Trápil som sa s garnižami, záclonami i farbou závesov, spomína herec Oliver Oswald. Zariaďoval dva byty, no bývať v nich nebude

1. Do sveta herectva ste sa dostali v podstate náhodou už v detskom veku. Skutočne vás objavili pri kupovaní kapra?

Áno, bolo to v roku 2008 alebo 2009. Čakali sme s maminou v rade na vianočného kapra a pred nami stála pani z televízie, čo sme, samozrejme, netušili. Zrazu sa prihovorila, že s mojím spontánnym prejavom by som sa hodil do telky. Bol som veľmi výrečné dieťa a vyzeral som trošku ináč ako ostatné deti, nosil som dlhé vlasy… Prišiel som sa teda prvýkrát ukázať do televízie. Vyšlo to a dohodli sme sa na natáčaní. No krátko pred prvým točením som dostal ovčie kiahne. Mamina bola nešťastná, že premeškám takú príležitosť, ale nič sa nedalo robiť.

Po nejakom čase prišla ďalšia ponuka na výchovno-vzdelávaciu reláciu pre RTVS, pri ktorej som trošku viac spoznal svet šoubiznisu. Bola to zaujímavá relácia: ako skupina štyroch detí sme chodili po viacerých stanovištiach, napríklad rádio, televízia, natáčanie filmov, a ukazovali sme deckám, ktoré ten program pozerali, ako vyzerá zákulisie.

Oliver už ako dieťa účinkoval v rôznych reklamných kampaniach. Zdroj: Archív Olivera Oswalda

2. Ktorý projekt vás utvrdil v tom, že to s herectvom myslíte vážne?

Bol to jednoznačne sitcom pre Markízu Zita na krku, kde som hral spolu s Ľubošom Kostelným, Dušanom Cinkotom, Zuzanou Fialovou, Jankou Oľhovou, Helenou Krajčiovou. Vtedy som zistil, že to je svet, ktorý ma baví a páči sa mi. Mal som 10-11 rokov a do popredia sa dostali sociálne siete. Cez ne som sa však dostal aj k rôznym komentárom proti mne, nielen k tým príjemným. Dosť ma to mrzelo, nevedel som úplne pochopiť, prečo by ma niekto nenávidel, keď ma v živote nevidel.

3. Ako ste zareagovali na tieto sklamania? Nepoložilo vás to?

Nie, skôr som zareagoval spôsobom obrana je útok. Priznám sa, že v tom čase mi trošku stúpla sláva do hlavy. Nevedel som, ako sa mám obraňovať, ako mám reagovať na túto kritiku, tak som sa začal cítiť ako veľký frajer. (smiech) V každom prípade pre detskú hlavu je to veľmi zložitý proces. No potom ma moji rodičia aj kolegovia z brandže veľmi rýchlo uzemnili. Povedali mi, že je to práca ako každá iná, a keď sa budem takto správať, ďaleko to nedotiahnem. Som veľmi vďačný, že som vyrastal v takomto prostredí. Najviac vďačím rodičom, ktorí ma vždy podporovali vo všetkom, čo robím, a snažili sa ma usmerniť.

4. Kde ste trávili detstvo? Máte súrodencov?

Mám o šesť rokov staršiu sestru, ktorá je úplne iná ako ja. Ona, naopak, nie je rada stredobodom pozornosti, je uzatvorenejšia a veľmi šikovná. Navzájom sa dopĺňame. Mám ju veľmi rád.

Vyrastali sme v Bratislave, ale starí rodičia z maminej strany rodičia sú z Ružomberka, takže každé prázdniny som trávil na Liptove.

Oliver Oswald vyrastal síce v Bratislave, ale veľa času v detstve trávil aj na Liptove. Zdroj: Miro Pochyba

5. Okrem herectva je dnes vašou druhou profesiou moderovanie v rádiu Europa 2. Ako vnímate rozdiel medzi týmito povolaniami a ku ktorému máte vnútorne bližšie?

