Interiérové dvere (1. časť)

Interiérové dvere (1. časť)

07. 03. 2006
Zdieľať

V štruktúre stavebného diela patria interiérové dvere do kategórie stavebný interiér. Táto poloha medzi stavbou a interiérom (v zmysle nábytkového zariadenia) je pre dvere obzvlášť typická. Na jednej strane každý musí uznať, že stavebné otvory a ich výplne musia byť svojím dizajnom v súlade s koncepciou architektúry, ale súčasne napĺňať aj požiadavky na výtvarnú súhru so zariadením priestorov.

Rozhodnutie, ktorá poloha je v konkrétnom prípade prevažujúca, mnohokrát nie je jednoduché ani pre architekta. Rozličné situácie sa musia pri návrhu vyhodnotiť s ohľadom na požiadavky, ktorých dôležitosť je u každého spotrebiteľa individuálna. Inak pristupujeme k rekonštrukcii bytu v dome z 19. storočia ako k bytom, ktoré sú výsledkom hromadnej bytovej výstavby z druhej polovice 20. storočia.

Umiestnenie dverí


Interiérové dvere (1. časť)

45697

Základný návrh rozmiestnenia dverí sa opiera o dispozičné riešenie priestorov a ich vzájomné prepojenie v rámci logickej schémy fungovania prevádzky. Z hľadiska funkčných požiadaviek je potrebné, aby ich umiestnenie (a, samozrejme, aj optimálny počet) nebránilo účelne zariadiť miestnosti nábytkom. Ak je to možné, dvere osadzujeme od bočnej steny miestnosti s prihliadnutím na budúce zariadenie s odstupom – približne 450 mm pre police, knižnice, úložný nábytok s malou hĺbkou, 650 mm pre šatňové skrine, skriňové zostavy a nábytkové solitéry a až po 950 mm na umiestnenie lôžka alebo stola. Dvere v rohu miestnosti treba z hľadiska nielen funkčného, ale aj psychologického otvárať smerom do voľnejšieho priestoru. Podobný základ má aj pravidlo, že z hlavných (hierarchicky významnejších) priestorov sa majú dvere otvárať do vedľajších priestorov. Týmto všeobecným princípom sú nadradené požiadavky technických noriem, ktoré musia zohľadňovať požiadavky najmä bezpečnostného charakteru (otváranie dverí v smere požiarneho úniku, otváranie dverí v smere možného výbuchu plynovej kotolne a podobne).

Umiestnenie dverí sa riadi aj kompozičnými zákonitosťami. Hlavné dvere môžu byť komponované na os priestoru, protiľahlého otvoru alebo významného stavebného prvku (kozub, schodisko a podobne). V historickej architektúre sa s obľubou využívali dverné krídla osadené v rade za sebou na jednej kompozičnej osi.


Interiérové dvere (1. časť)

45698

Rozmery dverí

Šírkový rozmer (svetlosť) dverného otvoru sa odvíja od minimálneho bezpečného prechodu dospelého človeka a možnosti prepravy nedemontovateľných nábytkových kusov do priestorov oddelených dverami. Preto najmenší štandardný šírkový rozmer dverí 600 mm je určený najmä pre priestory vedľajšie (šatník, sklad, špajza) a hygienické (kúpeľňa, WC). Komfortnejší šírkový rozmer 700 mm má v princípe rovnaké uplatnenie. Rozmer 800 mm vyhovuje pre väčšinu obytných miestností a závisí od potreby prepravy nábytku. Pre vstupné dvere do bytového interiéru je šírkové optimum 900 mm. Jednokrídlové dvere v šírke 1000 a 1100 mm sa pre svoju rozmernosť (a tým aj hmotnosť) používajú v ojedinelých prípadoch. Väčšie otvory sú uzavreté sústavou dvoch alebo viacerých dverných krídel, vo výnimočných prípadoch môžu mať rozmery celej priečky. V staršom bytovom fonde nás môžu prekvapiť aj neštandardné rozmery dverných krídel.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Interiérové dvere (1. časť)

45693

Výškový rozmer štandardných dverí je 1970 mm. Pravdepodobne, vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu priemernú výšku mladej generácie, bude treba túto hranicu korigovať a posunúť (napríklad v Taliansku je štandardná výška dverí 2100 mm). Niektorí zahraniční výrobcovia ponúkajú elegantné dverné krídla aj na celú výšku miestnosti. Rozmery dverí môžu pri postupoch zákazkovej výroby dosiahnuť úplne atypické rozmery, ktoré sa odvíjajú od individualizovaného architektonického členenia stavebného interiéru (dvere v zasklenej stene, obklade a podobne) alebo od hierarchie otvorov (vstupné dvere do významného priestoru).


