Tapetujeme

Nijaký bytový maliar nedokáže vytvoriť také úhľadné vzory, aké majú tapety vyrábané na tlačiarenských strojoch – s veľkou farebnou škálou a s vysokou presnosťou. Moderné materiály navyše umožňujú výrobu tapiet so životnosťou 20 až 40 rokov pri zachovaní farebnosti a sviežosti, čomu nemôže konkurovať nijaká maľovka, ktorú treba obnovovať raz za dva-tri roky.

Ďalšou výhodou tapiet je, že ich možno ľahko opraviť. Ak zatečie maľovka, treba vymaľovať, ak aj nie celú miestnosť, tak prinajmenšom celú stenu. Tapetu môžeme umyť, prípadne chybné miesto opraviť tak, že jeden pás tapiet strhneme a na jeho miesto nalepíme nový bez prerušenia vzoru. Výhodou oproti maľovaniu je väčšia čistota pri práci, ak je povrch stien rovný a súdržný. Nemusíme tak starostlivo chrániť nábytok a podlahu, pretože nehrozí také veľké nebezpečenstvo ich znečistenia.

Skúsenosti odborníkov

Tapetovanie na prvý pohľad vyzerá jednoducho, ale vyžaduje si precíznosť a dôkladnosť, preto musíme rátať s dostatkom času. Na vytapetovanie jednej miestnosti v bežnom panelákovom byte potrebujú aj skúsení tapetári asi deň.

Ak by sa mali steny aj stierkovať, čo sa pri panelových domoch z minulého storočia často stáva, musíme zakryť nábytok ako pri maliarskych prácach, pretože práca so stierkou môže znečisiť priestory – najmä pri brúsení. V takom prípade odborníkovi tapetovanie jednej izby zaberie jeden a pol dňa. Cena práce sa pohybuje od 80 do 200 Sk/m², ceny tapiet od 360 do 1 200 Sk za jedno balenie s bežnými rozmermi 53 cm × 10 m.

Náradie

• Z náradia a nástrojov je potrebný predovšetkým dostatočne dlhý stôl, na ktorom budeme na tapety nanášať lepidlo. Môže to byť dostatočne široká doska pokrytá napr. kartónom.
  
• Nepostrádateľným náradím pri tapetárskych prácach je maliarsky rebrík.
  
• Ďalej budeme potrebovať nádobu na lepidlo (najlepšie hranatú, aby zodpovedala šírke valčeka) aj s mriežkou na vytlačenie prebytočnej vody z valčeka, maliarsky plstený valček s dlhou rukoväťou, gumový prítlačný valec na vytláčanie vzduchu a pritlačenie tapety k podkladu, ako aj užší valček na spoje, tapetárske pravítko, orezávač, meter, nožnice, špachtľu.

121325

Lepidlá a hmoty

Moderné lepidlá sa vyznačujú veľkou spoľahlivosťou a prídržnosťou. Navyše, keďže sa vyrábajú z metylcelulózy, aj staré tapety sa dajú bez problémov odstrániť. Môžu obsahovať aj protiplesňové prísady a umelé živice. Staré lepidlá na glejovej báze sa už nepoužívajú. Výrobca tapiet zvyčajne predpisuje k tapetám aj vhodné lepidlo, takže ak si ho kúpime, určite budeme s  výsledkom lepenia spokojní.

Lepidlá, ktoré si môžeme kúpiť, zvyčajne rozmiešame s vodou v pomere 1 : 50 pri papierových tapetách, resp. 1 : 20 až 1: 34 pri ostatných. Menej vody neuškodí najmä papierovým tapetám. Minieme síce viac lepidla, ale tapety sa zbytočne nepremočia. Cena balenia s výdatnosťou na 26 m² je 90 až 150 Sk, resp. 70 Sk (na papierové tapety). Lepivosť môžeme zvýšiť pridaním 100 ml disper­zného lepidla na jedno balenie metylcelulózového lepidla.

