Svojpomocná stavba obnoviteľného domu – diel 1.
Architekt Tesák vyznáva návrat k jednoduchosti a znovuobnoviteľnosti. V projekte Sokrates, ktorý sa rozhodol zrealizovať a vyskúšať na sebe skôr, ako ho začne ponúkať klientom, sa snúbi jeho architektonická prax s rešpektom k histórii.
Prečítajte si od A po Z o občas trochu netradičných stavebných postupoch a názoroch Juraja Tesáka, ktorého stavba si žije svojím životom, a zároveň si zachováva schopnosť ochrániť svojich majiteľov pred nepriazňou počasia. Rýchlosť, jednoduchosť, finančná nenáročnosť a v neposlednom rade aj znovuobnoviteľnosť sú už dlhšie architektovými leitmotívmi a nebolo to inak ani pri Sokratovi.
Syn, dom a strom
Nedávno sa mi narodil syn Jakub. On sa stal jedným z dôvodov, prečo sme sa rozhodli so ženou Beátkou postaviť dom. Rozhodnutie bolo rýchle a príliš sme nad ním neuvažovali, keďže sme len čakali na vhodnú zámienku, prečo stavať.
Dnes som sedel pred takmer dokončeným domom a pokúšal som sa predstaviť si, ako vyzerala krajina predtým, ako sme sem prišli my. Toto zamyslenie vo mne vyvolalo pocit zadosťučinenia a úžas nad tým, ako rýchlo sme dom postavili. Niektoré veci som si nestihol ani len všimnúť. Tak rýchlo sa diali, na rozdiel od iných, ktoré sme museli starostlivo, ale jemne tlačiť, aby sa vôbec uskutočnili.
Momenty, keď som mal radosť z práce, sa striedali s tými, počas ktorých som mal chuť všetko nechať tak. Odradiť som sa ale nenechal, naopak, pridal som a dotiahol stavbu do zdarného konca. Bola to pre mňa výzva, a to hneď vo dvoch rovinách. V tej osobnej som mal príležitosť spoznať sám seba, svoje vlohy, ale aj slabé miesta. V druhej, profesnej, sa odohrala ešte významnejšia zmena.
Vždy som mal vzťah k manuálnej práci, brigádoval som na stavbách, na lodiach aj v záhradách. Ten pocit vidieť, ako vám niečo rastie pred očami a zrazu pred vami stojí výsledok, bol pre mňa vždy fascinujúci. Jedným z mojich snov bolo postaviť dom. Dom, ktorý by bol primeraný mojim schopnostiam.
Aj napriek tomu, že mám vzťah k manuálnej práci, nevedel som zotrvať pri jednej činnosti. Športovým jazykom: Nie som maratónec, ale skôr bežec na krátke trate. Mám za sebou niekoľko stavieb, od murovaných až po drevené. Projekty murovaných domov sa robili skutočne do detailov, pri drevostavbách je to iné. Detaily sa nechávali na samotnú realizačnú firmu. Z tohto dôvodu ma preto tieto detaily na našej stavbe prekvapili, najmä ich nadväznosť od uloženia prvého obvodového venca až po fasádu.
Keď navrhujem dom, mám v hlave predstavu, ako by mal byť postavený, aký pocit by chceli mať ľudia, ktorí v ňom budú bývať. Keď sa reálne dotýkam miesta, ktoré sa na výkrese stratilo za iným detailom a ani som len netušil, že existuje, zisťujem, aké je podstatné aj napriek tomu, že bolo na papieri neviditeľné, skryté. Táto skúsenosť mi otvorila oči aj napriek tomu, že som vedel, že mnoho vecí sa rieši až priamo na stavbe.
Väčšina projektantov aj architektov má komplexnú predstavu a je možné, že ja som tá výnimka, ktorá na všetko prichádza až v čase realizácie. S určitosťou však môžem povedať, že aj toho, komu sa zdá, že už všetko vie, určite niečo prekvapí. V mojom prípade ani tak nešlo o samotné postavenie domu, ako skôr o príležitosť zažiť si to na vlastnej koži – od konceptu až po vlastnoručnú výrobu. Takto som konečne pochopil všetky súvislosti stavby domu.
Každý má svoju pravdu
Pri hľadaní objektívnych informácii som natrafil na jednu zvláštnosť ľudí. Každý tvrdí niečo iné a vyhlasuje to za pravdu. V podstate ju ale majú všetci. V exaktnej oblasti, akou je stavebníctvo, kde vládne fyzika, je to ale o niečo komplikovanejšie. Sú informácie, na ktorých sa odborníci zhodnú, ak však príde ďalšia možnosť, okamžite vytvoria vlastnú filozofiu, ktorá je lepšia ako tá kolegova. Pre bežného človeka je orientácia v spleti týchto informácii nemožná a čo je horšie, často majú relevantné informácie svoj neobjektívny zdroj v snahe odprezentovať produkt tej či onej firmy.
Reklama má veľkú mienkotvornú silu a bežného človeka môže zmiasť. Mne osobne sa najviac páči zatiaľ neoverený sedliacky rozum spojený s praxou architekta. V projekte Sokrates som sa snažil dosiahnuť svoju predstavu, no nie vždy som dokázal sám objaviť riešenie problémov, ktoré sa zrazu vyskytli. Niektoré riešenia predbehli problém, a bohužiaľ, nezapamätal som si ich, aby som ich dokázal využiť v praxi. Čo najviac som sa preto snažil veci konzultovať a mnoho som odpozoroval z iných stavieb.
Väčšina textov, ktoré som napísal, spoločne s nákresmi obrázkov, sú veci, ktoré boli presne prispôsobené pre projekt a realizáciu Sokrates, a nemusia byť vhodné pre iné projekty. Nechcem hovoriť o jedinečnosti svojich nápadov, je možné, že niekto podobný projekt vytvoril, čomu by som sa nielen potešil, ale zároveň by som sa aj utvrdil o plnej funkčnosti môjho projektu. Jedným zo zámerov tohto domu je ukázať staviteľský postup inak, ako to bolo doposiaľ. Ukázať, že veci môžu fungovať inak, ako sme zvyknutí. Všetky kombinácie a postupy boli voľbou, ktorá prechádzala cez logicko-pocitové procesy. Ak by náhodou niekto prišiel s lepšou myšlienkou alebo vie o skutočnosti, že niečo nebude fungovať, ako predpokladám, pokojne mi napíšte.
Nasledujúci diel si budete môcť na stránkach môjdom.sk prečítať už o týždeň.