Sklenený dom učupený v parku na brehu Bodamského jazera
Domy pri jazere by mali vyzerať inak. Napríklad ako ten od architekta Andreasa Zecha – nie je honosný, pritom je však rafinovaný, s flexibilne členeným priestorom, ktorý dáva krídla fantázii. Aj vďaka cédrovému drevu a množstvu skla dýcha rovnakou poéziou ako miesto, na ktorom stojí: park na brehu Bodamského jazera.
Šum lístia, vlny tancujúce vo vetre, ľahký opar a belasé jazero také veľké, že vyzerá ako more. Cyklistická cestička vedúca popri jazere a potom vedľa železničnej trate a okolo kúpaliska, záhradnej reštaurácie, domčeka pre železničiara a ďalej cez obilné polia a lúky. Pri Bodamskom jazere je naozaj nádherne! Thomas a Martina Golderovci si často takto povzdychli na svojich cyklotúrach po jeho južnom brehu. „Snívali sme o víkendovom domčeku, ktorý by sa nám vo vyššom veku stal trvalým domovom,“ spomínajú. Jedného dňa sa náhodou dozvedeli o pozemku, ktorého krása ich úplne uchvátila. Išlo o park s rozlohou 3 500 štvorcových metrov, situovaný priamo pri jazere medzi sedliackou usadlosťou a vilou z nepálených tehál, postavenou v 60. rokoch. „Pohľad na starú usadlosť s ovocným sadom a pasúcimi sa ovečkami, na romantický les s lipami, dubmi a divými ružami, veľký trávnik, ktorý siahal až k brehu jazera – to bolo viac, ako sme si predstavovali v tých najodvážnejších snoch.“
Viac foto nájdete v galérii
Úplnou náhodou sa majiteľ vily práve rozhodol, že pozemok predá. „Môj otec tento dom z nepálených tehál staval,“ hovorí architekt Andreas Zech. „Ako dieťa som na jeho stavbe prvý raz privoňal k cementu, hrával som sa tu a sem-tam som si zarobil aj zopár frankov. Tento dom pri jazere ma už vtedy fascinoval.“ Vtedy by si nebol ani pomyslel, že jedného dňa hneď v susedstve vyrastie dom podľa jeho projektu. Iba náhoda?
Pohľad na strechu |
Situácia |
Pôdorys prízemia
Legenda: |
O slobode navrhovania
Pri projektovaní domu nič neobmedzovalo architektovu invenciu, neexistovali ani finančné limity. Veľký pozemok mu poskytoval absolútnu slobodu ako nepopísaný list papiera, a tak sa s nadšením pustil do návrhu. „Vedeli sme iba to, že náš dom by mal byť tichý, diskrétny, elegantný a vyvážený. Chceli sme, aby nasiakol poéziou tohto miesta a aby z neho aj dýchalala,“ vraví Thomas Golder. „Mal však zároveň pôsobiť bezpečne a príťažlivo,“ dopĺňa ho domáca pani. Architekt sa inšpiroval kalifornskou architektúrou päťdesiatych rokov minulého storočia, ktorej ukážkou sú tzv. Case Study Houses, a hľadal tak dlho, kým našiel to najjednoduchšie a zároveň najgeniálnejšie riešenie – dom sem nakoniec sadol vo všetkých detailoch ako oblek dobre ušitý na mieru.
„Ohraničenie železničnou traťou a cyklistickým chodníkom, výhľad na sever k jazeru, svetelné pomery, les a veľkolepá rozloha pozemku – to všetko ma viedlo k rozhodnutiu umiestniť dom blízko južnej hranice pozemku,“ vysvetľuje Andreas Zech. „Čaro tohto miesta tak môže naplno zapôsobiť pred domom a slnko ho umocňuje zo zadnej strany. Z oboch týchto prvkov som chcel dostať čo najviac aj do samotného domu.“ Kombináciu otvoreného a transparentného priestoru s nárokmi na intimitu zvládol vo svojom projekte majstrovsky. Navrhol sklený dom s tromi exteriérovými priestormi začlenenými do jeho dispozície a uzavretou zadnou stranou. Exteriérové priestory v bungalove – átrium v jeho centre, terasa so stromom na západnej strane a otvorený záliv vyhradený na vodné radovánky v jeho východnej časti – vytvorili v dome akési ostrovy svetla a slnka. Ale nielen to.
O troch dvoroch a tancujúcom svetle
Stojí učupený za živým plotom z bukového porastu, v parku medzi starými stromami. Jeho jasné kontúry pôsobia uprostred bujnej zelene príjemne a moderne: betónová platňa a malá pivnica ho ukotvili v skalnatom podloží, prečnievajúca strešná doska ho chráni pred slnkom a dažďom. Sklenené steny medzi nimi len decentne naznačujú hranice domu. „Štyristo štvorcových metrov plochej strechy predstavovalo výzvu,“ priznáva architekt. Ako podpery strešnej konštrukcie použil v inak drevenej stavbe niekoľko oceľových nosníkov. Strechu a uzavretú južnú fasádu orientovanú do ulice dal obložiť neupraveným cédrovým drevom. „Takéto drevo vekom získava na dôstojnosti a čoraz lepšie zapadá do vidieckeho prostredia,“ vysvetľuje.
Svoju skutočnú tvár však dom ukáže až v interiéri: človeka vedie a priťahuje svetlom. „Svetlo v pohybe,“ nazýva tento jav Andreas Zech a hneď aj vysvetľuje prečo. „Okraj strechy centrálneho átria je pokrytý zrkadlami, ktoré odrážajú svetlo do hĺbky dispozície – vzniká tak hra svetla, ktoré akoby sa v dome roztancovalo.“ Do centra domu sa však nedostáva iba svetlo z átria, rovnakú funkciu majú aj dve ploché oceľové nádrže po obvode domu – pred vchodom a pri spálni. Svetlo odrážajúce sa od vodnej hladiny vytvára na stenách a stropoch zaujímavé efekty. Ani tým však nie je téma svetlo v tomto dome vyčerpaná: v kúpeľniach a miestnosti na náradie si môžete dopriať pohľad na oblohu vďaka svetlovodom.
Do obytnej časti sa vchádza okolo átria – v strede domu je otvorená obývačka s kozubom a výhľadom na jazero, ktorá v západnej časti pokračuje otvorenou kuchyňou s jedálenským stolom. Len sklenená stena oddeľuje jedáleň od terasy s hrdzavočervenými roletami – Dvor pod stromom volajú obyvatelia túto časť s výhľadom na sedliacku usadlosť a ovocný sad. Cez otvor v streche tu rozprestiera svoje konáre muchovník olšolistý, vyrastajúci z brečtanového koberca. Za kuchyňou sa skrýva malá hosťovská izba a stena s kozubom v obývačke hraničí s priestormi určenými na nočný odpočinok, situovanými vo východnej časti domu. Domáci tu z postele vidia park ozdobený bielymi brmbolcami hortenzií a deň začínajú zážitkom východu slnka nad hladinou Bodamského jazera. Šatník – obliekareň a kúpeľňa vedľa spálne sa otvárajú do tretieho exteriérového priestoru, nazývaného Kúpací dvor, ktorý je vysadený čiernym bambusom a vybavený sprchou. „Dom, ktorý by mohol rozprávať o pokoji a harmónii,“ s nadšením o ňom hovoria jeho obyvatelia. A o poézii, dodávame my.