Aby teplo zostalo tam, kde má

Aby teplo zostalo tam, kde má

15. 01. 2009
Zdieľať

Kvalitne zateplený dom prispieva k zníženiu nielen potreby energie na vykurovanie, ale aj emisií škodlivých látok v ovzduší. Nezanedbateľnou výhodou je vytvorenie vhodnej teploty a vlhkosti vzduchu v zimnom období a zároveň príjemnej vnútornej klímy v horúcich letných dňoch.

Tepelnú ochranu budovy odborníci chápu ako súhrn všetkých efektívnych stavebných úprav vedúcich k vytvoreniu hygienických podmienok a podmienok tepelnej pohody v užívaných priestoroch, ako aj k zníženiu spotreby energie na vykurovanie. Pre nás to znamená, že treba okolo budovy vytvoriť takú kompaktnú tepelnoizolačnú vrstvu, ktorá v zime nepustí teplo von a v lete dnu.

Samotný zatepľovací systém je v princípe nenosná konštrukcia vytvorená z materiálov a doplnkových prvkov, ktoré spolu s pôvodnou stavebnou konštrukciou zabezpečujú požadovanú tepelnú ochranu budovy bez negatívneho vplyvu na ostatné funkčné vlastnosti stavebnej konštrukcie a budovy. Realizovaný môže byť tak z vnútornej, ako aj z vonkajšej strany.

Vnútorné zateplenie


Aby teplo zostalo tam, kde má

178410
Robert Freund

Vytvorenie vnútorného zatepľovacieho systému sa v súčasnosti nepovažuje za štandardné riešenie, pretože prináša so sebou množstvo problémov a nevýhod. Veľké teplotné rozdiely v obvodovej konštrukcii, ktorá nie je zvonka chránená proti výkyvom teploty zatepľovacím systémom, spôsobujú rýchlejšie znehodnotenie a porušenie obvodovej steny. Pri takomto riešení sa taktiež nedajú odstrániť tepelné mosty. Tepelne izolované sú len určité časti budov, z čoho vyplýva, že tento systém má väčšinou menšiu účinnosť.

V mnohých prípadoch sa zistilo zníženie akumulácie tepla v obvodovom plášti – miestnosti rýchlejšie chladnú. Navyše hrozí zvýšené nebezpečenstvo kondenzácie vlhkosti v tepelnej izolácii alebo na jej rozhraní s pôvodnou konštrukciou. Pri drevených stavbách a drevených trámových stropoch dochádza ku kondenzácii v úrovni zhlavia trámov. Preto treba dôsledne vyriešiť parotesné vrstvy na vnútornej strane tepelnej izolácie, čo samozrejme zvyšuje náklady na zateplenie a v neposlednom rade sa vzhľadom na umiestnenie izolácie zvnútra zmenšuje celý vnútorný priestor. Vnútorné zateplenie je vhodné iba tam, kde nemožno realizovať z rôznych dôvodov zateplenie zvonku, napríklad pri historických objektoch. Vždy však treba situáciu posúdiť s pomocou odborníka.

Vonkajšie zateplenie

Vonkajšie zatepľovacie systémy patria medzi najčastejšie spôsoby tepelnej ochrany budov. Ich obrovskou výhodou je celistvosť tepelnoizolačnej vrstvy. Tepelná izolácia chráni budovu ako celok a nielen jej oddelené časti. Použitím vonkajšieho zatepľovacieho systému sa podstatnou mierou znižuje namáhanie obvodovej konštrukcie (najmä jej spojov) teplotnými výkyvmi a poveternostnými vplyvmi. Pri realizácii vonkajšieho zatepľovacieho systému ostáva masívne murivo z vnútornej strany odkryté, takže sa aj naďalej zachováva akumulácia tepla v murive a dostatočná tepelná zotrvačnosť, ktoré zabezpečujú príjemnú vnútornú klímu.

Z hľadiska princípov skladby, materiálov použitých na vytvorenie jednotlivých vrstiev a uplatnených doplnkových výrobkov sa zatepľovacie systémy obvodového plášťa delia na:

  • tepelnoizolačné omietky, 
  • kontaktné zatepľovacie systémy, 
  • odvetrané (montované) zatepľovacie systémy.

