Ako postupovať pri budovaní biozáhrady?

{R1}

Biozáhradu si môžete vybudovať pri novom i staršom dome a rovnako sa dá na tento spôsob pestovania prebudovať aj pôvodná záhrada. Prvým a najdôležitejším krokom je dôkladné plánovanie. To sa často zanedbáva, výsledkom čoho je množstvo zbytočných komplikácií už počas prvých mesiacov po výsadbe. Nedostatočné plánovanie neraz vedie aj k postupnému vzďaľovaniu sa od pôvodného zámeru z obáv pred ďalšími problémami. Pri budovaní biozáhrady sa vyplatí osloviť odborníka, prípadne siahnuť aspoň po odbornej literatúre či vyhľadávať informácie na špeciálnych webových stránkach. Ak dodržíte všetky odporúčania a neporušíte ich minimálne v počiatočnej fáze, výsledkom bude dobre fungujúce prirodzené prostredie, výrazne odlišné od toho v bežne udržiavaných záhradách. Výsledok sa síce nedostaví hneď, neskôr sa ale o dobre naplánovanú a zrealizovanú biozáhradu nebude potrebné až tak starať – žiadne pravidelné okopávanie, kosenie, strihanie, odburiňovanie či každodenné zavlažovanie, to najdôležitejšie si príroda zariadi sama. Výsledkom silnej dôvery v silu prírody bude síce na prvý pohľad neusporiadaná kompozícia, no pri detailnejšom pohľade uvidíte príjemný a najmä prirodzene pôsobiaci celok s množstvom ďalších benefitov.  

Biozáhrada si vyžaduje istú dávku trpezlivosti, keďže sa v plnej kráse nezaskvie hneď. Ak sa však správne naplánuje a zrealizuje, jednou z odmien bude aj menej prácna starostlivosť.
Daniel Košťál

Pri budovaní biozáhrady sa vyplatí osloviť odborníka, prípadne siahnuť aspoň po odbornej literatúre.

Návrat k tradíciám

Biozáhradkárčenie nie je v našich končinách úplne novým pojmom – ide o návrat k tradíciám našich predkov, ale v trochu modernejšej podobe. V poslednom období oslovuje stále viac najmä mladých ľudí, ktorým nie je ľahostajné životné prostredie. Mnohé biozáhrady vznikajú aj pri novostavbách a vytvárajú s nimi celkom zaujímavý celok. Takého záhradkárčenie využíva a vyzdvihuje prirodzené zákonitosti prírody ako dobre fungujúce symbiózy živých tvorov, nesnaží sa prírodu predbehnúť ani ju neprirodzene pretvárať (napríklad tvarovaním rastlín). Mnohí ľudia ale stále pokladajú takéto záhrady za príliš chaotické či spustnuté a málo reprezentatívne. Je to však iba ich prvá podoba. Ak ňou prejdete, čaká vás priam prekvapivý výsledok. Aj biozáhrada môže byť príťažlivá, svieža, farebná i voňavá. Dokáže však ponúknuť oveľa viac ako bežná záhrada a vďaka svojej rozmanitosti nikdy nepôsobí nudne. Neustále sa vyvíja a láka experimentovať. Z tohto dôvodu je tento typ záhrad stále obľúbenejší aj u detí či domácich zvierat. Pre dospelých je takéto prostredie ideálne na relaxovanie a načerpávanie stratenej energie bez nutnosti myslieť na množstvo rutinných záhradných prác. Biozáhrady navyše obľubujú aj mnohé užitočné tvory, ktoré nemalou mierou prispievajú k dokonalej biologickej rovnováhe a v konečnom dôsledku aj pohode obyvateľov.

1402323
Daniel Košťál

Čo je permakultúra?

V poslednom čase sa v súvislosti s biozáhradkárčením často spomína aj pojem permakultúra. Ide o čo najväčšie priblíženie záhrady k prírode – o trvalo udržateľnú kultúru s maximálnym využitím pozemku. Využíva princípy prírodných ekosystémov, zohľadňuje prirodzené vzťahy medzi rastlinami aj medzi rastlinami a živočíchmi a zároveň rešpektuje miestne klimatické a pôdne podmienky. Permakultúrna záhrada využíva prirodzené svetlo a zrážky, nepozná chemické hnojivá, herbicídy ani iné ochranné postreky. Intenzívne sa namiesto toho uplatňujú rôzne výluhy z rastlín. Základom permakultúry je pestrosť, tvoria ju úžitkové, ale aj dekoratívne rastliny vysadené spolu na jednej ploche, pestovateľsky nenáročné, odolné proti chorobám a škodcom. Jej poslaním je ale najmä to, aby takáto záhrada svojmu vlastníkovi poskytla úžitok – prostredníctvom zeleniny, ovocia alebo byliniek. Záhrada v tomto duchu využíva prírodné materiály, nežiada si prácne rýľovanie, kopanie, každodenné zavlažovanie ani likvidáciu buriny. Základom úspechu je precízne naplánovanie a založenie. V prvých asi štyroch až piatich rokoch po výsadbe bude takáto záhrada potrebovať väčšiu starostlivosť, neskôr sa stane takmer bezúdržbovou. 

