S komínom nie sú žarty

Odvtedy, čo sa kúri iným ako tuhým palivom, začali sa konštruovať komíny novými postupmi a z iných materiálov. Prechod z vykurovania tuhým palivom na plynné či kvapalné prinútil aj majiteľov starých komínov k opravám. K tejto ozdravnej procedúre patrí okrem iného aj vyvložkovanie prieduchov, ktoré by mali bezpečne odviesť spaliny. Teplota odpadových spalín dreva a uhlia, ktorej bola v minulosti vystavená väčšina komínov-pamätníkov, presahuje 150 °C. Spaliny opúšťajú komín vo forme pary alebo plynov. Súčasné vykurovanie plynom alebo olejom produkuje spaliny s teplotou, ktorá v komíne klesá pod 100 °C. Z odpadových spalín sa takto vyzráža kyslý kondenzát. Ten ničí omietku, betón a niekedy aj nehrdzavejúcu oceľ. Za takýchto podmienok najmä staršie ročníky komínov rýchlo strácajú na kvalite a funkčnosti. Okrem zníženia ťahu v komíne hrozia aj fatálne dôsledky pre zdravie a život obyvateľov domu. Pri poruche komína vniká do interiéru oxid uhoľnatý. Ten na seba naviaže kyslík z ovzdušia a z krvného obehu postihnutých ľudí a zvierat. Únik oxidu uhoľnatého je celkom nenápadný, a tak bežný smrteľník ani nespozoruje, že ide o život. Stavba, rekonštrukcia, údržba a napojenie spotrebiča na komínové teleso naozaj nepatria do kategórie „urob si sám“. Neodborné zásahy a neprofesionálne pokusy o obnovu funkcie starých komínov sú nebezpečné.

Aby kozub hrial Ak má napríklad kozub vykurovať byt či dom, treba vopred zrátať metre kubické obytného priestoru, zistiť výkon kozubovej vložky a vyústenie dymového hrdla. Komínový prieduch s otvorom 15 x 15 cm, bežný v starších murovaných komínoch je nevyhovujúci na napojenie kachľovej pece alebo kozubovej vložky. V závislosti od výkonu odvod spalín z kozubovej vložky potrebuje prieduch s priemerom 16 až 20 cm, z kachľovej pece 18 až 20 cm, z otvoreného kozuba 20 až 30 cm. Frézovaním možno prieduch zväčšiť tak, aby sa dosiahol kruhový prierez vhodný pre bezpečný vykurovací systém. V prípade kozubovej vložky s výkonom do 18 kW, ktorá má vyústenie s priemerom od 16 do 18 cm, sa pri rozširovaní prieduchu odfrézuje murivo z rovných častí štvorcového otvoru prieduchu, až kým sa nedosiahne výsledný kruhový komínový otvor s priemerom 20 až 25 cm. Prieduch s požadovaným prierezom možno potom vyvložkovať po celej dĺžke komínového prieduchu v zmysle vyhlášky č. 401. Tá hovorí o tom, že komín musí byť viacvrstvový. Komínová vložka sa nesmie opierať o jeho steny; medzi vyvložkovaním a murivom komína musí ostať vrstva vzduchu.