Interiérové dvere (1. časť)

45701

Spôsoby otvárania dverí

Pre spôsob otvárania dverí sú určujúce požiadavky dispozičného riešenia, architektonického výrazu, frekvencie premávky, bezpečnostných a protipožiarnych predpisov a ďalších špecifických požiadaviek (hendikepovaní používatelia). Najrozšírenejším druhom sú otváravé dvere, ktoré sa podľa typu zárubní osadzujú na dva alebo tri pánty umiestnené na okraji krídla. To je najčastejšie s polodrážkou (na hrane profilované), menej sa používa bez polodrážky (bezfalcové) zalícované v zárubni. Tento jednoduchý a pre prevažnú časť populácie jasný spôsob otvárania má aj svoje nevýhody. Pri manipulácii je pomerne veľmi plošne náročný, smer otvárania musí byť koordinovaný s ostatnými dvernými krídlami v blízkosti. Pri permanentnom otváraní dvere prekážajú v priestore, pričom sa môžu nekontrolovane zabuchnúť pri prievane. Väčšie otvory, uzavreté dvojkrídlovými dverami, sa otvárajú zdĺhavo (jedno krídlo je vždy fixované kovaním v polodrážke).


Interiérové dvere (1. časť)

45704

Druhým najpoužívanejším typom sú posuvné dvere. Môžu sa posúvať po vedení pozdĺž steny alebo zasúvať do otvoru v stene. Tento stále obľúbenejší spôsob otvárania má niektoré nesporné výhody oproti otváravým dverám. Posuv šetrí priestor pri manipulácii, pričom dvere môžu byť trvalo „otvorené“ – zasunuté bez toho, aby zavadzali. Na väčšie otvory sa používajú kovania tandemové (prvé krídlo ťahá alebo zasúva za sebou druhé krídlo) alebo synchronizované (pri manipulácii s jedným sa symetricky posúva aj druhé krídlo). Menšou nevýhodou oproti otváravým dverám, ktorú však treba spomenúť, je problematické „núdzové“ otváranie (neštandardné otváranie inými časťami tela, keď nemôžeme rukami). Vedenie popri stene síce umožňuje ľahšie vykonávať údržbu koľajničkového závesu, ale k tej časti steny, kam sa dvere odsúvajú, nemožno pristaviť nábytok. Takéto riešenie sa uplatňuje najmä pri dodatočnom osadzovaní dverí. Ak to stavba dovoľuje, praktickejším riešením je zasúvať dvere do pripraveného otvoru v stene. Základom riešenia je stavebné puzdro, ktorého systém vyvinuli už v roku 1968 v Taliansku. Puzdro sa vyrába v dvoch variantoch: na zabudovanie do murovanej priečky (opláštené pozinkovanou sieťou s rabicovým pletivom pre omietku) alebo na zabudovanie do sadrokartónovej konštrukcie (vystužená plechová škatuľa obložená sadrokartónom). Nevýhodou posuvných dverí je aj menšia tesnosť medzi dverným krídlom a zárubňou, čo niekedy spôsobuje nežiaduce väčšie prúdenie vzduchu a horšiu akustickú pohodu (tú zapríčiňuje aj skutočnosť, že v mieste puzdra nemožno osadiť zvukovú izoláciu).


Interiérové dvere (1. časť)

45699

Z menej používaných systémov spomenieme skladacie dvere. Takéto dvere sú vhodné na uzavretie väčších, malo frekventovaných otvorov, prípadne na predelenie priestoru. Výhodné je, podobne ako pri posuvných dverách, že stále otvorené dverné krídla neprekážajú pri prevádzke. Nevýhody skladacích dverí sú podobné ako pri posuvných dverách.

Kývne dvere sa uplatňujú ako spojovací prvok medzi prevádzkami, ktoré by mali byť ľahko priechodné a pritom permanentne oddelené z dôvodov optických, pachových (kuchyňa – jedáleň), klimatických (zádverie – vstupná hala) alebo akustických. Tieto dvere možno otvárať oboma smermi a dajú sa dobre otvárať aj spomínaným „núdzovým“ spôsobom.

V bytovom interiéri sa niekedy používajú aj otočné dvere. Typické sú síce turniketové dvere (otáčajú sa okolo strednej osi a nahrádzajú zádverie vo frekventovaných prevádzkach), ale patria sem aj prevažne atypické riešenia dverí, ktoré sa otáčajú mimostredne okolo vertikálnej osi. Takéto dverné krídlo sa zvyčajne otvára oboma smermi, nevýhody sú podobné ako pri otváravých dverách.

Kvôli komplexnosti informácií treba spomenúť aj ďalšie typy dverí, ako sú výklopné, roletové a iné špeciálne, ale ich výskyt je v konzervatívnom slovenskom bytovom interiéri nepravdepodobný.

Kategória: Dvere, brány
Tagy: dvere interiér
Zdieľať článok

Diskusia