Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

09. 01. 2006
Zdieľať

Povodeň, oheň, víchrica, zlodeji – to sú najobávanejšie pohromy pre majiteľa hádam každej nehnuteľnosti. Niekedy však môže mať katastrofa aj oveľa nenápadnejšiu podobu. Čo tak napríklad drevokazné huby alebo hmyz? Skaza, ktorú dokážu spôsobiť, síce nie je taká rýchla a na prvý pohľad viditeľná, niekedy však môže byť o to horšia a zákernejšia.



Nepriatelia dreva môžu byť horší než živly

Bez dreva sa bežná obytná stavba takmer nezaobíde. Nejde iba o konštrukčné diely domu, sú tu tiež interiérové prvky (podlahy, schodisko, obloženie stien) a nábytok. Tento materiál sa ešte stále v mnohých ohľadoch neprekonal a pravdepodobne sa ani nedá prekonať. Za určitých okolností to však môže byť Achillova päta objektu. Preto je dôležité, aby sme podmienky, v ktorých sa darí drevokazným hubám a hmyzu, dobre poznali. V boji s týmito nepriateľmi je totiž oveľa účinnejšia prevencia ako odstraňovanie následkov. To je oveľa drahšie a niekedy dokonca nemožné. Pri bežnej stavbe možno v krajnom prípade zničené prvky aj celé časti konštrukcie vymeniť; čo si však počať, keď vám červotoč zničí starožitnú truhlicu?

Nielen praženica a otravy

Huby pozná väčšina z nás ako chutnú ingredienciu v pokrmoch, v horšom prípade ako príčinu otravy celej rodiny. Pre majiteľa nehnuteľnosti však môže mať tento pojem ešte ďalší zlovestný význam. Zatiaľ čo bežné „kuchynské huby” sa v lese živia tým, že rozkladajú drevnú hmotu na jednoduchšie a rastlinám dostupnejšie látky, ich drevokazné kolegyne sa na túto inak užitočnú činnosť podujali na nepravom mieste: v dome, chate alebo nábytku.


Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

40773

Najväčším nebezpečenstvom, ktoré vyplýva z pôsobenia drevokazných húb, je zmena konštrukčných vlastností dreva a v konečnom dôsledku porušenie statiky budovy. Spôsobujú však aj ďalšie problémy: vylučujú jedovaté látky mykotoxíny, ktoré škodia ľudskému zdraviu. Niektorí ľudia sú alergickí na výtrusy, ktorými sa huby rozmnožujú a ktorých koncentrácia je vo vzduchu napadnutého objektu vysoká. Tým najmenším zlom je estetické znehodnotenie napadnutého dreva. Jedným z najbežnejších (a nebezpečných) omylov, ktorých sa ľudia dopúšťajú, je tvrdenie, že oni doma nijakú hubu nemajú. Výtrusy húb sú vo vzduchu prakticky všade – ide iba o to, či sa uchytia. S trochou zveličenia sa teda dá povedať, že možným „pestovateľom” drevokaznej huby je každý majiteľ nehnuteľnosti, ktorá nie je celá z betónu a plastu.

Huba legenda

O ničivom pôsobení drevokazu slzivého (Serpula lacrimans) sa rozprávajú legendy. Ide o najnebezpečnejšieho škodcu dreva v našich zemepisných šírkach. Začiatky sú nenápadné: na dreve sa najprv objavujú belavé vatovité vlákna povrchového mycélia, neskôr plodnice, ktoré svojím tvarom a tuhosťou trochu pripomínajú trudníky. Na rozdiel od nich však majú sýtooranžovú až hnedočervenú farbu a často (nie vždy) biele okraje. Podhubie drevokazu rozkladá celulózu, ktorá je v dreve, a drevo sa začne rozpadať do charakteristických kockovitých útvarov. Od povrchu postupuje rozklad rýchlo v celom profile napadnutého prvku a končí sa úplnou deštrukciou.


Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

40774

Nebezpečenstvo drevokazu je hneď v niekoľkých jeho vlastnostiach. Predovšetkým je nenáročný na teplotu a vlhkosť: stačia mu teploty v rozmedzí 3 až 26 °C a vlhkosť dreva 18 až 20 %. Ďalšie riziko predstavuje rýchlosť šírenia (až 1 cm za deň) a predovšetkým schopnosť skryto prerastať napríklad aj murivo do značných vzdialeností. Vďaka tomu napáda hlavne drevené prvky konštrukcie budov. Veľmi mu chutia podlahy a stropy. Menej ohrozuje strešné konštrukcie – aspoň pokiaľ do nich nezateká a priestory na povale sa dostatočne vetrajú. Drevokaz má ešte ďalšiu nepríjemnú vlastnosť – vie, ako si poradiť s prechodným nedostatkom vody. Vytvorí zvláštne zväzky vlákien, ktoré prerastú k zdroju vlhkosti, niekedy aj dosť vzdialenému. Ak sa raz uchytia, nemusí už na ich likvidáciu stačiť iba jednoduché zníženie vlhkosti.

Zákerný nepriateľ

Pri drevokaze je veľmi nepríjemné a typické, že najradšej pôsobí na skrytých miestach. Preto treba robiť pravidelné a veľmi dôkladné obhliadky rizikových miest, najlepšie spolu s odborníkom. Dôkladná prehliadka by mala byť pravidlom aj pri kúpe staršej nehnuteľnosti. Prítomnosť drevokazu je závažným dôvodom na odstúpenie od kúpy alebo aspoň na výrazné zníženie ceny (náklady na prípadnú sanáciu budú vysoké).


Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

40775

Základnou podmienkou prevencie proti drevokazu je udržanie vlhkosti pod hranicou 18 percent. To predpokladá nedovoliť vode, aby zatekala do konštrukcie, a to predovšetkým dostatočnou a správnou údržbou striech, odkvapov a vodovodnej či kanalizačnej inštalácie. Drevokaz často sídli tam, kde trámy priamo doliehajú na maltu a kde sa kondenzuje vlhkosť z muriva.

Boj proti vlhkosti sa začína už v štádiu projektovej prípravy. Detaily stavby sa musia navrhnúť tak, aby sa zabezpečil prístup vzduchu do všetkých priestorov a aby nevznikali podmienky na kondenzáciu vzdušnej vlhkosti. To platí najmä pre zvyčajne neprístupné priestory medzi podlahou a stropom nižšieho poschodia (konštrukčná ochrana dreva). Dôležité je aj časté vetranie. Aj preto neobývané stavby napádajú huby oveľa častejšie.

Obvyklým problémom posledných rokov sú zle navrhnuté obytné podkrovia. Tu býva medzi strechou a tepelnoizolačnými vrstvami (väčšinou sadrokartónovými doskami) nevetraný priestor so zvýšenou vlhkosťou, ktorý je pre škodcov dreva rajom na zemi. Vzhľadom na neprístupnosť týchto miest sa na katastrofálny stav strešnej konštrukcie zvyčajne príde až vtedy, keď je už neskoro.


Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

40780

Prevencia zakazuje používať vlhký materiál alebo drevo so zvyškami kôry či lyka. Vyšším stupňom prevencie je chemická konzervácia drevených prvkov pred ich začlenením do stavby. Vyžaduje si zvýšené náklady, je však nevyhnutná tam, kde hrozí vyššia vlhkosť. Často sa kombinuje aj s ochranou proti drevokaznému hmyzu, niekedy tiež so zníženou horľavosťou dreva. Všeobecne platí, že prvkov konštrukčnej ochrany má byť čo najviac (nevyžadujú dodatočné náklady, majú výraznejší účinok, nehrozí riziko ekologických alebo zdravotných následkov) a chemickej ochrany čo najmenej – iba na ohrozených miestach, v hotových stavbách alebo v napadnutých objektoch.

Dodatočné sanácie napadnutých objektov sú náročné, nákladné a výsledok býva neistý. Napadnuté časti treba vymeniť a spáliť, zvyšok sa mechanicky očistí a ošetrí príslušnými prípravkami. Všetky použité nástroje treba poriadne umyť! Prísna hygiena vyplýva z mimoriadnej životaschopnosti drevokazu.

