Čím zatepliť fasádu domu? Pozrite si aktuálny prehľad materiálov
Zateplenie domov sa stalo za posledné roky nutnosťou a niet divu, že výrobcovia prichádzajú stále s novšími a lepšími alternatívami, ktoré dostatočne ochránia naše domovy.
Prečo zatepľovať
Hlavnými dôvodmi, prečo zatepľovať, sú zníženie tepelných strát v zime, ochrana interiéru pred zvýšenou tepelnou záťažou v lete, ako aj lepšia ochrana konštrukcie budovy. Zateplenie fasády spolu s výmenou okien patrí v tomto smere k veľmi účinným opatreniam, pomocou ktorých dosiahnete zdravé prostredie a príjemnú tepelnú pohodu v interiéri bez vysokých nákladov na vykurovanie či chladenie. Tradičné izolanty, akými sú polystyrén či minerálna vlna, majú stále lepšie vlastnosti, na trhu pribúdajú nové penové izolácie a do popredia sa dostávajú aj alternatívne prírodné materiály ako drevovláknitá izolácia, ovčia vlna či konope.
Výber izolácie
Pri výbere tej správnej izolácie na zateplenie domu je potrebné poznať tepelnoizolačné, ale aj ďalšie vlastnosti materiálu, z ktorého je vyrobená, keďže každá stavba je individuálna a má špecifické požiadavky. Výber tak nie je možné úplne zovšeobecniť. K zásadným tepelnoizolačným parametrom patrí súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ), ktorý je definovaný ako výkon (teplo za jednotku času), ktorý prejde každým štvorcovým metrom dosky hrubej 1 m, pričom jedna strana má teplotu o 1 K vyššiu ako druhá. Nižšie hodnoty pritom znamenajú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, vďaka čomu postačí na dosiahnutie normou požadovaných parametrov menšia hrúbka daného materiálu. K ďalším vlastnostiam, ktoré sú podstatné najmä pri letnom prehrievaní, patria objemová hmotnosť a merná tepelná kapacita – od nich závisí schopnosť materiálu akumulovať teplo.
Minerálna vlna
Patrí k minerálnym izolačným materiálom a delí sa na sklenú minerálnu vlnu a kamennú minerálnu vlnu. Sklená vlna je zložená z kremíka s prímesami a z drveného recyklovaného skla. K hlavným výhodám patrí vysoká požiarna bezpečnosť a tvarová stálosť. Je paropriepustná, vďaka čomu sa vlhkosť zo stien ľahko odparuje, je odolná proti škodcom, plesniam a hnilobe. Sklená minerálna vlna sa v našich podmienkach najčastejšie používa na izoláciu fasád, šikmých striech, vnútorných stien a stropov.
λ = 0,034 – 0,042 W/(m . K)
Kamenná minerálna vlna sa líši od sklenej prvotnou surovinou, ktorou je čadič. Kamenná vlna má malú tepelnú rozťažnosť, vďaka čomu je výborným izolantom v letných i zimných obdobiach. Je hydrofobizovaná a nepohlcuje vzdušnú vlhkosť. Vďaka väčšej objemovej hmotnosti si zachováva svoju hrúbku a nezosadá podobne ako sklená vlna. Je vhodná na konštrukcie so zvýšenými akustickými nárokmi, ale aj vysokými požiadavkami na požiarnu bezpečnosť. Používa sa na izoláciu kontaktných aj prevetrávaných fasád, ostení, izoláciu striech, priečok, ale aj podláh.
λ = 0,034 – 0,042 W/(m . K)
Zaujímavá je aj fúkaná izolácia z čistých drevných vlákien, ktorá sa vháňa pod tlakom do konštrukcie. Tak sa zabezpečí dokonalé vyplnenie medzier a škár. Izolácia sa fúka do stien, stropov, podláh a striech.