Vzhľadom na realizačné náklady a návratnosť investície sa pri rodinných a bytových domoch v rozhodujúcej miere používa zateplenie kontaktným zatepľovacím systémom. Zatepľovanie obvodového plášťa je najvhodnejšie realizovať ako súčasť komplexnej obnovy budovy, preto treba zachovať postupnosť, ktorou sa zaručí požadovaná životnosť všetkých vykonaných stavebných úprav. Pred zateplením obvodového plášťa by mali byť obnovené všetky vystupujúce konštrukcie (balkóny, lodžie a podobne). Najvhodnejšie je uskutočniť aj výmenu okien. Neodporúča sa však zaskliť lodžie.

Tepelnoizolačné omietky

Tepelnoizolačné omietky sa u nás uplatňovali najmä v 80. rokoch minulého storočia. Aj v súčasnosti sú tepelnoizolačné omietky vo výrobnom programe mnohých výrobcov zatepľovacích systémov. Najčastejšie používané tepelnoizolačné omietky možno rozdeliť podľa materiálovej bázy na:

  • ľahčené jadrové omietky, 
  • tepelnoizolačné omietky na báze perlitu, 
  • tepelnoizolačné omietky na báze granulátu EPS.

Samotnými tepelnoizolačnými omietkami sa vzhľadom na ich tepelnotechnické parametre (súčiniteľ tepelnej vodivosti l) a technologický postup vytvárania (maximálna hrúbka 60 mm) nedajú zlepšiť tepelnotechnické parametre obvodového plášťa starších budov tak, aby sa splnili potrebné tepelnotechnické, energetické i hygienické požiadavky. V súčasnosti sa tepelnoizolačné omietky používajú predovšetkým pri novostavbách na zlepšenie tepelného odporu obvodovej steny ako náhrada klasickej jadrovej omietky. V niektorých prípadoch sú vhodné na zlepšenie tepelnotechnických parametrov niektorých detailov obvodového plášťa. Pre kvalitu tepelnoizolačnej omietky je dôležitá kvalita podkladu, ktorý musí byť najmä dostatočne drsný, rovnomerne nasiakavý, bez uvoľnených častí, bezprašný a tiež očistený od prípadných farieb alebo mastnoty.

Odvetrávané zatepľovacie systémy

Odvetraný zatepľovací systém je prídavná zavesená, zväčša montovaná konštrukcia, ktorej povrchová vrstva (obklad) je od ostatných vrstiev, najmä však od tepelnoizolačnej vrstvy, oddelená odvetranou vzduchovou vrstvou – tepelná izolácia sa vkladá medzi nosné prvky roštu, na ktorom je povrchová úprava (obkladové dosky). Typ nosných prvkov zatepľovacieho systému závisí od zvoleného druhu obkladu. Zväčša ide o nosný systém z kovovej nekorodujúcej alebo drevenej konštrukcie, ktorý vytvára vertikálny alebo horizontálny raster. Určený je na uchytenie obkladu a umožňuje prenos zaťaženia od obkladu pomocou kotevných prvkov do pôvodnej stavebnej konštrukcie. Povrchovú úpravu môže tvoriť obklad zo skla, kovu, dreva, vláknocementových šablón, keramiky a podobne. Odvetrávané zatepľovacie systémy sa využívajú tak pri veľkých stavbách administratívnych budov, ako aj na dodatočné zateplenie rodinných domov.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Aby teplo zostalo tam, kde má

178411
Knauf Insulation

Kontaktné zatepľovacie systémy

Kontaktné zatepľovacie systémy sú elegantným spôsobom zabezpečenia tepelnej ochrany budov zvonka. Ich výhodou je celistvé zateplenie celej plochy obvodového plášťa bez akýchkoľvek tepelných mostov. Kontaktné zatepľovacie systémy sa na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností umiestňujú na vonkajšiu stranu starých alebo nových stien a stropov nad otvorenými priestranstvami, aby chránili pred poveternostnými vplyvmi a zlepšovali optický vzhľad budovy. Tepelná izolácia je priamo spojená lepiacou maltou a rozpernými kotvami s pôvodnou konštrukciou a s vrstvou omietky. Aj keď tepelná izolácia pôsobí ako nosný prvok povrchových vrstiev, nezvyšujú tieto systémy stabilitu steny ani stropu, na ktoré sa použili.

