Faktory ovplyvňujúce výber rodinného domu

Na veľkosť a usporiadanie jednotlivých priestorov domu má podstatný vplyv najmä počet členov domácnosti. V menších domácnostiah je predpoklad na väčšiu integráciu jednotlivých funkčných častí do jedného priestoru, motivovanú úspornejším riešením. Vo väčších domácnostiach sa jednotlivé časti zväčša separujú do samostaných miestností. Usporiadanie väzieb bývania mimoriadne ovpyvňuje kultúrna úroveň návykov a predstáv relevantných členov domácnosti, ktoré nadobudli vo výchovnom procese či v predošlom rodinnom prostredí. Treba zohľadniť, že domáce prostredie ešte stále ostáva nenahraditeľným prostredím, kde jednotliví členovia rodiny získavajú a neskôr uplatňujú svoje kultúrne návyky. V súčasnosti má väčšina záujemcov o stavbu rodinného domu skúsenosti s bývaním v bytových domoch. Tieto skúsenosti však nie je vhodné aplikovať na bývanie v rodinnom dome z mnohých dôvodov. Špecifikom rodinného domu je najmä väzba obývacia izba – terasa a záhrada. Ďalšími odlišnosťami v porovnaní s bytovým domom sú autonómny vstup do rodinného domu a možnosť orientácie miestností na štyri svetové strany a oblohu. Ak sa tieto danosti vhodne uplatnia, dávajú rodinnému domu nenahraditeľnú kvalitu, ktorú v bytových domoch nemožno nikdy dosiahnuť. Ich nevyužitie a nezohľadnenie v návrhu rodinného domu znamená neplnohodnotné bývanie ochudobnené o opísané kvality rodinného domu.

Pri koncipovaní návrhu rodinného domu zohráva významnú úlohu spoločenská ambícia relevantných členov rodiny na rôznych stupňoch ekonomickej náročnosti domu. Tento faktor ovpyvňuje voľbu výrazu domu. Spoločenská ambícia nebýva vždy vyvážená aj úrovňou kultivovanosti. Často sa používajú historizujúce prvky v spleti rôznych foriem. Žiaľ, aj za takúto formu zodpovedá architekt. Limitujúcu úlohu pri realizácii rodinného domu zohráva objem použiteľných finančných prostriedkov domácnosti. Finančné prostriedky sa prerozdeľujú podľa toho, akú dôležitosť pripisuje jednotlivým častiam objednávateľ a užívateľ a ako jednotlivé priestory skĺbi tvorca – architekt návrhu. Krajne nepriaznivé a paradoxné je pomerne časté predimenzovanie pivničných alebo komunikačných priestorov, ktoré sú rovnako drahé ako ostatné časti domu. Ďalším faktorom je vplyv spoločenského prostredia a starostlivosť spoločnosti o kultúru bývania. Napriek tomu, že je to problematika sama osebe významná, v tejto úvahe sa jej nebudeme podrobnejšie venovať.

Pri spoznávaní a zvažovaní jednotlivých faktorov treba zohľadniť ešte jeden výnimočne dôležitý dynamický aspekt, na ktorý musia tvorca aj užívateľ myslieť – čas. Spomenuté faktory podliehajú času, menia sa, a preto je dôležitá znalosť histórie i prognózy ich vývoja. Čas je spravodlivým kritikom a objektívnym sudcom, ktorý preveruje kvalitu návrhu i realizácie rodinného domu. Čas ukáže, či bol návrh dostatočne predvídavý a či je schopný absorbovať zmeny, ktoré prináša život. Rovnako iba čas ukáže, či je užívanie domu z hľadiska úžitkových vlastností dostatočne ekonomické a morálne nezastarané a zo stavebnotechnickej stránky odolné proti poveternostným vplyvom. V neposlednom rade architektonický výraz by mal zodpovedať kultúre obdobia vzniku stavby. Ťažisko zodpovednosti a profesijnej erudovanosti musí byť na tvorcovi, teda architektovi návrhu. Mal by to byť architekt, ktorý sa touto problematikou zaoberá, pozná špecifiká užívania obytných budov a rodinných domov, ako aj ich konštrukčné a stavebno-fyzikálne vlastnosti. Architekt musí pri každom návrhu zvažovať zvyklosti a možnosti užívateľa, aby mohol navrhovať so znalosťou vplyvu spomenutých faktorov. Bez ohľadu na to, akou formou sa dostáva projekt alebo realizácia ku konečnému užívateľovi, je úloha architekta pri vytváraní kvalitného rodinného a celospoločenského kultúrneho prostredia nenahraditeľná. Architekt kvalitou svojho návrhu prispieva k ozdraveniu, udržaniu a rozvoju určitej kultúrnej úrovne celospoločenského prostredia a mal by byť strážcom kultúrnej úrovne domáceho prostredia vo vzťahu k európskemu kultúrnemu prostrediu.