Bratislavský jednoizbák zariadený lacnými vecami od dobrých značiek. Toto je viac, ako len neobvyklý byt!

Robo si kúpil byt na svojráznej ulici, ktorej génius loci uchváti každého, kto má aspoň trochu umeleckého ducha. V desiatich tehlových domoch z roku 1902 kedysi bývali zamestnanci železnice a dnes je v nich taká hustota umelcov, mladých architektov, začínajúcich hudobníkov a svojráznych dobrodruhov na štvorcový meter, akú asi nikde inde v hlavnom meste nenájdete.

Už v predsieni je jasné, že tu býva športovec. Na výbere hrazdy si dal domáci pán špeciálne záležať a v skrini so zrkadlovými dverami, ktoré opticky zdvojnásobujú úzky priestor, sa skrýva bicykel. Zdroj: Miro Pochyba

Jedna izba, jedna kuchyňa, jedna kúpeľňa a jedna predsieň. Spolu 38 m². Priestor tak akurát pre jedného chlapa a nejednu „žúrku“. Perfektné miesto, perfektný potenciál. I keď štandardne zrekonštruovaný, štandardne zariadený. Na podlahe laminát a čudesná dlažba, v izbe rozkladacia sedačka a televízna „stena“. Robo však ani na sekundu neplánoval nechať veci tak, ako boli.

Keď skombinujete niečo drahé a niečo lacné, výsledok bude vyzerať dobre a nebude predražený.

Robo, majiteľ

V prvom rade musela preč „hrozná dlažba“. Spolu s centimetrami poteru doplnenými navyše, nevábnym nábytkom a plávajúcou podlahou. Pod laminátovými parketami sa našťastie skrývali parkety ozajstné. Pôvodné drevené. Natreté na tmavohnedo a celé pofŕkané farbou ako vizitka niekdajšieho majiteľa – maliara. Žiaľ, nebol to žiaden Jackson Pollock, takže vizitka bola odsúdená zmiznúť pod brúsnym kotúčom stavebných majstrov a stratiť sa v prepadlisku dejín.

Originálne doplnky vniesli do Robovho bytu jeho vlastný príbeh. K obrazom od kamarátky Terezy (@teroabaffy) pribudla neskôr malá tlač od Andrewa Wellmanna (na polici nad gaučom), na police a parapety sa postupne zbierali spomienky z ciest a výletov. Zdroj: Miro Pochyba

Podstata starej podlahy tu však ostala aj so svojím historickým podkladom. „Nemalo pre mňa zmysel investovať čas a peniaze do náročnej výmeny spodných vrstiev podlahy. Parkety boli v pomerne dobrom stave, nejaké tie nerovnosti, škáry či ryhy mi vôbec neprekážajú. Je to jednoducho stará podlaha, nie je dôvod, aby bola dokonalá,“ krčí Robo ramenami. Drevo nechal prirodzené, ošetrené len olejom.

„Kedykoľvek sa to dá jednoducho obnoviť, stačí len znova naolejovať,“ dodáva spokojne. Ďalším veľkým zásahom bolo doplnenie priečky, ktorá z priestrannej izby oddelila kúsok na spálňu. „Trochu som sa inšpiroval prerobeným bytom, ktorý som videl v Mojom dome,“ prezrádza majiteľ.

Odpozeraný nápad však vylepšil dvojicou posuvných dverí, ktoré sa zasúvajú do priečky. „Dal som ich vyrobiť na mieru u stolára. Chcel som, aby sa spálňa dala zavrieť a bolo tam súkromie a pokoj. Ale pravda je taká, že tieto dvere neboli nikdy zatvorené. Priestor s posteľou je totiž minimálny a nie je v ňom okno, takže keď sa tu človek zavrie, cíti sa asi ako v skrini. Nie je to príjemné. Takže nezmysel za veľa peňazí…,“ priznáva svoju chybu.

Jednoduchej bielej kuchyni z Ikey dodáva šťavu pracovná doska z olejovaného dreva a, ako inak, množstvo zaujímavých doplnkov – napríklad ručne maľované šálky od debaluga.com. Zdroj: Miro Pochyba

Pri výbere zariadenia išiel spoľahlivou cestou – nadčasový základ v neutrálnych farbách v kombinácii bielej, dreva, sivej a čiernej oživil originálnymi doplnkami, ktoré vniesli do priestoru jeho vlastný príbeh. Surfy a bicykle, z ktorých každý má svoju históriu, obrazy od kamarátky Terezy a jeden od austrálskeho umelca Andrewa Wellmanna žijúceho na Bali. „Podarilo sa mi zohnať menší, ktorý som mohol priviezť lietadlom.“ V každej miske, na každej polici či parapete sú uložené spomienky z ciest a výletov: soška z Bali, kameň z Veľkého čínskeho múru, cena z pretekov vo windsurfingu, kokosové orechy z Maldív, dlažba z Banskej Štiavnice, ostnatý drôt z Devína… a sklenené fľaše s pieskom z rôznych pláží sveta, kde sa Robo potápal alebo surfoval.

Vyberal som si lacné série od dobrých značiek. Týmto spôsobom dostanete overenú značkovú kvalitu, a pritom často za nižšiu cenu, než majú podobné neznačkové výrobky.

Robo, majiteľ

Ďalšou metódou vytvárania zaujímavého interiéru bolo kombinovanie. „Keď si vyberiete niečo drahé a niečo lacné, výsledok vyzerá dobre a nie je predražený,“ radí Robo, ktorý si zároveň od drahých značiek volil lacnejšie série.

Čierny sopečný piesok z Bali sa Robovi podarilo priviezť až na druhý pokus. „Je veľmi ťažký, keďže je to v podstate kov. Práve preto mi ho nedovolili vziať v príručnej batožine na palubu lietadla,“ pridáva príbeh. V tomto byte sa nejaký spája asi s každou drobnosťou. Zdroj: Miro Pochyba

„Získate tak kvalitu overenej značky, a pritom často za nižšiu cenu, než majú neznačkové výrobky. A rozdiel v kvalite môže byť výrazný. Overil som si to na vlastnej koži napríklad v kúpeľni. Vaňa je zo série D-Code od značky Duravit a kúpil som ju za výbornú cenu (predáva Viva), umývadlo mám z Ikey. Oboje je plast, ale nedá sa porovnať. Vaňa nepotrebuje špeciálnu pozornosť a je asi nezničiteľná, na umývadle vidno každý fliačik, zle sa čistí a časom nadobudlo žltkastý odtieň,“ opisuje.

K draholacnej kombinácii pridal Robo aj niečo naozaj svoje – napríklad dvere do kúpeľne si vyrobil z krycích panelov ku kuchynskej linke. „Nakoniec ma vyšli viac, než keby som kúpil štandardné dvere,“ smeje sa. „Ale sú presne také, aké som chcel,“ dodáva majiteľ, ktorý mal každý krok pri zariaďovaní svojho bytu premyslený.

Text: Erika Kuhnová

Foto: Miro Pochyba

Zdroj: Časopis HOME