Kontaktné zatepľovacie systémy sú priemyselne vyrábané výrobky, ktoré sa dodávajú ako ucelený systém, respektíve ako súbor výrobkov, ktorý obsahuje okrem základných vrstiev aj špeciálne spájacie prostriedky (napríklad soklové lišty, rohové profily a podobne), aby sa spojili s priľahlými časťami budov (otvormi, nárožiami, parapetmi atď.). Kontaktný zatepľovací systém sa skladá zo:

  • spojovacej vrstvy (lepiaca malta),
  • tepelnoizolačnej vrstvy prichytenej rozpernými kotvami, 
  • výstužnej vrstvy s výstužnou mriežkou, 
  • povrchovej vrstvy so základným alebo egalizačným (vyrovnávajúcim) náterom.

Od roku 1998 môžeme nájsť na trhu, respektíve použiť len taký zatepľovací systém, pre ktorý podľa zákona o stavebných výrobkoch osvedčovacie miesto vydalo certifikát preukázania zhody. Certifikát sa vydáva pre určenú skladbu zatepľovacieho systému na základe skúšania vlastností jednotlivých komponentov a ich súčinnosti v systéme. Technické osvedčenie je spracované vždy pre konkrétnu skladbu komponentov (stavebné výrobky na vytvorenie jednotlivých vrstiev a doplnky – profily, rozperné kotvy a podobne). Pri zámene komponentov a kombinácií rôznych systémov nie je zaručené dosiahnutie požadovanej kvality a najmä životnosti zateplenia.

Jednotlivé systémy zatepľovania sa zhotovujú podľa technologického predpisu konkrétneho zatepľovacieho systému. Technologický predpis musí obsahovať skladbu zatepľovacieho systému, komponenty a ich vlastnosti, postupnosť vytvárania, podmienky zhotovovania a najdôležitejšie detaily a mal by byť súčasťou záväzných dokumentov každého kontaktného zatepľovacieho systému. Pri realizácii kontaktných zatepľovacích systémov sa na vytvorenie jednotlivých vrstiev často používajú aj mokré procesy.

Jednotlivé vrstvy systému musia byť vytvorené so vzájomným celoplošným kontaktom. Pripevňovacími prvkami a doplnkovými profilmi sa zabezpečuje vzájomné spolupôsobenie jednotlivých vrstiev a pôvodnej konštrukcie. Rozperné kotvy sa rozlišujú podľa materiálu podkladu, do ktorého sa uchytávajú. Kotviaca dĺžka by mala byť najmenej 60 mm (ak sa v projektovej dokumentácii nepožaduje iná) – ide o dĺžku zapustenia kotvy do neporušenej pôvodnej hmoty obvodovej konštrukcie bez omietky. Na miestach staticky viac namáhaných treba použiť namiesto plastového tŕňa kovový. Do pórobetónu sa používajú špeciálne kotvy a vŕtať sa musí vŕtačkou bez príklepu.

Transparentné zatepľovacie systémy

Osobitnou skupinou kontaktných zatepľovacích systémov sú transparentné zatepľovacie systémy, ktoré sa skladajú z:

  • dosiek transparentnej tepelnej izolácie (platne s kapilárami z polykarbonátu – ide o sústavu rúrok kolmých na fasádu, celoplošne nalepených pomocou čierneho absorbčného lepidla na masívny podklad),
  • výstužnej vrstvy – sklená textília s transparentným lepidlom, 
  • povrchovej vrstvy – sklená omietka (omietka zo sklených granúl).

Transparentné tepelnoizolačné prvky s povrchovou úpravou sa nalepujú do vynechaných plôch v kontaktnom zatepľovacom systéme.

Viac informácií: Všetko o nízkoenergetickom dome

Kategória: Materiály
Tagy: zateplenie zatepľovacie systémy
Zdieľať článok

Diskusia