Moderovanie v rádiu prišlo do môjho života úplne spontánne a nečakane – ako každá jedna práca. Nie je to tak, že by som ako dieťa chcel byť hercom, a nikdy mi nenapadlo ani to, že budem moderátorom…

Keď sme s kolegom a kamarátom Samuelom Procházkom začali moderovať v rádiu, mali sme okolo 18-19 rokov. Prvej relácii predchádzal veľký stres, veľká tréma. Samozrejme, dnes to už je ináč a veľkú úlohu v našej relácii zohráva skutočnosť, že sme so Samom ako bratia. Je to dokonalá súhra.

No aby som odpovedal na otázku, čo ma baví viac… Ťažko povedať, asi kombinácia oboch – herectva a moderovania. Je však medzi nimi veľký rozdiel. Pri herectve stále pracujete na jednej postave, ktorú stvárňujete a ktorá po nejakom období zanikne. Ľudia na ňu zabudnú, pretože prichádzajú nové projekty, seriály, nové filmy.

Vďaka rádiu som začal byť sám sebou. Uvedomil som si, že dovtedy ma ľudia brali ako mladého Lukyho zo seriálu Oteckovia. Keď si to spätne uvedomím, bolo to trošku nepríjemné. Nebol som úplne sám sebou. Na akúkoľvek otázku som sa snažil odpovedať diplomaticky, aby som bol za milučkého, aby som nikomu neuškodil, aby to bolo vždy také naj. Najlepšia odpoveď, ktorú každý chce a nikoho neurazí.

6. Rádio vás teda mnohému naučilo a pomohlo vám spoznať samého seba. Dá sa povedať, že vás posunulo ďalej.

Po troch rokoch v rádiu som zistil, že môžem prezentovať sám seba tak, ako to cítim. Nemám problém priznať trapas, nebojím sa povedať, že som zaspal na vysielanie, ak sa mi to stane. Dnes som prirodzenejší, úprimnejší. Každý má slabé i silné stránky, každý urobil niekoľko chýb či trapasov. Sú to veci, ktoré sú súčasťou života a dejú sa každému. Nechcem to v sebe dusiť a tváriť sa, že sa to nedeje. Moderovanie v rádiu je aj o tom, že hovoríte k poslucháčom otvorene, na rovinu. Som spokojný, že sa môžem venovať herectvu i moderovaniu, pretože tieto profesie sa vlastne dopĺňajú.

Oliver Oswald a Samuel Procházka alias Sketch Bros moderujú rannú šou rádia Európa . Nechýbajú ani šťavnaté rozhovory a rôzne pranky. Zdroj: Archív Olivera Oswalda

7. Okrem toho ste aktívny na sociálnych sieťach a trošku sa zamýšľate i nad svetom financií. Odkiaľ beriete toľko energie a odvahy ísť do neznámych vecí?

Môj otec bol vždy veľmi podnikavý typ, takže asi som niečo podedil aj po ňom. Vďaka výchove rodičov som si vždy vedel vážiť hodnotu peňazí. V roku 2015 som si založil prvý účet a zarábal som si aj brigádami. Chcel som mať nejaké peniaze sám pre seba a vedel som, že si ich musím nejako zarobiť. Chodil som napríklad strihať pexeso do tlačiarenských firiem či asistovať v bedmintonovom centre. Dostával som 5 eur za hodinu, vďaka čomu som si uvedomil hodnotu peňazí. Zároveň som pochopil, že nikdy nechcem skončiť tak, aby som si v nedeľu celý zronený vravel: panebože, už je tu pondelok a musím do práce! Robota tvorí 50 percent nášho života, tak by nás mala baviť. Jednoducho potrebujem robiť niečo, čo ma bude napĺňať – herectvo i moderovanie ma baví.

8. V niektorom z rozhovorov ste sa vyjadrili, že ako tridsaťročný už plánujete oddychovať, dovtedy chcete čo najviac zarábať. Ako ste to mysleli?

Do tridsiatky by som chcel mať vytvorené stabilné zázemie, aby som mal čo ponúknuť svojim deťom. Samozrejme, neznamená to, že po tridsiatke už nebudem pracovať. Verím však, že v tom veku si už budem môcť dovoliť robiť iba to, čo chcem, a nebudem musieť brať každú ponuku, aby som bol v pohode.