Nepríjemní príbuzní

Ďalšie drevokazné huby nie sú u nás až také rozšírené ako drevokaz – hlavne preto, že si vyžadujú vyššiu vlhkosť. Z týchto húb škodia predovšetkým trámovky (rod Gloeophyllum). Objavujú sa na miestach, kde zateká voda (pod rozbitými škridlami, pri porušených odkvapoch), vyznačujú sa malými klobúčikovitými plodnicami s priemerom 3 až 6 cm a potrebujú nielen teploty v rozmedzí 5 až 40 °C, ale predovšetkým vlhkosť materiálu 30 až 50 %. Nešíria sa tak rýchlo ako drevokaz, poznajú však inú zbraň: rastú skryto. Dlho nevidieť nijaké povrchové mycélium, napriek tomu je už vnútorná štruktúra dreva značne narušená. Keď sa objavia plodnice, býva už na záchranu neskoro.

Ďalšou nebezpečnou drevokaznou hubou je Poria vaporaria. Aj ona má vysoké nároky na vlhkosť: 30 až 50 percent. Rastie pri teplotách od 3 do 37 °C. V priaznivých podmienkach sa šíri rýchlejšie než drevokaz (až 12 mm za deň) a prejavuje sa podobným kôstkovitým rozpadom povrchu dreva. Jej plodnice však nie sú oranžové, ale biele. Spôsobujú úplný rozpad drevnej hmoty.

Chrastavka pivničná (Coniophora puteana) rastie v podzemných priestoroch, ale aj v podlahách alebo v drevených konštrukciách – neizolovaných od zemnej vlhkosti. Má extrémne požiadavky na vlhkosť – 45 až 90 percent. Vďaka tomu sa v otvorených nadzemných priestoroch takmer nevyskytuje. Charakteristickým znakom tohto druhu je žltkavé alebo hnedé povrchové mycélium a drobné plodnice tej istej farby. Zvláštnu skupinu predstavujú tzv. drevosfarbujúce huby a plesne. Ich aktivita má predovšetkým estetický následok – môže znehodnotiť napríklad nábytok alebo obloženie stien. Skutočnou pohromou môžu byť pre starožitnosti, najmä ak sa nevhodne uskladnia. Zatiaľ čo plesne (mikroskopické huby) pôsobia skôr povrchovo, huby prerastajú do hlbších partií dreva a ich odstraňovanie je problémovejšie. Ochrana proti nim je podobná ako pri drevokaze.

Drevožrúti


Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

40779

„Metlou” drevených konštrukcií, dekorácií a nábytku je aj drevokazný hmyz. V porovnaní s hubami je však jeho deštrukčný účinok menší. Napadnuté drevo si zachováva svoju pôvodnú štruktúrujednotlivé prvky sa teda nezničia úplne. Pri rozsiahlom napadnutí sa však môže porušiť statika drevenej konštrukcie. Aj opatrenia na nápravu škôd pri hmyze sú jednoduchšie a účinnejšie ako pri hubách. Hmyz má nižšiu odolnosť proti chemickým a fyzikálnym zásahom. Napriek tomu aj v tomto prípade je prevencia efektívnejšia a lacnejšia ako následné opatrenia. V niektorých štátoch (napr. v Nemecku) dokonca platí povinnosť vopred ošetriť tie časti drevených konštrukcií, ktoré nebudú po dokončení stavby voľne prístupné. Prezieravý staviteľ však na podobné ošetrenie pristúpi aj bez byrokratického dohľadu.


Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

40778

Najpopulárnejším príslušníkom skupiny domáceho drevokazného hmyzu je červotoč, predovšetkým vďaka charakteristickým dierkam, ktorými „zlepšuje” staré drevo. Ide o tzv. výletové otvory. Chrobáky ani larvy však tak ľahko nemôžeme vidieť, žijú skryto. Tento rod má u nás niekoľko druhov, z ktorých najrozšírenejší a „najpracovitejší” je červotoč umrlčí (Anobium pertinax). Tento názov pochádza z ľudovej povery, podľa ktorej jeho charakteristický zvuk „vyhrýzania” dreva veští smrť. Chrobáky sú čiernej farby, veľké asi 5 mm. Drevom sa živí aj rovnako veľký, ale hnedastý červotoč prúžkovaný (Anobium punctatum).


Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

40772

Drevokazné červotoče spôsobujú škody najmä na starom nábytku v podlahách, v stropoch a obložení stien. Vyžadujú si vlhkosť dreva 10 až 50 % a teplotu v rozmedzí 15 až 28 °C. Ich generačný cyklus trvá dva až tri roky. Chodbičky majú priemer maximálne 2 mm, výletové otvory asi 1,5 mm. Málokto vie, že drevo s výletovými otvormi obvykle už nie je napadnuté, zatiaľ čo červotočie larvy konajú svoje ničivé dielo na skrytých miestach a na povrchu nevidieť nič.


Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

40776

Ďalším hojne sa vyskytujúcim škodcom je fuzáč krovový (Hylotrupes bajulus). Dospelé jedince majú veľkosť 8 až 29 mm a sú sfarbené dohneda so svetlejšími oválnymi škvrnami na krovkách. Škodcami sú biele larvy, ktoré sú dlhé 20 až 22 mm. Vyžadujú si vlhkosť dreva 12 až 60 % a teploty 10 až 38 °C. Aj fuzáče parazitujú v dreve s nepoškodeným povrchom, ich chodbičky a výletové otvory však nemajú kruhový profil, ale oválny a v porovnaní s červotočom sú oveľa väčšie. Ich generačný cyklus trvá 2 až 5 rokov. Fuzáč napáda predovšetkým konštrukcie krovov alebo nosné trámy stropov.

S chémiou na škodce


Drevokaz, červotoč, fuzáč & spol.

40777

Uvádza sa, že až 90 % starších stavieb je napadnutých červotočom alebo fuzáčom. Prevencia sa do určitej miery zhoduje s opatreniami proti drevokazným hubám: dobre navrhnutá stavba, kvalitný materiál bez príznakov prítomnosti škodcu, priebežné odborné kontroly, likvidácia aj malých ložísk napadnutia, časté vetranie a zamedzenie vzniku zvýšenej vlhkosti.

Problém prevencie spočíva v tom, že aj dobre navrhnutá, vetraná a udržiavaná konštrukcia s bežným obsahom vlhkosti ponúka chrobákom priaznivé podmienky na život a rozmnožovanie. Zamedziť ich existencii by znamenalo znížiť vlhkosť hlboko pod desať percent, čo sa však dá bežne dosiahnuť len ťažko. Preto je v popredí preventívne chemické ošetrenie.

Efekt ošetrenia záleží na použitom prípravku a na spôsobe aplikácie. Najjednoduchším, ale aj najmenej účinným spôsobom aplikácie je povrchový náter. Na rozdiel od mnohých ďalších metód sa však dá aplikovať aj dodatočne – pri hotových alebo dokonca už napadnutých konštrukciách. Ďalšou možnosťou je nástrek špeciálnym zariadením.

Výrazne účinnejšie je máčanie alebo hĺbková impregnácia, ktorá sa uskutočňuje napr. pod tlakom a pri vyššej teplote alebo kombinovaným pôsobením pretlaku a vákua v špeciálnych zariadeniach (impregnačných kotloch). Tak sa však dajú ošetriť len jednotlivé diely pred stavbou. Všetky tieto opatrenia najlepšie realizujú autorizované firmy, ktoré sa špecializujú na ochranu dreva a drevených konštrukcií.

Nábytok a menšie predmety sa dajú zbaviť červotočov pomocou rádioaktívneho žiarenia. Toto ošetrenie sa však uskutočňuje len na špeciálnom pracovisku v Českej republike, v Roztokách pri Prahe. Rádioaktivita síce neúčinkuje na drevokazné huby, tie sa však v nábytku nevyskytujú (ak sa predtým neuložil na nevhodnom mieste).

Zverte sa odborníkom

Najlepším riešením je však prenechať starosti na odborníkov. Dnes aj u nás fungujú autorizované firmy, ktoré sa zaoberajú ochranou drevených konštrukcií a príslušným poradenstvom. Kontroly, obhliadky aj poradenské služby sú väčšinou bezplatné, platí sa za laboratórne vyšetrenie vzoriek. Samotný zásah nie je lacný, keď si však uvedomíme, koľko by stála nová strecha alebo podlaha, predsa len ušetríme.

Kategória: Materiály
Tagy: drevo drevokaz hmyz ochrana dreva škodca
Zdieľať článok

Diskusia