Na spevnenie podkladu v niektorých prípadoch je potrebný aj penetračný náter, ktorý sa používa na podklady pri maľovaní či stierkovaní. Pri tapetovaní miestností sa v kútoch a stykoch steny so stropom používajú zakrývacie lišty z polystyrénu, ktoré sa lepia akrylátovým lepidlom alebo tmelom. Podľa potreby si môžeme kúpiť aj tieto materiály.

Tapety a pomôcky

Pri kúpe tapiet máme viacero možností. Jednovrstvové papierové tapety sú síce najlacnejšie (200 až 400 Sk/balenie), ale majú relatívne nízku životnosť. Po piatich rokoch na nich môže vyblednúť farba, takže by sa mali vymeniť za nové. A keďže cena práce pri lepení tapiet nezávisí od použitej tapety, rozhodne sa oplatí kúpiť si tapety s dlhšou životnosťou a nechať ich na stene dlhší čas. Tak sa vyhneme častému tapetovanie bytu.

Moderné tapety sú dvojvrstvové. Spodnú vrstvu (nosič) tvoril až donedávna výlučne papier. Vrchná vrstva sa vyrába z vinylu alebo z tenkej vrstvy elastického penového plastu. Nosiče hrubovláknových štruktúrovaných tapiet (nem. rauhfaser) z papiera s prídavkom buničiny sa u nás predávajú málo. Zriedkavo sa vyrába z papiera aj vrchná vrstva.

121329

S novým nosičom

Modernejším materiálom na výrobu spodnej nosnej vrstvy je tenká sklovláknitá plsť (nem. vlies). Dáva tapetám rozmerovú stálosť a pevnosť. Vrchná vrstva je z vinylu alebo z peny. Materiál vrchnej vrstvy udáva aj názov tapety, takže hovoríme o vinylových alebo penových vliesových tapetách. Vďaka dvojvrstvovej štruktúre možno ľahko odstrániť zostarnuté tapety. Prvú vrstvu strhneme nasucho vďaka tzv. štiepiteľnosti tapety a druhou vrstvou ľahko prenikne k lepidlu voda, ktorou vlhčíme stenu, a rozpustí ho. Aj spodnú vrstvu tapety odstránime bez ťažkostí.

Vinylové

Sú najkvalitnejšie, pretože plast, z ktorého sa vyrábajú, má najtvrdší povrch, je teda odolný proti poškrabaniu. Možno ich umývať, dlho si zachovajú sviežosť farieb. Sú však aj najdrahšie – od 600 Sk do 1 200, resp. v prípade neštandardného rozmeru až 2 000 Sk za balenie. Naša fotoséria zachytáva práve lepenie tapiet z vinylu. Ich ďalšou výhodou je pórovitosť, teda povrch stien po nalepení tapety nestráca priedušnosť.

121331

S penovým plastom

Penový povrch tapiet pomáha vytvárať aj plastický reliéfny vzor, ktorý vystupuje z povrchu steny a navyše trocha izoluje stenu aj tepelne. Najväčšou prednosťou týchto tapiet je to, že dokážu zakryť aj mierne nerovnosti podkladu, takže ich možno odporúčať na nekvalitné steny starších panelových domov. Predávajú sa za 250 až 450 Sk pri papierovom nosiči, resp. za 350 až 600 Sk/balenie pri nosnej vrstve zo sklovláknitej plste, pričom ich povrch sa zvyčajne premaľuje maliarskou farbou.

Pretierateľné

Predávajú sa aj jednovrstvové tapety zo sklovláknitej plste s plastickými reliéfnymi vzormi, ktoré sa vo väčšine prípadov pretierajú maliarskou farbou, vďaka čomu získame stenu s imitáciou jemnej štukovej výzdoby. Tapeta má vysokú odolnosť proti oderu, možno ju premaľovať až 8-krát. Cena je 65 až 190 Sk/m².

Pracovný postup

• Pri lepení tapiet zo všetkých druhov materiálov sa postup takmer nelíši. Rozdiel môže byť v použitom lepidle a v tom, či sa lepidlo nanáša len na podklad (pri tapetách s nosičom zo sklovlákna) alebo na obidva substráty. Skúsení tapetári odporúčajú tretiu alternatívu – lepidlo na obidvoch povrchoch pri každom druhu tapety. Nič ňou nepokazíme.
  