Drevovláknitá izolácia
Patrí k alternatívnym izolačným materiálom. Je ekologická a vyrába sa z krátkych jemných vlákien mäkkého dreva s prímesou prírodných živíc, vodoodpudivých látok a parafínov. Výsledným produktom sú rôzne hrubé drevovláknité izolačné dosky s rovným alebo profilovaným okrajom. Vyznačujú sa schopnosťou prepúšťať vodnú paru, čo je vítané v difúzne otvorených konštrukciách, napr. drevostavbách. Pozitívne ovplyvňujú mikroklímu v dome, vďaka vláknitej štruktúre a vyššej hustote efektívne znižujú nežiaduci hluk. Podobne ako pri kamennej vlne, aj pri drevovláknitých doskách v lete oceníte vysokú schopnosť tepelnej akumulácie.
λ = 0,038 – 0,05 W/(m . K)
Polystyrén
Rozlišujeme dva typy polystyrénu: expandovaný penový polystyrén (EPS) a extrudovaný polystyrén (XPS). EPS je vzhľadom na svoje vlastnosti najpoužívanejším tepelnoizolačným materiálom. Vyrába sa polymerizáciou styrénu, ktorý sa získava z ropy. Jeho výhodou je ľahká spracovateľnosť, nízka hmotnosť, jednoduchá aplikácia a nízka nasiakavosť. Je 100 % recyklovateľný. Tak ako každý materiál, aj polystyrén má svoje nevýhody. Pri jeho presnom rezaní je pre presnosť a drobenie potrebné použiť elektrickú rezačku. Najčastejšie sa používa na zateplenie fasád, plochých striech a izoláciu podláh.
Novším typom je tzv. sivý polystyrén s prídavkom grafitu, ktorý má pri rovnakej hrúbke približne o 20 – 25 % lepšie izolačné vlastnosti. Je však o niečo drahší a pri inštalovaní ho treba chrániť pred slnkom, pretože môže dôjsť k jeho deformácii a k vzniku dilatačných medzier. Obidva typy je možné použiť nielen na novopostavené, ale aj na už existujúce budovy.
λ = 0,031 – 0,040 W/(m . K)
Extrudovaný polystyrén (XPS) je ideálnym riešením v mnohých oblastiach použitia práve na miestach, kde sa na tepelnoizolačný materiál kladú mimoriadne vysoké nároky z hľadiska tlaku a vlhkosti, napr. pri zvislej vonkajšej tepelnej izolácii konštrukčných prvkov v kontakte s pôdou.
λ = 0,034 – 0,040 W/(m . K)
Odborník radí
Ing. Marta Strapková
predsedníčka Združenia výrobcov, spracovateľov a užívateľov expandovaného polystyrénu na Slovensku (Združenie EPS SR).
Aká je odporúčaná hrúbka zateplenia polystyrénom?
Na uvedenú otázku nie je možné jednoznačne odpovedať, pretože hrúbka polystyrénu v ETICS pri zatepľovanom obvodovom plášti je závislá od tepelnotechnickej kvality pôvodnej stavebnej konštrukcie (to znamená v závislosti od obdobia výstavby pôvodnej budovy).
Hrúbka EPS v ETICS pri zatepľovanom obvodovom plášti má mať podľa platnej tepelnotechnickej normy od 1. 1. 2016 hodnotu 130 mm (sivý EPS) až 170 mm (biely EPS), aby sa zabezpečila úroveň ultranízkoenergetickej výstavby. Aby sa od 1. 1. 2021 dosiahli cieľové hodnoty pre budovy s takmer nulovou potrebou energie, bude potrebná vrstva tepelnej izolácie s hrúbkou 200 mm (sivý EPS) až 250 mm (biely EPS). Je teda možné skonštatovať, že s výhľadom na budúcich 10 až 15 rokov sa javí ako optimálna izolácia 10 až 20 cm, prípadne použitie sivého polystyrénu s lepšími izolačnými vlastnosťami pri hrúbke menšej o cca 20 %.
Ako môžeme nájsť kvalitnú firmu na realizáciu zateplenia?
