
Výnimočná stavba z každého uhla pohľadu
Na našich stránkach vám často predstavujeme mimoriadne a exkluzívne stavby z domova i zo sveta. Naša aktuálna návšteva nás však zaviedla do domu, ktorý je absolútnym unikátom – a takmer z každého uhla pohľadu skutočne výnimočnou stavbou.
Podobnú lokalitu by ste našli v každom druhom slovenskom meste. Urbanisticky neujasnené rozhranie, ktoré tvorí zástavba starších rodinných domov v tesnom susedstve s fádnymi panelákmi. Pred niekoľkými desiatkami rokov bolo toto miesto pokojným predmestím, kde sa dalo na záhradke relaxovať či opaľovať sa. Dnes musíte počítať so stovkami potenciálnych očí, ktoré vám z panelákových balkónov hľadia rovno do kuchyne. Predaj domčeka by bolo zdanlivo najjednoduchšie riešenie. Alebo si na skutočnosť, že vaša záhrada je akýmsi verejným divadlom, jednoducho zvyknúť.
Majitelia staršej vilky sa však rozhodli nesťahovať, ale ani nerezignovať. Už pred časom v spolupráci so špičkovým architektom prerobili dom na kancelárie – architekt Stanislav Fiala objekt doslova vypitval a ušil na mieru priestorovým požiadavkám majiteľa a jeho spolupracovníkov. „Na rovnakého architekta sme sa obrátili i s prosbou o návrh prístavby rodinného domu, ktorá mala byť situovaná v priľahlej záhrade. Architekt však zápasil s nedostatkom času, takže nám odporučil niekoľkých kolegov, medzi nimi i mladý ateliér A69 – architekti,“ hovorí majiteľka. „Pripravili sme si akúsi súťaž, oslovili aj ďalších architektov, ale zo všetkých návrhov nás najviac zaujala práve štúdia Jaroslava Wertiga z A69.“ Po návšteve v ich netradičnom „ovoide“ ako charakterizuje tvar domu architekt Wertig, sa ich rozhodnutiu vôbec nečudujeme. Práve naopak – treba oceniť ich odvahu a predstavivosť, s ktorou sa do stavby Egga pustili.
Strašiak panelákového suseda
Úlohou architekta bolo vytvoriť v záhrade rekonštruovaného domu samostatnú bytovú jednotku. „Naším cieľom bolo vysporiadať sa s dominanciou protiľahlej panelákovej fasády, vyhnúť sa konfrontácii s architektúrou pôvodného domu a nájsť riešenie, ktoré by neparazitovalo na ploche záhrady,“ popisuje zadanie architekt Wertig. Pri navrhovaní využili fragmenty rekonštrukcie pôvodného domu – napríklad betónovú dosku, ktorá tvorí súčasť exteriérového schodiska, či stenu pri vstupnej bráne. Základom ich riešenia je horizontálna betónová doska – akási spoločná strecha, ktorá plní hneď niekoľko funkcií. Navyše je hlavným nositeľom základného motívu – práve táto univerzálna strecha vtlačila záhrade aj celému domu elipsoidný či „vajcový“ charakter. Pod ňou je ukrytý sklad bicyklov, garáže, prístupová i pobytová terasa a najmä samotný jednopodlažný dom. Diera v tejto doske potom vytyčuje akési ohnisko, záhradné epicentrum celej parcely, od ktorého sa odvíja ďalší tvar domu.
Imaginárne ohnisko navyše koncentruje pozornosť a pohľady z okien paneláku tak, že súkromie majiteľov zostáva zachované. Pocit súkromia zvyšujú i pôvodné stromy, ktorých sa výstavba nedotkla a ktoré vrhajú potrebný tieň do záhradky načrtnutej betónovým „vajíčkom“.
Interiérová logika
Dispozícia Egga je prehľadná – predsieň je logickým rázcestím, odkiaľ sa vstupuje do dennej i nočnej časti domu. Dennú zónu predstavuje kuchyňa s obývacou izbou a hosťovská izba či pracovňa. Nočnú, intímnu zónu reprezentujú detské izby, kúpeľňa a spálňa so zázemím. Dômyselným riešením vznikol v dome akýsi nočný trakt. Aby však obyvatelia neboli ukrátení o slnečné svetlo a kontakt so záhradou, každá z izieb dostala navyše veľkoplošné okno otvorené do úzkej zadnej časti záhrady lemujúcej severnú a východnú hranicu pozemku. Spálne sa tak otvárajú najmä rannému slnku, čo je takmer ideálne riešenie. Obývacia izba zaujme netradičným, pretiahnutým tvarom, ktorý maximálne využíva blízkosť vnútornej záhrady. Kuchynská „kajuta“ si našla miesto hneď pri vstupe po pravej strane – architekt doprial domácim veľkorysý výhľad takmer po celej dĺžke linky. Ba čo viac, našlo sa miesto i pre špajzu či komoru.
Interiér domu poteší priaznivcov ortodoxného minimalizmu. Majitelia domu sú však veľkí fanúšikovia modernej architektúry – domáci pán, ako sme už naznačili, spolupracuje s mnohými skvelými architektmi –, preto aj ich nároky na zariadenie kráčali ruka v ruke s architektúrou celého domu. Prevláda biela v kombinácii s čiernou (predovšetkým pohľad do kuchyne dáva úplne nový zmysel tradičnému stredovekému pojmu „čierna kuchyňa“). Materiály obvodových stien sú v mnohých prípadoch priznané – šedivé betónové tvárnice dotvárajú moderný dizajn interiéru. Omietky sú biele, v kúpeľniach mozaiky zelenkavých a šedivých odtieňov, podlahy v obytných miestnostiach z masívneho dreva.
|
|
Sila detailu
Takýto dom sa zariaďuje len postupne, pretože nad každým detailom sa musí poriadne popremýšľať. Aj preto je možné, že súčasný – inak krásny – solídny obdĺžnikový jedálenský stôl nahradí v budúcnosti iný, ktorý by oblými hranami či oválnym tvarom lepšie komunikoval s náladou domu. Treba myslieť na detaily – tak ako na ne myslel architekt Wertig, keď projektoval unikátny kozub, ktorý využíva vstavané niky na uskladnenie dreva. Okrem užitočnosti a jasnej funkčnosti dodáva živá štruktúra drevených polienok inak na prvý pohľad chladnému interiéru teplo a prekvapivú prívetivosť.
A keď sme už pri tých detailoch – ako kompenzáciu parcele za jej novozaplnenú časť ponúkli architekti zelenú strechu, ktorá výškovo nadväzuje na byt na poschodí pôvodného rekonštruovaného domu. Eggo, ktoré sa vyliahlo na veľkomestskom predmestí a už priamo vo svojom názve naznačuje značnú dávku sebavedomia, si svoju hrdosť plne zaslúži. Unikátny dom výnimočnej kvality znesie skutočne prísne kritériá.
Dom Eggoprístavba k existujúcemu domu autori: A69 – architekti/Boris Redčenkov, Prokop Tomášek, Jaroslav Wertig |