Potôčik v záhrade

Prirodzený potôčik

Hoci ide o pomerne zriedkavú situáciu, existujú záhradné pozemky, cez ktoré prirodzený potôčik preteká. Ešte zriedkavejšie však je, ak preteká na vhodnom mieste i z hľadiska kompozičného riešenia záhrady. Najčastejším prípadom je pretekanie okrajom pozemku alebo jeho najnižšou časťou. Preto i prirodzený tok je často nutné presmerovať, vždy je vhodné upraviť mu koryto a niekedy ho môžeme využiť na napojenie jazierka, rybníčka či barinky.

Prirodzený tok je charakteristický tým, že okrem horského prostredia preteká vždy rôzne hrubou vrstvou pôdy, preto jeho prirodzené koryto je bahnité a neuchováva vodu vždy čistú a priezračnú. Vhodnou úpravou brehov i dna sa snažíme čo najviac zamedziť kaleniu vody v toku. Pri úprave toku treba pamätať na to, že vonkajšie línie brehu v zákrutách toku podmýva prúdiaca voda, preto je nevyhnutné ich spevniť kameňom alebo drevenými palisádami. Dno treba vysypať pieskom a kamienkami – okruhliakmi –, nie je vhodné ho nepriepustne vydláždiť. Všetky významnejšie zásahy do prirodzeného vodného toku (odvedenie časti vody, stavba hrádze) však musia byť legalizované prerokovaním s územne príslušným vodohospodárskym orgánom (ak ide o pstruhový či inak rybársky obhospodarovaný potok, aj s miestnou organizáciou rybárskeho zväzu).

Umiestnenie umelého potôčika

Kým prírodný potôčik zvyčajne pozemkom preteká, umelý potok sa musí začínať i končiť na pozemku záhrady, je preto dôležité, aby pôsobil prirodzene. Tomu musí byť prispôsobený začiatok, línia toku i jeho ukončenie. Z hľadiska umiestnenia je veľmi dôležité, aby bol celý tok dobre viditeľný (aj počuteľný) z viacerých miest záhrady i domu. Potok sa môže začínať pramienkom vytekajúcim z terénu, vodopádom, pramenným kameňom, mokvajúcim prameniskom, menším jazierkom alebo rybníčkom na úpätí skalky. Najvyšší bod terénu záhrady (alebo skalky) nie je vhodným miestom, lebo prameň by pôsobil nevierohodne (v prírode pramene vytekajú spravidla z úpätí svahov). Veľmi vhodné je však napojenie potôčika na vodnú nádrž umiestnenú na terase a odvádzanie vody z nej do nižších polôh záhrady.

Ak máme v záhrade viac miesta, je vhodné vytvarovať líniu toku v niekoľkých oblúkoch (2 až 3) a prerušiť ju hlbočinkami alebo rozšíriť do jazierka. Ak je pozemok menší a potok medzi prameňom a ústím krátky, je nevhodné robiť oblúky a lepšie je voliť rovnú líniu, ale strmšie koryto a nechať vodu pretekať cez stupne a kaskády. Umelý potôčik ukončíme v jazierku, rybníčku, vodnej nádrži alebo umelo založenej barinke. Pri použití uzavretého obehu vody sa však musí potôčik končiť v akumulačnej nádrži s dostatkom vody, do ktorej možno vložiť čerpadlo.

Proporcie a rozmery

Pri plánovaní potoka berieme do úvahy predovšetkým profil terénu záhrady a z neho vyplývajúci možný spád. Dĺžka potôčika závisí nielen od veľkosti pozemku, ale aj od prevýšenia, ktoré môžeme na ňom dosiahnuť. Pre celkovo proporčné pôsobenie je však dôležitá najmä šírka toku – pre menšie záhrady či užšie pozemky treba voliť menšiu šírku toku, vo väčších záhradách môžu byť potôčiky i širšie, no vždy je dôležitý správny pomer šírky k celkovej dĺžke toku. Pre obytné záhrady je vyhovujúca šírka od 30 do 100 cm (s rozšírením v miestach hlbočiniek).

Pri určovaní hĺbky koryta musíme mať na pamäti, že dno sa ešte bude vzhľadovo dotvárať vrstvou sypaného materiálu, nad ktorou bude prúdiť voda, preto musí byť založené o asi 20 cm hlbšie, než je plánovaná konečná úprava. Hrúbka vodného prúdu sa pohybuje od 5 do 20 cm, pričom je vhodné ho na jednom alebo viacerých miestach prerušiť hlbšou časťou a vytvoriť hlbočinku alebo jazierko (40 až 60 cm) vhodné pre drobné vodné živočíchy a vtáčiky. Hĺbka potoka preto musí byť od 30 do 50 cm (hlbšie časti 50 až 70 cm), spolu s priepustnou vrstvou štrku alebo piesku na dne.

