomu, ako by v ideálnom prípade mala záhrada vyzerať. Na čo treba pri jej zakladaní myslieť?

Treba myslieť na podmienky, ktoré v nej prevládajú, a treba ich akceptovať. Treba myslieť na seba, na svoje nároky a na to, po čom túžite. Treba myslieť na financie, pretože možno snívate o nereálnych veciach. Treba sa nad všetkým zamyslieť a pokojne prvú sezónu treba len nasávať atmosféru záhrady. Lebo aj to, čo sa nám javí na začiatku ako super nápad, sa môže po čase vyvinúť úplne inak.

Pomoc záhradného architekta je vítaná, majitelia záhrad však často vidia okrem benefitov, ktoré vaša práca prináša, hlavne veľký výdavok.

Toto je ten najbežnejší argument, prečo si ide človek robiť záhradu sám. Ak k tomu nemá vzťah, ale chce ju mať len rýchlo hotovú, môže to dopadnúť katastrofálne. Aj z pohľadu výsledku, aj z pohľadu financií. Pomoc architekta môže byť len čiastková. Dokážeme klienta naviesť, dokážeme mu poradiť v zásadných veciach, v koncepte záhrady, teda v jej štruktúre. A to býva často najdôležitejšie, keďže zle umiestniť skleník, bazén, či záhradný domček môže byť naozaj problémom.

Aj laik dokáže vytvoriť peknú a funkčnú záhradu, no bude ho to stáť veľa času a štúdia. Zdroj: Archív Janky Bielikovej

Dokáže si laik, ktorý vie len to, čo sa mu páči, vytvoriť záhradu, skladbu záhonov či výber vhodných stromov svojpomocne?  Alebo je to často práca štýlom „pokus – omyl“, ktorá v konečnom dôsledku stojí zbytočné peniaze?

Dokáže, ale… stojí to veľa úsilia, študovania, času, všetkého. Ale nie je to nemožné. Treba mať k záhrade vzťah a treba sa veľa učiť. Ja mám po tých rokoch naozaj už veľa vecí zautomatizovaných a ani to nevnímam. To je to isté, ako keď sa spýtate elektrikára, ako dokáže zapojiť v dome všetko tak, aby to fungovalo, ako dokáže lekár operovať tak, aby pacient nezomrel. Ak ešte len človek začína, vždy mu odporúčam, aby sa obrátil na odborníka. Je potrebné si uvedomiť, že metóda pokus – omyl nás v konečnom dôsledku môže naozaj vyjsť pomerne draho. Aj keď je pravda, že len praxou spojenou s kvalitnými informáciami sa dá dosiahnuť stav, že vám ide všetko akosi ľahšie.

Aký štýl záhrad sa páči vám?

Páči sa mi veľa štýlov a každý z nich má niečo do seba. Páčia sa mi anglické, romantické záhrady, ale žiť by som v takej úplne nechcela. Páčia sa mi lesné, vlhké záhrady s vodou, ale sami žijeme a tvoríme na suchom kopci, čiže tomu sme museli prispôsobiť aj typ výsadieb. Je to presne o akceptovaní toho, čo nám pozemok ponúka. Milujem prírode blízke výsadby, trocha „rozoviate“, ale pritom upratané. Mám rada, keď má všetko v záhrade svoje miesto, keď je na pohľad čistá. To ale neznamená, že nemôžem mať ani kúsok buriny, či konáre na kope, len to pre mňa skrátka musí mať hlavu aj pätu.

. Milujem prírode blízke výsadby, trocha „rozoviate“, ale pritom upratané. Mám rada, keď má všetko v záhrade svoje miesto, keď je na pohľad čistá,“ vraví Janka Bieliková. Zdroj: Archív Janky Bielikovej

Mal by štýl záhrady do istej miery korešpondovať a prepájať sa so štýlom domu?

Z môjho pohľadu áno. Na prvú by mi nesedelo, ak by bola pri romantickom slamenom dome monokultúra okrasných tráv a rovnako tak, ak by boli pri super modernej vile divoké zeleninové hriadky hneď v predzáhradke. Záleží to však veľmi od konkrétneho prípadu. Myslím, že viem do záhrady zakomponovať aj veľa vecí, ktoré by tam na prvý pohľad nesedeli. Ale určite by mal všetky časti prepájať jeden štýl, ktorý ich krásne scelí a dá im dokonalý, finálny výsledok.

Veľkej obľube sa tešia palmy či olivovníky. Kam s takýmito exotickými či prímorskými rastlinami?

Priznávam, že toto nie je úplne moja šálka kávy. Áno, aj sa sama pestujem rôzne exotické druhy, ktoré u nás nie sú možno až tak obvyklé, resp. nie sú typické pre naše záhrady. Avšak trend toho, že si dám do stredu záhrady stáročný olivovník a postavím na ňom všetko, ma akosi obišiel. A som rada. Rovnako tak na mňa pôsobia aj dve, tri palmy pri bazéne s argumentom, že sa chcem cítiť, ako na dovolenke. Tento pocit sa dá dosiahnuť aj inými rastlinami či prvkami v záhrade a myslím, že to bude pôsobiť menej násilne a viac prirodzene.

Trendy sadiť na záhrady olivovníky a palmy Janku Bielikovú obchádza. Radšej si volí prirodzenejšiu výsadbu. Zdroj: Archív Janky Bielikovej

Na druhej strane, anglický vidiek, záplava farieb, bohaté záhony v kombinácii s vždy zelenými rastlinami asi nikdy „neurazia“…

To je práve to, čo som už spomínala. Presne tu môžeme uplatniť staré známe – sto ľudí, sto chutí. Tak, ako sme individuálni, tak sú rôzne aj naše záhrady. Ak budeme rešpektovať prírodu a to, čo nám náš pozemok ponúka a ak využijeme jeho potenciál, potom môžeme záhrady naozaj realizovať rôznymi štýlmi. V rovom rade je veľmi dôležité, aby sme sa v záhrade cítili dobre.

Nedávno som sa na sociálnej sieti ľudí pýtala, či si myslia, že vizuál záhrady odráža vnútro človeka. To, aký je. A ja sama za seba musím povedať, že sa mi to už potvrdilo viackrát. Že jednoducho k záhrade majú vzťah dobrí, srdeční a milí ľudia. Preto som aj rada, že žijem vo svojej bubline, ktorá združuje presne takýchto ľudí a ďalších takých si k sebe privolávame. Že máme podobné hodnoty, podobne sa pozeráme na svet. To ma na tom baví.

Záhrada by mala každému prinášať radosť a osoh. A ak to tak nie je, treba sa nad tým zamyslieť a treba niečo zmeniť. Mnoho ľudí možno časom pochopí, že bývanie v dome nie je pre nich. Možno sa vrátia do bytu s terasou, kde budú šťastnejší. A je to úplne v poriadku, keďže sme naozaj veľmi individuálni. Človek, ktorý býva v dome, by tam z môjho pohľadu mal bývať aj kvôli záhrade a kvôli všetkým benefitom, ktoré nám dokáže dať.

Text: Michaela Krivdová
Foto: Archív Janky Bielikovej