• Stierkovanie tvorí samostatnú kapitolu. Len poznamenávame, že čím drahší materiál použijeme, tým starostlivejšie upravíme povrch podkladu. Pri luxusných tapetách cena stierkovania tvorí len zlomok z celkových nákladov. Podklad musí byť mimoriadne hladký a rovný – napr. pod vinylovými tapetami s jemným vzorom, v opačnom prípade by bola viditeľná každá nerovnosť podkladu. Na rovných starších podkladoch s viacerými vrstvami maľoviek musíme farbu odstrániť a povrch vyhladiť. V opačnom prípade by tapeta, ktorá sa pri schnutí zmrašťuje, odtrhla vrstvy maľovky od pevného podkladu a oddelila by sa spolu s nimi od steny. Na stabilizovanie podkladu z hľadiska nasiakavosti alebo proti prenikaniu podkladovej farby na povrch tapiet môžeme podklad penetrovať.
  
• Podľa návodu výrobcu rozmiešame lepidlo s vodou a necháme ho 10 až 30 minút odstáť.
  
• Zatiaľ vysadíme dvere z pántov, rozpojíme istič a odmontujeme kryty vypínačov, prípadne zásuviek.
  
• Podľa rozmerov miestností odstrihneme tapetu na potrebné dĺžky s miernym presahom.
  
• Na čistý upravený podklad nanesieme lepidlo, podobne aj na rubovú stranu tapiet. Tapety preložíme, aby sme skrátili ich dĺžku a uľahčili si manipuláciu, zabránili príliš skorému vyschnutiu lepidla a aby sme nechtiac lepidlom neznečistili susedné predmety.
  
• S poskladanou tapetou vystúpime na rebrík (najlepšie je pracovať vo dvojici, keď jeden pracovník nanáša lepidlo, druhý lepí a upravuje tapety na stene) a tapetu provizórne prilepíme pri strope o stenu, potom zídeme dole z rebríka a opatrne ju rozvinieme. Vo výške očí sa snažíme presne prispôsobiť polohu vzoru podľa susedného pásu (ak práve nelepíme prvý pás). Tapetu vo výške hlavy dospelého človeka napevno prilepíme a potom znova z rebríka napneme tak, aby vzor sedel so susedným. Pritom detaily, rôzne lišty na stene a pod. prelepíme. Drobné odchýlky mimo roviny očí sú prípustné, nie vždy sa im totiž možno vyhnúť. Podobne tapetu prispôsobíme aj smerom k podlahe.
  
• Po vyrovnaní vzoru vždy spod tapety vytlačíme vzduch, a to buď valcom, alebo tapetárskou kefou.
  
• Pri rovných a pravouhlých stenách tapety nikdy neukladáme na seba s presahom, ale tesne k sebe na zraz. Ak musíme prilepiť dva pásy tapiet tak, že nie sú rovnobežné, prilepíme ich na seba s presahom. Potom podľa pravítka urobíme zvislý rez vedúci cez presah medzi dvoma susednými pásmi tapiet. Zvyšky tapety z presahu odstránime a získame spoj na zraz – okraje doliehajú tesne k sebe (podobne sa pracuje napr. aj pri lepení kobercov).

121333

121334

• Prebytočnú dĺžku upravíme orezaním tapiet pri podlahe i pri strope.
  
• Pri práci s valcom sa môže stať, že spod tapety vytlačíme prebytočné lepidlo. Hneď po nalepení tapetového pása ho odstránime vlhkou textíliou. Po uschnutí je lepidlo priehľadné, takže stopa po utieraní nebude viditeľná.

121335	121337
121339	121340

• Orezávačom a nožnicami vypracujeme detaily okolo zárubní, zásuviek, vypínačov, prestupov potrubí a pod.
  
• K stropom, ale aj na iné miesta môžeme nalepiť lišty z polystyrénu. Na záver dobrá rada: Keďže nevieme, ako dlho sa budú vyrábať tapety s naším vzorom, je vhodné kúpiť si viac materiálu a 2 až 3 balenia si nechať v rezerve na prípadné opravy v budúcnosti.

121338

121341