Ideálne je, ak sa pri výsadbe použijú domáce druhy rastlín (napríklad plané alebo dávno zabudnuté), ktorým vyhovuje naša klíma. Exotické rastliny do biozáhrady nepatria, hoci v nich často vidieť napríklad figovníky.
Daniel Košťál

Pre krásu aj na úžitok

Biozáhrada je iná ako záhrada v prírodnom štýle. Charakterizuje ju podstatne lepšie využitie priestoru a má aj trochu iné ciele. Ide o typ záhrady, ktorý má prinášať nielen potešenie a pohodu, ale aj úžitok prostredníctvom dômyselne zakomponovaných rastlín. Môže ísť o zeleninu, ovocné dreviny a kry, bylinky či letničky, ktorých kvety sa dajú konzumovať. Dôkladným výberom úžitkových i okrasných rastlín umiestnených na vhodné miesta a vytváraním rozmanitých zmiešaných záhonov sa predchádza výskytu chorôb či škodcov a teda aj použitiu agresívnych chemických postrekov. Už pri výbere rastlín je ale dobré zamerať sa na rezistentné druhy a kultivary – mnohé nové kultivary zeleniny či ovocia sa vyznačujú lepšou odolnosťou proti chorobám, niektorým agresívnym škodcom a súčasným klimatickým výkyvom než staršie kultivary. Ak má rastlina v záhrade prirodzene všetko to, čo potrebuje, nebude napádaná chorobami ani škodcami. Plody „novošľachtencov“ sú neraz chutnejšie a z nutričného hľadiska hodnotnejšie i väčšie. To isté platí aj o okrasných rastlinách, ktorých ponuka do biozáhrad je skutočne obrovská. Záhradu nikdy nepretvárajte – ak ide o pozemok na slnečnom a suchom mieste, nesaďte tu rastliny vyžadujúce vlhko a polotieň. Rovnako nie je žiaduce používanie chemických hnojív. 

K dôležitému vybaveniu biozáhrad patria rôzne hmyzie skrýše a tzv. hotely, vtáčie búdky, staré pne, kopy dreva či kamenia, vďaka ktorým sa priestor stane domovom pre už spomínané užitočné živočíchy.
Daniel Košťál

Výroba vlastného kompostu je v biozáhrade mimoriadne dôležitou činnosťou. Kompostovaním sa eliminuje hromadiaci sa rastlinný odpad, pričom samotný kompost je domovom mnohých užitočných mikroorganizmov. Tým sa zároveň zabezpečí prirodzený obeh živín. 

Živiny rastlinám najlepšie dodá kvalitný kompost, výbornou voľbou je aj zelené hnojenie. Použiť sa dajú (najmä počas sezóny) aj rôzne rastlinné výluhy (praslička, kostihoj, žihľava), z ktorých sa pripravia hnojivové zálievky.
Daniel Košťál

Samovýsev a sila prírody

Základ biozáhrady tvorí rastlinná rozmanitosť, pre ktorú je mimoriadne dôležitá prvá výsadba. Tá môže na prvý pohľad pôsobiť neusporiadane. Už počas prvej sezóny sa ukáže, ako sa vysadeným rastlinám darí – niektoré neprežijú konkurenciu svojich susedov, iné sa samovoľne rozšíria. Hneď ako budú mať ideálne podmienky, objavia sa vďaka samovýsevu v nasledujúcich rokoch vo väčšom počte, a to aj na iných miestach záhrady bez toho, aby im bola venovaná väčšia pozornosť alebo sa predpestovávali priesady. Ak aj niečo z vysadených rastlín v biozáhrade uhynie, nie je dobré hneď hľadať náhradu. Často si s tým dobre poradí sama príroda a miesto po uhynutej rastline rýchlo zaplní niečím iným, vďaka čomu môžu následne vzniknúť naozaj pekné zákutia. Pravidlá tu ale už po pár rokoch od výsadby prakticky prestávajú platiť a záhrada neraz získa aj úplne inú, tak trochu zdivočenejšiu podobu, čomu sa ale netreba brániť. Veľa ráz si rastliny samy určia, kde sa im v danej záhrade bude páčiť a do akých rozmerov narastú, vďaka čomu vznikajú originálne prirodzené kompozície, ktoré človek neraz nemá šancu vytvoriť. Výborným príkladom sú okrasné rastliny, ktoré putujú v záhrade tam, kde sa im zachce, napríklad okrasné maky, divozel, orlíčky, náprstník alebo aj nezábudky či láskavec. Je vždy dobré, ak sú rastliny na záhonoch vysadené nahusto – burina potom nemá šancu narásť v takom množstve ani zahubiť kultúrne rastliny. Výhodou hustých porastov je aj to, že sa v pôde dlhšie udrží vlaha a podporí sa činnosť užitočných mikroorganizmov. Pamätať však treba aj na to, že príliš hustá výsadba môže rastliny obmedzovať v raste a tie sa potom neukážu v plnej kráse. Na miestach, kde sú porasty riedke, je zase vhodné pôdu okolo vysadených rastlín nastlať suchou slamou alebo iným organickým materiálom. 