223672

Aby boli jasné vz(ťahy)…

Vykurovací kotol, palivo a komín sú združené v jednej sústave, ich funkčnosť je navzájom previazaná. Nehodno riskovať ich pripojenie laickými pokusmi alebo nadstavovať časti vykurovacej sústavy, ktoré k sebe nepatria. Pre voľbu komínového systému je dôležité vedieť, aký bude druh pripojeného spotrebiča, aká je výška komínového telesa, jeho účinná výška a výška komína v nadstrešnej časti. Dôležitá je skutočnosť, či komín vydrží nápor spalín a či bol navrhnutý na parametre kotla či kozuba, ktorý si domáci zadovážili. Rekonštrukcii alebo stavbe komína musí predchádzať návrh na základe prepočtu a v zhode s práve platnými normami a vyhláškami. Výpočet patrí do kompetencie špecialistov. Tí nesú zodpovednosť za celú projektovú dokumentáciu odsúhlasenú posudkom revízneho technika. Bez profesionálneho a dôsledného posúdenia situácie sa nepúšťajte do stavby a ani do rekonštrukcie komínového telesa. Oplatí sa napríklad dodržanie minimálnej výšky vyústenia nad rovinou strechy stanovené vyhláškou č. 575 aj so zmenami vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. a v súlade s vyhláškou MV SR č. 401/2007 Z. z. Za stav komína podľa našich predpisov zodpovedá majiteľ alebo užívateľ nehnuteľnosti, a tak hneď od začiatku pri výbere montážnej firmy buďte nároční. Ešte kým zaplatíte za dodávku, vybudovanie či rekonštrukciu komína a napojenie spotrebiča na komínový systém, požadujte od montážnej firmy vyhotovenie preberacieho protokolu. Ten musí obsahovať predmet objednávky, názov stavby a miesto zhotovenia, zistený stav, dátum prevzatia hotového diela, kto je investorom a kto zhotoviteľom. Súčasťou preberacieho protokolu má byť zoznam odovzávaných dokladov, ktoré patria k jeho prílohám:
1. certifikát montáže, odborná spôsobilosť,
2. záruka montáže v zmysle Obchodného zákonníka,
3. ES – vyhlásenie zhody,
4. certifikát vnútropodnikovej kontroly,
5. technické údaje komínového systému v zmysle noriem EÚ,
6. inšpekčný certifikát podľa STN EN 10 204,
7. norma na systém kvality.  
Záruka sa nevzťahuje na mechanické poškodenie, zásahy spôsobené neodbornou manipuláciou a bežné opotrebovanie. Osvedčenia na komínové systémy majú byť v súlade s európskymi normami a spĺňať nariadenia vlády pre plnú integráciu do EÚ. Ak si je firma istá, že profesionálne montovala a použila profesionálne zhotovené diely, potom nie je dôvod, aby takéto osvedčenie klientovi nevydala. Firma by mala byť poistená na možnosť vzniku hmotných škôd vyplývajúcich z výkonu povolania.

Revízia pri kolaudácii stavby platí jeden rok: „Pre bezpečnosť ľudí a životnosť komína je dôležité nechať preveriť stav komínového systému rovnako na začiatku, ako aj na konci vykurovacej sezóny. Súčasťou kontroly je okrem iného dymová skúška tesnosti komína. Po vyvložkovaní komína treba požiadať osobu s odbornou spôsobilosťou (kominár alebo revízny technik), aby vystavil potvrdenie o preskúšaní komína, bez ktorého nie je možné schváliť pripojenie akéhokoľvek spotrebiča do komína. Pri väčšine rodinných domov (s vykurovaním do 50 kW) platí, že komín pri vykurovaní tuhým a kvapalným palivom potrebuje kontrolu a čistenie každé štyri mesiace a pri vykurovaní plynom jedenkrát ročne (ak je komín vyvložkovaný).“ Frézovať možno len murované komíny: „Skôr, ako sa začne s frézovaním, zakryjú a utesnia sa všetky otvory v komíne. Do prieduchu stojaceho komína sa spustí frézovacia hlava. Frézuje sa zdola nahor. Rotujúca frézovacia hlava pomocou reťazí drví zbytočné murivo na požadovaný priemer. Odfrézovať môžeme najviac tretinu steny komína. Veľmi záleží na druhu muriva a stave prieduchu. Fréza si poradí aj s 15° vybočením komína. Nestačí, aby sa pracovalo iba zo strechy, zákazník musí zabezpečiť  montážnej firme prístup po celej dĺžke komína.“

Aby odolal vetru, dažďu

Nadstrešná časť komínového telesa musí odolávať pôsobeniu dažďa, vetra, mrazu, slnka a zvnútra účinkom spalín (kondenzátu). Z mnohých striech staršej zástavby sa hlási o záchranu polorozpadnuté murivo komínov, opotrebované zvetrávaním, koróziou oplechovania komínového prestupu strechou či rozpadom škridiel v nábehu strechy. Cez oplechovanie alebo rozpadnuté prekrytie zateká a vlhne aj tá časť komína, ktorá je pod strechou. Súčasne sa poškodzujú aj priľahlé konštrukcie vo viacerých podlažiach budovy. Porušené murivo pod komínovou hlavou treba odstrániť až po zdravú časť komína, ktorá sa  niekedy začína až pod úrovňou strešného prestupu. Murivo sa dôkladne navlhčí a chýbajúca časť komína sa znova vymuruje ostro pálenými mrazuvzdornými alebo šamotovými tehlami na vápennocementovú maltu, alebo komínovými tvárnicami. Na vymurovaný komín je z funkčného hľadiska najvýhodnejšie osadiť alebo vybetónovať komínovú hlavu. Komínové murivo sa v povalovom priestore, respektíve v konštrukcii krovu omietne. Nad strechou sa murivo vyškáruje cementovou maltou, ale neomietne. 

