Ako kúriť lacnejšie – plyn verzus elektrina

Teplo á la čísla

Kto sa už s touto témou stretol vie, že rozhodujúcim faktorom, ktorý svieti ako maják, je vypočítaná tepelná strata domu. Merná spotreba je jedným zo základných energetických parametrov budovy. Práve z neho si vypočítame náklady na vykurovanie a potrebný výkon našej vykurovacej sústavy. Spotreba sa vyjadruje ako W/°C. Ide o stratový výkon budovy pri rozdiele internej a externej teploty o 1 stupeň Celzia. Ak mernú spotrebu vynásobíme rozdielom oboch teplôt, získame rámcovú predstavu o tepelnej strate budovy. Ktosi poučený povedal, že najviac ušetríme tým, čo neminieme. V našom prípade je najlepšou úsporou energia, ktorú sme nespotrebovali. Obratom a logicky človeka napadnú pasívne, či nízkoenergetické domy, ale riešenia treba hľadať aj v domoch murovaných, rekonštruovaných a drevostavbách. V zásade platí: čím je dom vo výpočtoch úspornejší, tým viac šetríte, pretože ho ľahšie a efektívnejšie vykúrite, pričom je už len vecou zvolenej technológie, ako. Zhrnuté a podčiarknuté: úvahy o plyne alebo elektrine patria na druhé miesto, hneď po zistení čísel o tepelných stratách domu.

Horák alebo zásuvka?

Ak sa na tento duel pozeráme z hĺbky peňaženky, sú optické výhody na strane plynu. Cena jednej kWh elektrickej energie pre domácnosť osciluje okolo 0,15 eura. Plyn na vykurovanie sa kolíše v oblasti čísel  0,039 – 0,050 eura za kWh. Rozdiely v nákladoch umocní aj moderný a kvalitný kotol. Elektronicky regulovaný kotol je „učenlivý“ a dokáže posúdiť, aké je práve počasie, aký vám treba výkon, koľko má spáliť v noci, koľko počas jesenného dňa a podobne. Vykurovanie elektrinou je naisto drahší špás, ale ak vás čaká kopanie x-metrov plynovej prípojky, komín podľa normy, nákup kotla a ďalšie „radosti“, zvážte radšej kombináciu viacerých zdrojov tepla. Čisté kúrenie elektrinou je síce ekologické a komfortné z pohľadu obsluhy, ale financie málokoho pustia priďaleko.

115603

Elektrická eventualita

V ostatnom čase má elektrina „nového favorita“ – infračervené kúrenie. Zastavme sa na kus reči. Táto voľba reprezentuje zaujímavý koncept pre miesta, kade plyn nevedie, príp. zriadenie prípojky by zruinovalo rodinný rozpočet alebo majiteľ skrátka nemá rád radiátory a vyznáva v interiéri minimalizmus. V podstate ide o ploché telesá, ktoré môžete upevniť na stenu, strop, do kúpeľní ako zrkadlo, alebo ich vo forme teleskopického stojana umiestniť do priestoru. Infrakúrenie funguje na princípe vysielania infračervených tepelných vĺn vykurovacou jednotkou. Vyslané tepelné vlny narazia na pevné predmety a menia sa na teplo. Predmety sú na druhej strane „zásobníkmi“ tepla a vyžiaria ho do okolia. Vlny prenášajú energiu bez tepelných strát. Ako bonus poskytuje infračervené kúrenie úsporu miesta, stimuluje organizmus a znižuje prašnosť v priestore. Keď budeme rátať spotrebu energie v tehlovom, zateplenom dome (obytná plocha asi 115 m² a vykurovací priestor asi 300 m³), spotrebujeme ročne okolo 7 500 kWh, čo v reči čísel predstavuje zhruba 500 eur.

Pre nespokojných „hľadačov“

Celkom určite sa aj tu nájdu hľadači kompromisov, teda tí, ktorí vyslovujú nie plynu a elektrine ako jedinej voľbe. V takom prípade sa ponúka model „spletených prstov“, čiže z každého zobrať to dobré a vymodelovať si vykurovanie domova na svoj vlastný obraz. Možností je poruke hneď niekoľko. Dá sa zvoliť kombinácia ústredného kúrenia (napr. drevené pelety – niečo ako lisované piliny v tvare brikiet) s podlahovým vykurovaním vybraných priestorov, príp. tepelné čerpadlo, ktoré si získava pomerne značnú obľubu. Ide o zariadenie pracujúce ako kompresorová chladnička, ibaže naopak. Chladnička oberá o teplo v nej uložené potraviny a výmenníkom  na svojom chrbte ho odvádza do okolia. Tepelné čerpadlo si berie teplo z okolia (pôda, vzduch, voda…) a transportuje ho do vykurovacieho média, ktorým je najčastejšie voda. Počiatočná investícia je dosť vysoká (rádovo tisíce eur), ale ročná prevádzka sa pohybuje okolo 800 – 900 eur. Ide o úspornú alternatívu vykurovania. Otáznou ostáva rýchlosť návratnosti investície. Odhaduje sa zhruba na 10 rokov, no životnosť samotného čerpadla balansuje na hranici 15 rokov. Možno aj to je jeden z dôvodov, že tepelné čerpadlo sa používa skôr ako doplnkový zdroj tepla.

292899

Účet pred záverečnou

Vystaviť záverečný účet takej širokej téme, akou je vykurovanie, aj keď  sme ju poňali  v zredukovanej forme (plyn, elektrina) je nemožné, a tak sa obmedzíme iba na zopár základných rád, ktoré nám pomôžu v orientácii:

1. Nerozhodujte o systéme vykurovania objektu skôr, ako sa dôkladne oboznámite s číslami tepelnej straty domu.

2. Poraďte sa so skúseným odborníkom a preskúmajte spolu s ním čo najviac možných variantov riešenia.

3. Pri každom type vykurovania chladokrvne zvážte všetky pre a proti v časovom horizonte niekoľkých rokov. Berte do úvahy meniace sa rodinné, sociálne aj zdravotné faktory, ale pokojne vo svojich úvahách zohľadnite aj širšie ekonomické súvislosti (nedávna plynová kríza a pod.).

4. Snažte sa prijať také riešenia, ktoré vám umožnia vykurovať nielen lacno a efektívne, no citeľne zmenšia aj riziká závislosti na jedinom zdroji tepla (napr. iba plyn). Múdro povedané: diverzifikujte zdroje energie.

5. Ak už bývate a nie ste spokojní s výškou účtov za teplo, začnite relatívne lacnými spôsobmi šetrenia.
 Inštaláciou termostatických a regulačných ventilov na vykurovacích telesách znížite spotrebu tepla
 až do 40 percent. Po výmene okien a zateplení vonkajšieho plášťa domu, resp. strechy stiahnete
 dolu ďalších 20 až 35 percent spotreby energie.

Ako je zrejmé, voľba efektívnej a úspornej formy kúrenia a zabezpečenia tepla sa v ničom nelíši od iných, neľahkých rozhodnutí, ktoré s bývaním súvisia. Nič nepokazíte, ak tento krok neuponáhľate a rozhodnete sa až po získaní bohatého registra informácií z najrôznejších zdrojov. Nerobíme to predsa každého pol roka, však?