Modelácia línie a koryta toku

Dĺžková modelácia vychádza z trasy vytýčenia koryta. Dbáme pri nej na to, aby smerom k ústiu pozdĺžny profil klesal. Pre pomalé plynutie (nížinný potôčik) postačí sklon 2 až 4 %, čo je 2 až 4 cm výškového rozdielu na 1 m dĺžky koryta. Pre umelý potôčik s charakterom horskej bystriny je nevyhnutný väčší spád a kaskádovité modelovanie koryta vytvorené tak, že plochšie stupne, z ktorých voda padá, sa striedajú s malými hlbočinkami, kde sa zhromažďuje a v ktorých zostáva, aj keď v potôčiku voda neprúdi. Priečny profil koryta má mať miskovitý tvar, ktorého prehĺbenie závisí od strmosti toku. Pre mierne tečúcu vodu je vhodné miskovité koryto s viac zaobleným dnom. Pre prudko tečúcu vodu stačí profil plytkej plochej misky.

Materiál koryta

Koryto umelého potôčika musí byť vytvorené tak, aby bola zaistená maximálna nepriepustnosť, aby sa nám voda zo systému nestrácala. Vhodným prírodným materiálom je íl, z umelých materiálov fólia (PVC, PE), betón, laminát, laminátový prefabrikát.

Kolobeh vody

Prúdenie vody v umelo založenom potôčiku dosiahneme pomocou vodného čerpadla, vytvárajúceho nútený obeh vody v uzavretom systéme. Čerpadlo umiestňujeme v najnižšom bode sústavy – jazierku alebo nádrži –, najlepšie na betónovú dosku. Tlakovou hadicou alebo potrubím napojeným na čerpadlo vraciame vodu na najvyššie položené miesto, ktorým je pramenný kameň, výverové miesto, pramenné jazierko a pod. Hadicu (alebo potrubie) vedúcu k prameňu umiestňujeme pod terén vedľa línie toku tak, aby bol zaistený jej rovnomerný spád a aby pri odstavení potôčika na zimu mohla z nej pohodlne vytiecť všetka voda.

Pre spoľahlivé fungovanie systému je dôležité umiestnenie čerpadla, jeho výkon v litroch za minútu a dopravná (výtlačná) výška vhodná pre navrhnuté riešenie. Aby mal potôčik dostatočný prúd vody a pekne zurčal, musí ním pretekať najmenej 50 až 60 l vody za minútu, do kolobehu treba vodu občas dopĺňať, lebo z potôčika sa odparuje výraznejšie než z jazierok a straty vznikajú aj rozstrekovaním prúdov vody v kaskádach. Množstvo pretekajúcej vody závisí najmä od šírky potôčika. Najvýhodnejšie je použiť ako základ systému ponorné elektrické čerpadlo, ktoré môžeme umiestniť priamo do vody spodnej nádrže.

Dotvorenie koryta

Správne uloženie kameňov je najdôležitejšou prácou pri modelovaní toku, preto mu treba venovať náležitú pozornosť. Skaly treba ukladať tak, aby prúd vody pretekal ponad ne. Priečne stupne v plytších úsekoch potôčika s charakterom horskej bystriny vytvárame pomocou kameňov usadených do maltového lôžka. Na povrch dna nasypeme v prudších spádoch štrk a menšie okruhliaky, v miernejších piesok. Odnášaniu piesku bránime vytváraním nízkych hrádzok pod vodou, nízkych perejí a valov v rozmedzí 1 až 2 m.

Brehy potôčika

Aby potôčik pôsobil prirodzene a esteticky, musí byť dobre zladený so svojím okolím a prístupný aj na pozorovanie zblízka. Je preto dôležité lemovať jeho tok sprievodným rastlinstvom a na vhodnom mieste alebo miestach vytvoriť možnosť prechodu cez tok pomocou mostíka alebo stupajových kamenných platní umiestnených nad hladinou.

Mostíky a priechody

Umiestnenie mostíkov a priechodov cez vodu aj použitý materiál by mali vychádzať zo štýlu záhrady a z charakteru potôčika. Mostíky umiestňujeme na najužších miestach potokov (alebo vodných nádrží), pričom vzdialenosť by v mieste premostenia nemala presahovať 1 až 1,5 m. Stupajové priechody môžu byť zhotovené z nepravidelných platní z prírodného kameňa alebo dlaždíc rôzneho tvaru a z rozličného materiálu. Pri stavbe týchto priechodov počítame s dĺžkou kroku a nutnosťou stabilného zakotvenia jednotlivých platní. Priechody sa zvyčajne vedú cez najplytšie miesta.