Správny realizačný postup prác zhotoviteľa jednoznačne ovplyvní konečný výsledok kvality zateplenia budovy. Podozrivo nízke ceny za stavebné práce sa nám môžu vypomstiť pri objavovaní následkov neprofesionálnej práce. Napríklad na miestach nevyriešených tepelných mostov, kde následne vzniká kondenzácia vzdušnej pary a plesne. K ich vytváraniu prispievajú aj netesnosti izolačného systému. Preto sa odporúča vybrať realizačnú firmu, ktorá je držiteľom licencie na zhotovovanie ETICS. Pri výbere realizačnej firmy sa rozhodujte aj na základe jej reálnych referenčných stavieb.
Penový polyuretán PUR/PIR
Môže mať otvorené alebo uzavreté bunky a vyrába sa vo forme tuhých dosiek alebo polyuretánovej peny. Zdrojovou surovinou je ropa a k jeho výhodám patrí najmä vysoká odolnosť proti extrémne nízkym aj vysokým teplotám (od -50 až po 130 °C), je odolný proti plesniam aj hnilobe a nerozpadá sa. Vhodný je na zatepľovanie fasád, stien, striech, podkroví a ako výplň drážok a prasklín.
λ = 0,023 – 0,032 W/(m . K)
Novším typom je PIR penový polyuretán, ktorý sa vyrába obdobným spôsobom ako PUR pena, avšak s iným pomerom základných chemických zložiek. Izolačné materiály z PIR tak vykazujú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti:
λ = 0,021 – 0,027 W/(m . K). Sú ekologicky neškodné, recyklovateľné, vhodné obzvlášť na elimináciu tepelných mostov v miestach, kde je nedostatok miesta, napr. pri nadokenných roletách a pod.
Penové izolačné materiály majú zvláštnu štruktúru – vzduch v nich je uzavretý v malých komorách, kde takmer vôbec nedochádza k prenosu tepla. Keďže sa ich súčiniteľ tepelnej vodivosti pohybuje okolo 0,03 až 0,04 W/(m . K), stali sa obľúbeným zatepľovacím materiálom.
Fenolová pena
V súčasnosti je to najkvalitnejší, ekologický izolant používaný na zateplenie fasád, ktorý sa vyrába vo forme dosiek. Ich jadro tvorí tuhá fenolová pena s uzavretou bunkovou štruktúrou, pričom dosky sú opatrené povrchovou úpravou zloženou zo špeciálnych textílií a kompozitných fólií. Vynikajúcim parametrom izolantov na báze fenolových pien je vysoká schopnosť obmedzenia prechodu tepla konštrukciou (definovaná súčiniteľom tepelnej vodivosti λ už od 0,020 W/(m . K)). Vo všetkých aplikáciách tak oproti ostatným izolantom postačí (z hľadiska požiadaviek noriem) výrazne menšia vrstva materiálu. Ďalšími výhodami sú nízka objemová hmotnosť, vysoká pevnosť v tlaku, tvarová stálosť a zanedbateľná nasiakavosť.
Penové sklo
Je ekologický materiál vyrobený z ušľachtilého alebo recyklovaného skla. Tepelná izolácia z penového skla sa vyrába ako štrk (priamo z recyklátu) alebo dosky, z ktorých sa vyrábajú iné stavebné prvky (z akostného skla). Doskové penové sklo má dlhú životnosť, je vysokoodolné proti tlaku, vode, organickým rozpúšťadlám a všetkým biologickým škodcom. Pretože sa vyrába v Českej republike, je cenovo prijateľnejšie ako v minulosti. Podľa spôsobu aplikácie možno z neho vytvoriť úplne difúzne uzavretú vrstvu alebo priedušný systém. Je vhodné na izolovanie odvetraných fasád, základov, plochých striech a atík.