223673

Aby sa komín nezožieral

K sfunkčneniu staršieho komína nevyhnutne patrí vyvložkovanie proti vnútornej korózii. To, akou technológiou a z akých materiálov sa takýto zákrok zrealizuje, podmieni rozmer prieduchu, tvar komínového telesa a druh paliva. Aby sa zaistil požadovaný ťah a bezpečnosť komína, rovnako pri novom, ako aj rekonštrukcii starého komína sa nesmie zabudnúť na správny výpočet od špecialistu. Najpoužívanejšia technológia obnovy je osadenie rúr do jestvujúcich komínov. V prípade rúr (0,6 až 1 mm) z nehrdzavejúcej ocele (pätnásťročná garancia) nemusí byť vôbec jednoduché nainštalovať oceľové prvky do poškodeného a nerovného komína. Čo sa týka komínového ťahu, treba pamätať na to, že prierez kovovej vložky je vždy menší ako prierez komínového prieduchu. Oprava komína by mala zvýšiť jeho bezpečnosť, komínový ťah sa však zmenší. Kto chce zachovať ťah v komíne, ten musí vedieť, že pri rovnakých podmienkach vznikne rovnaký komínový ťah v prieduchu napríklad s prierezom 200 x 300 mm len v tom prípade, ak sa doň osadí vložka s kruhovým priemerom 275 mm. Bez frézovania prieduchu to nie je možné. Pri klasickom vyvložkovaní by mal byť prieduch kolmý, rovný alebo s maximálnym sklonom ohybu 15 až  30 stupňov. Nesmie mať premenlivý prierez. Ten možno do určitej miery zväčšiť frézovaním. Dôležitá je správna voľba prierezu komína vo vzťahu k spotrebiču. Má byť stanovená výpočtom.
{R1}

Skúsenosť, že pri minimálne 5-metrovej účinnej výške komína, by priemer vyústenia spalín zo spotrebiča (dymovodu) mal zodpovedať prierezu komínového prieduchu, platí len orientačne. Podobne ako údaje o tom, že na odvod spalín z kozuba treba priemer 20 až 30 cm, z kachľovej pece 18 až 20 cm a podľa výkonu kozubovej vložky zas 16 až 20 cm. Komínovými sopúchmi sa pripájajú spotrebiče k prieduchom. Pripojenie má byť priame a čo najkratšie. Chybou sú zbytočne dlhé ležaté dymovody bez čistiacich otvorov. Komínový systém s minimálnou hustotou izolácie, ktorá sa rýchlo opotrebuje, alebo bez izolácie patrí k ďalším nedostatkom. Pri vyvložkovaní keramickými komínovými vložkami, vložkami z hliníkového plechu (v súlade s vyhláškou  MV SR 401/2007 § 14 ods. 9 Z. z.), plastovými vložkami alebo vložkami kompozitných materiálov, či nehrdzavejúcej ocele sa postupuje zo strechy, cez komínovú hlavu. Na výber sú pevné vložky určené do priamych a pravidelných komínových prieduchov alebo ohybné komínové vložky na zložitejšie prierezy a tvary komínového telesa. Iným riešením sú prispôsobivé (flexibilné), tenkostenné (0,3 mm), nehrdzavejúce oceľové rúry, ktoré vyškolení remeselníci s osvedčením môžu vtiahnuť do komínov aj so šikmým prieduchom, odolnosť takýchto rúr proti koróziam je však o poznanie horšia. Pre komíny, ktoré odvádzajú spaliny z vykurovania tuhým palivom, vyvinuli materiál zo syntetickej živice, zosilnený sklenenými vláknami (Furanflex). Tento materiál vplyvom tepla tuhne, spevnie a proti korózii je odolnejší ako antikoro. Dlhodobo odoláva pri odvádzaní spalín do 350 °C, kratšie pri vyšších teplotách. 