Rastliny si neraz samy určia, kde sa im v záhrade páči a do akých rozmerov narastú, vďaka čomu vznikajú prirodzené a absolútne originálne kompozície, ktoré sa človeku ani napriek veľkej snahe nepodaria vytvoriť.
Daniel Košťál

Aké úžitkové rastliny zvoliť do biozáhrady?  

V biozáhrade by nemala chýbať zelenina ako hrach, mrkva, cibuľa, cvikla, rôzne druhy šalátov, špenát, hlúboviny a plodová zelenina. Z ovocných rastlín sú vhodné šľachtené kultivary jabloní, hrušiek, marhúľ, ringlôt a broskýň aj pôvodné a plané ovocné rastliny alebo menej známe druhy ako mišpuľa, dula, rakytník či arónia. Chýbať by nemali ani ríbezle, maliny, jahody a egreše. Biozáhrada ale nie je monokultúrou, preto je dobré na miestach medzi stromami vytvoriť kvetinovú lúku. Medzi zeleninou môžu zase rásť vybrané druhy letničiek či byliny. 

Dokonalosť v podobe tvarovaných drevín, geometrických vodných nádrží, kvetinových a zeleninových hriadok či precízne udržiavaných trávnikov sa v biozáhrade nenosí. Jej príjemným spestrením ale môžu byť nevšedné kvetinové múriky.
Daniel Košťál

V rámci jedného miesta je vždy dobré sústrediť len druhy s rovnakými nárokmi. Pri úžitkových záhonoch je potrebné myslieť nielen na správne kombinácie druhov (rastliny sa potom navzájom posilňujú a chránia), ale aj na striedanie plodín, ktoré nie sú príbuzné – každoročne treba na danom mieste pestovať niečo iné.
Daniel Košťál

Čo by nemalo chýbať

Súčasťou biozáhrady by mali byť nielen zmiešané záhony (napríklad praktické vyvýšené) či bylinkové špirály, ale aj aspoň malá kvetinová lúka, suchý kvetinový múrik či (kúpacie) jazierko. Pozemok výborne ohraničia voľne rastúce (aj kvitnúce) živé ploty, staré múry a kmene stromov, ktoré krásne porastú popínavé dreviny. Domov by si tu mali nájsť rozmanité byliny, dreviny a najmä stromy, kde môže hniezdiť užitočné vtáctvo a ktoré v lete poskytnú prirodzený tieň. Vytvoriť si v nej možno sympatické malé či väčšie zákutia, do niektorého z nich možno umiestniť lavičku. Na strom sa hodí hojdacia sieť, prípadne sa dá vybudovať trendové záhradné ležovisko či pozorovateľňa, ktorá poteší najmä deti. Záleží na rozmeroch záhrady a preferenciách majiteľov, no preplniť záhradu všetkým možným tiež nie je dobré. 

Biozáhrada si vyžaduje istú dávku trpezlivosti, keďže sa v plnej kráse nezaskvie hneď. Ak sa však správne naplánuje a zrealizuje, jednou z odmien bude aj menej prácna starostlivosť.
thinkstock.com

Tento typ záhrad sa v poslednom čase teší obľube najmä medzi mladými ľuďmi. Mnohí však tento koncept pokladajú za príliš chaotický a málo reprezentatívny.

Najkrajšie rastliny do biozáhrady

Letničky

Aksamietnica (Tagetes patula)
Slnečnica (Helianthus annus)
Krasuľka (Cosmos bipinatus)
Georgína (Dahlia pinnata)
Povojník (Ipomea purpurea)
Černuška (Nigella damascena)
Nechtík (Calendula officinalis)
Kapucínka (Tropaeolum majus)

Dreviny 

Baza čierna (Sambucus nigra)
Muchovník (Amelanchier leavis)
Ruže (Rosa canina)
Rakytník rašetliakový (Hippophae rhamnoides)
Jarabina (Sorbus aucuparia)
Drieň (Cornus mas)
Lieska (Corylus avellana)
Dráč (Berberis vulgaris)

Bylinky

Saturejka (Satureja hortensis)
Mäta (Mentha piperita)
Rozmarín (Rosmarinus officinalis)
Levanduľa (Lavandula angustifolia)
Šalvia (Salvia officinalis)
Slamiha (Helichrysum italicum)
Borák (Borago officinalis)
Petržlen (Petroselinum hortense)
Agastache (Agastache foeniculum)