„Do tridsiatky by som chcel mať vytvorené stabilné zázemie, aby som mal čo ponúknuť svojim deťom,“ vraví Oliver Oswald. Zdroj: Miro Pochyba

9. Ako vyzerá váš bežný deň? Koľko máte voľného času a ako ho najradšej trávite?

Sú dni, keď pracujem od rána do večera, vstávam o pol piatej na rannú šou rádia, potom mám dabing, moderovačku alebo točenie a prípravu ďalších spoluprác… Práca tvorí aj 80 percent dňa. Domov sa vraciam okolo siedmej-ôsmej večer a to je akurát čas osprchovať sa a ísť spať.

Každou aktivitou trávim len určitú časť dňa, čo ma baví. Neviem si predstaviť, že by som niekde sedel osem hodín. Stále stretávam nových ľudí, mám nové zážitky, a to nie je pre mňa také unavujúce. Cez víkendy zvyčajne moderujem rôzne podujatia, napríklad teraz zelenú kartu na golfe. Golf je pokojný šport uprostred prírody, ktorý ma veľmi baví. Ďalej mám rád dobrú spoločnosť, saunu, knihy, s kamarátmi chodím na strelnicu zastrieľať si na terče. V chladných mesiacoch je úžasné otužovanie – ráno sa hodiť do studenej vody. Okamžite si zresetujete hlavu a máte pred sebou krásny deň plný energie.

10. Aké sú vaše najbližšie ciele v súkromí?

Sú dva: jeden krátkodobý, druhý dlhodobý. V prvom rade si chcem zosúladiť pracovný režim tak, aby som mohol dostatok času tráviť s maminou a ocinom, so sestrou, so starkou a starkým. Toto z mojej strany za posledné dva roky pokrivkáva. Netrávim s nimi toľko času, koľko by som chcel. Dávam prednosť práci, čo nie je dobré.

Ďalším mojím snom je bývať v domčeku niekde pri Bratislave a mať doma psíka. Vrátiť sa večer domov, poliať paradajky – ako to bolo u starých rodičov. No na to je ešte čas. Potrebujem naň zarobiť – napríklad aj prenajímaním bytov.

Snom Olivera Oswalda je bývať v domčeku pri Bratislave a mať psa i záhradku. Zdroj: Miro Pochyba

11. Zariaďovanie a prenajímanie bytov. To je vlastne téma, kvôli ktorej sme sa stretli. Nedávno ste kúpili dva byty v petržalskej novostavbe. Zariadili ste ich precízne, ako keby ste v nich mali bývať vy sám. Ale bývať v nich nebudete.

Oba byty dávam do prenájmu. Zariaďoval som ich sám presne tak, ako keby som si ich robil pre seba. Trápil som sa s garnižami, záclonami, farbou závesov, výberom obrazov, aby všetko k sebe čo najlepšie ladilo, a nebolo to jednoduché. Doslova som celé dni chodil z obchodu do obchodu a hľadal. Nehovoriac o tom, že som sa narodil v znamení Váh. (smiech) Predtým som nemal podobnú skúsenosť, ale opäť som sa mnohému naučil.

12. Aký interiérový štýl je vám najbližší?

Ťažká otázka, neviem to presne pomenovať. Páči sa mi jednoduché, praktické, elegantné zariadenie, ale zároveň musí byť útulné. Nemám rád čisto luxusný štýl, pretože mu zvyčajne chýba práve ten príjemný pocit domova. V bytoch, ktoré ponúkam na prenájom, najviac obdivujem nábytok od spoločnosti Decodom, špeciálne kuchyňu, ktorá je doriešená lamelovým obkladom na stene a policami nad rohovou časťou linky.

Oliver inklinuje k elegantnému, ale jednoduchému a praktickému zariadeniu, ktoré by malo byť zároveň útulné. Zdroj: Miro Pochyba

13. Špeciálne oceňujeme výber rastlín v teráriu, samozrejme, veľa robia aj zaujímavé lustre a textúrované bytové textílie

Snažil som sa vybrať zeleň, ktorú nebude problém udržiavať a neodumrie, ak na ňu deň-dva zabudnete. Preto som vybral rastlinky v teráriu, ktoré stačí len raz za čas otvoriť, vôbec ich netreba polievať. Ďalšími rastlinami sú malé monstery vo vázach s vodou, takisto do veľkej miery sebestačné.

Text: Sabína Zavarská
Foto: Miro Pochyba archív Olivera Oswalda
Zdroj: Časopis Môj dom