Plynový kotol a tlaková netesnosť: „Hliníkové časti a hliníková lepiaca páska na pretlakové komínové systémy sú neprípustné; povolia účinkom dilatácie. Riešením je profesionálne urobené spojenie (zváraním, strojovým falcovaním, lepením…) a najmä certifikované výrobky! Napojenie spotrebičov hliníkovými dielmi a spoje utesnené silikónom alebo hliníkovými páskami odporujú európskym normám. V nich sa zakazuje používať aj na komínové vložky. Ak dymovod pri napojení do komína nemá potrebnú tesnosť, zníži sa podtlaková účinnosť komína. Silikón vydrží rok-dva…“ (Ko-skip) V bytovkách sú časté poruchy zaústenia kodenzačného kotla do komína: „Kondenzačný spôsob spaľovania splodín zohrieva spiatočku, ochladzovaním až na bod rosenia sa vytvára kondenzát. Kotol v zimných mesiacoch ide často na maximálny výkon: vykuruje a súčasne ohrieva teplú vodu. Kotol s výkonom do 47 kW je schopný za hodinu vyprodukovať od 2 do 6 litrov kondenzátu, čo závisí aj od spotreby domácich a teploty v exteriéri. Ak sa odvod kondenzátu vyvedie do vonkajšieho priestoru budovy, hrozí, že v zimnom období kondenzát na vyústení komína zamrzne na cencúľ. Pri zaústení ľad splodiny ochladzuje, z dymu sa vyzráža voda, nie je už možný ani požadovaný rozptyl emisií. Kotol trpí, a namiesto desať-dvanásť rokov vydrží iba tri. Vyústenie kondenzátu má ostať v interiéri kotolne tak, aby kotol nebol zaťažovaný vlhkom. Vhodné je nainštalovať tzv. sifón. Ak sa kotly napojili kaskádovito, tak odvedenie kondenzátu do komína najviac ohrozuje kotol umiestnený najbližšie ku komínu. Taký kotol nevydrží ani 2 roky. Zachytenie kondenzátu sa musí umiestniť vo vnútri budovy, ešte pred zaústením prvého kotla do komína. “ Plastové pripájanie spotrebičov na sopúch: Istá možnosť pre dymovody tu je (duroplasty, brilonit), ale určite nie ako komínová vložka. Plasty sa osvedčili v prímorských oblastiach alebo v prípade kondezačnej prevádzky, kde teplota nepresahuje 50 °C. Na Slovensku ide o nebezpečné riešenie počas slovenských tuhých zím, najmä keď domáci prídu domov po dlhšom čase a chcú naraz vykúriť domácnosť a aj zohriať teplú vodu. Plast musí takto odolávať teplote okolo 140 °C počas jednej až dvoch hodín. Ten však odoláva teplote do 110 °C. V Bratislave upadli do bezvedomia majitelia plastového dymovodu, ktorý nevydržal v ohybe (kolene) vysokú teplotu a tlak komínovej vložky. Dnes by už nežili, keby štekaním pes z vedľajšej miestnosti neprivolal susedov.“ Podtlaková sila a kotol: „Čím vyššia teplota v komíne, o to vyššia rýchlosť prúdenia spalín. Výška a priemer komína môžu spôsobiť taký komínový ťah, že chudák kotol vyrobený napríklad na 3Pa komínového ťahu sa nemôže poriadne naštartovať. Stane sa to vtedy, keď komínový ťah niekto nadimenzoval napríklad na 22Pa. Dodatočným ozdravením môže byť podtlaková bočná klapka na dymovode, ktorá sa otvára a zatvára podľa toho, či je kotol zapnutý, alebo nie. Takto sa nebude odvetrávať teplo zo spalinového priestoru kotla aj vtedy keď sú odstavené a kotol sa neopotrebuje zbytočným vypínaním a zapínaním.“ Nadstrešné kotolne: „Výhodou je gravitácia. Tá vytláča studenú vodu a teplá sa sama obehom vráti. Ušetrí sa jedno čerpadlo. Kotolne pri pretlakovej prevádzke hučia, aj keď sa ich pri montáži snažia utlmiť izoláciou. Vysvetlením je rýchlosť prúdenia spalín, ktorá súvisí s frekvenciou. Mala by sa merať nielen hlučnosť v decibeloch, ale aj frekvencia. Ak sú na komínový systém pevne napojené šamotové či antikorové diely, tak vibrácia z kotla sa prenesie na komín a na steny domu. Obyvatelia to pocítia. Treba zaradiť textilný kompenzátor, ktorý eliminuje vibrácie kotla a samotného horenia aj pri maximálnom výkone. Ak komín hučí, znamená to, že rýchlosť prúdenia spalín prekročila 3 m/s, niekto poddimenzoval prierez komína. Obyčajne sa to stane, keď sa priemer komína zhoduje s priemerom výstupného hrdla na kotly.“