λ = 0,036 – 0,048 W/(m . K)
Pojmy a súvislosti
Účinnosť tepelných izolácií sa meria pomocou súčiniteľa tepelnej vodivosti λ (lambda = W/(m . K)) alebo pomocou tepelného odporu R ((m2 . K)/W). Súčiniteľ tepelnej vodivosti je pritom vlastnosť materiálu, tepelný odpor zasa vlastnosť konštrukcie, vzťahuje sa teda na konkrétnu hrúbku izolácie alebo na celú stenu zloženú napr. z muriva a tepelnej izolácie. Taktiež sa môžete stretnúť aj s takzvaným U-čkom, čo je súčiniteľ prechodu tepla U (W/(m2 . K)) a je obrátenou hodnotou tepelného odporu (zjednodušene U = 1/R). Pri všetkých dnes bežne používaných izolantoch sa hodnoty súčiniteľa prechodu tepla (U) pohybujú od 0,02 do 0,04 W/(m . K), čo je uspokojivý štandard.
Konope
Ako fasádna izolácia sa používa približne 10 rokov. Ide o ekologický materiál, ktorý sa vyrába z konope siateho bez obsahu omamných látok vo forme dosiek a rohoží. Konopná izolácia je odolná proti vlhkosti, škodcom, plesniam a hnilobe. Hlavnými výhodami sú dobré izolačné vlastnosti v lete, schopnosť izolovať aj zvukovo a minimálne zaťaženie životného prostredia pri výrobe. Konopná izolácia sa používa do obvodových rámových konštrukcií drevodomov, ako medzikrokvová a podlahová izolácia, hlavná izolácia obvodových stien, stropov a striech.
λ = 0,035 – 0,050 W/(m . K)
Ovčia vlna
Ide o čistú ekologickú a zdravotne neškodnú tepelnú a akustickú izoláciu. Jej vlákna sú veľmi trvanlivé a spracováva sa do formy mäkkých izolačných dosiek alebo izolačných rohoží. Má ojedinelú schopnosť regulovať vlhkosť v interiéri – podľa aktuálnych podmienok ju na seba viaže alebo uvoľňuje do vzduchu. Ovčia vlna sa dá označiť aj ako priestorový filter alebo čistička vzduchu, pretože dokáže pohlcovať a efektívne odbúravať škodliviny z interiéru. Aby bola odolná proti biologickým škodcom a mala vyššiu požiarnu odolnosť, musí sa chemicky upraviť. Nie je vhodná na kontaktné zatepľovanie, hodí sa do rôzne tvarovaných miest a priestorov v obvodových konštrukciách a podlahách, najmä na izolovanie tradičných zrubov.
λ = 0,034 – 0,040 W/(m . K)
Slama
Ako vedľajší produkt poľnohospodárstva sa používa vo forme slamených balov. Keďže vo vnútri balu prúdi vzduch, vkladajú sa doň papierové pruhy, a tým sa zníži jeho tepelná vodivosť. Slama je cenovo veľmi prijateľná, ale práca s ňou je náročnejšia. Má dobré tepelno- a zvukovoizolačné vlastnosti, tvarovú pamäť, vláknami dokáže dopraviť vlhkosť k povrchu a je výborný nosič hlinenej omietky. Menej sa používa najmä pre prácnosť a zlú skladovateľnosť. Možno ju využiť v stenových, strešných aj podlahových konštrukciách, ale aj ako samotnú konštrukciu.
λ = 0,052 – 0,080 W/(m . K)
Slamené balíky, ktoré sú určené na zateplenie domu, musia mať určité vlastnosti. Z hľadiska tepelnej izolácie je optimálne, aby 1 m3 slamy vážil cca 90 kg. Slama by mala obsahovať len málo organických zvyškov. Balenie slamy závisí od počasia – ak prší, balíkov sa nedočkáte.
PRIPRAVILA MIROSLAVA MACEKOVÁ
FOTO ARCHÍV FIRIEM, ISIFA/SHUTTERSTOCK
ZDROJ časopis Môj dom 9/2016