Oprava poškodených omietok na chate a chalupe

Oprava poškodených omietok na chate a chalupe

12. 09. 2008
Zdieľať

Ak poškodená omietka už ďalej neplní svoju funkciu, treba vykonať odborný prieskum na presnejšie zistenie situácie – stavu podkladu (zaťaženie muriva vlhkosťou a soľami), nasiakavosti omietky, tehál, prípadne kameňa a malty, zloženia malty a omietky) a zaťaženia omietky soľami. Na základe výsledkov prieskumu sa potom sformuluje návrh na obnovu omietky. V praxi sa na chalupe väčšinou žiadne prieskumy nevykonávajú, čo nemusí, ale môže následne predstavovať technický problém, najmä ak murivo vlhne.

Technické poruchy povrchových úprav možno rozčleniť na objemové zmeny (výskyt trhlín, vydúvanie či odpadávanie omietok alebo obkladov), hygienické poruchy (zavĺhanie povrchových úprav, výskyt plesní, rias či iných biologických infekcií) a na estetické poruchy (zmeny farby, odretie či poškrabanie povrchovej úpravy, poškodenie fasádových plastických výzdobných prvkov). Estetické poruchy sa môžu chápať aj ako morálne poruchy, vyplývajúce napríklad zo zmeny názorov na estetiku prostredia.

Sanácia muriva


Oprava poškodených omietok na chate a chalupe

164401

Poruchy povrchových úprav však môžu spôsobiť nielen vplyvy prostredia či korózia materiálu vrchnej vrstvy, ale často sú prejavom iných primárnych porúch objektu – zavĺhania, porúch stability a podobne. Medzi hlavné nepriaznivé vplyvy pôsobiace na povrchové úpravy patria najmä rýchle zmeny teploty prostredia medzi dňom a nocou, zväčšené o výrazné teplotné rozdiely oslnených a neoslnených plôch objektu, čo sa najviac prejavuje na jar a na juhozápadne orientovaných plochách.

Veľmi nepriaznivý vplyv na povrchovú úpravu má voda, či už vzlínajúca v murive, stekajúca po povrchu (počas dažďa), alebo prenikajúca do konštrukcií z poškodených inštalácií. Poškodené povrchové úpravy sa najčastejšie vyskytujú na miestach, kde sa nedostatočne chránia proti vode, alebo kde sa priamo vystavujú zatekaniu. Veľmi časté je opadávanie omietky zo spodných častí obvodového plášťa budov (soklov), do ktorých vzlína zemná vlhkosť a preniká dažďová voda. Pôsobením mrazu omietka opadáva a poškodené je aj priľahlé murivo.


Oprava poškodených omietok na chate a chalupe

164399

Vznik dutín

Plošné poškodzovanie omietok začína zvyčajne na mieste dutín. Príčinou vzniku dutín (čiže oddelenia omietky od podkladu) je väčšinou zle pripravený podklad, alebo voda, ktorá vnikla za omietku. Najčastejšie sa to stáva na miestach priestorovej profilácie fasád, ktoré buď nie sú správne, alebo vôbec oplechované. Priame poškodenie vzniká zvyčajne zamrznutím vody a odtlačením omietky od podkladu. Obklady obvodových stien niekedy sprevádzajú aj deštruktívne prejavy vlhkosti, najmä vtedy, ak sa nepriedušným obložením uzatvorí vlhkosť v murive. Kvalita škárovaného muriva zasa veľmi závisí od kvality použitého materiálu a od kvality realizácie. Prvé príznaky nekvality sa objavujú už po niekoľkých rokoch od dokončenia predovšetkým v soklovej oblasti muriva, pričom hlavnou príčinou porúch je nedostatočná odolnosť proti mrazu.

Vznik trhlín

Častou poruchou fasád sú trhliny, ktoré sa vyskytujú najmä na miestach nadpraží alebo na veľkých plochách. Ak nie sú trhliny znakom inej závažnej poruchy, súvisiacej so stabilitou budovy, vplýva na ich tvorbu napríklad nedodržanie skladby omietkových zmesí (ak sa prekračuje dávkovanie cementu, vytvárajú sa podklady s vysokým modulom pružnosti – v podstate súvislé betónové dosky, čím sa zvyšuje rozdiel teplotnej rozťažnosti povrchovej úpravy a podkladovej vrstvy), alebo technologických prestávok počas realizácie a podobne. Trhliny nachádzajúce sa na fasáde môžu signalizovať výskyt iných porúch konštrukcie. Niekedy sú následkami fyzikálnych procesov (teplotnej rozťažnosti či zmrašťovania), môžu byť dôsledkom prestupu vodných pár omietkou, či následkami porúch stability muriva, ktoré omietka kryje.

Výber vhodnej omietky

Pri plánovaní opráv povrchových úprav je dôležité prihliadať nielen na okamžité obstarávacie náklady, ale aj na náklady na bežnú údržbu. Zatiaľ čo v novej výstavbe môžu prevládať náklady na stavebné materiály, pri udržiavacích alebo renovačných prácach môžu pre veľkú prácnosť prevládať náklady na pracovníkov. Je preto vhodné venovať pozornosť takým stavebným materiálom, ktoré počas svojej životnosti vyžadujú menej náročnú údržbu. Vlastná výroba omietkovej zmesi na stavbe je väčšinou vhodná len na malé množstvo opráv omietky. Preto sa na bežné opravy používajú priemyselne vyrábané produkty, ktoré majú zaručenú stálu kvalitu a zloženie. Nová omietka musí spĺňať nasledujúce technické parametre:

  • spojenie s pôvodnými materiálmi (malta, tehlové alebo kamenné murivo) musí byť zabezpečené bez ich poškodenia,
  • po nanesení nesmú vzniknúť škodlivé trhliny (drobným trhlinkám však väčšinou nemožno zabrániť),
  • pevnosť v tlaku a modul pružnosti omietky by mali byť nižšie než podkladu a smerom von by sa mali znižovať,
  • omietka alebo malta musia mať dostatočnú priľnavosť k podkladu, ale nesmú ho pri neskoršom odstraňovaní poškodiť (najmä mladšie kamenné murivo vyžaduje omietky s nižšou priľnavosťou – stačí 0,1 N/mm2),
  • omietkové vrstvy musia mať smerom von od muriva stúpajúcu, čo najväčšiu paropriepustnosť,
  • povrchová úprava musí byť dostatočne odolná proti poveternostným vplyvom.

Odstraňovanie infekcií


Oprava poškodených omietok na chate a chalupe

164400

Ak sa na fasádach objavia plesne, huby, riasy alebo iné organizmy (napríklad hmyz, rastlinstvo), nestačí ich len mechanicky, prípadne aj chemicky odstrániť (oškrabaním, okefovaním či špeciálnymi dezinsekčnými postupmi), ale treba aj obmedziť výskyt podmienok, ktoré umožňujú ich rozvoj (najmä znížiť vlhkosť muriva). Na chemické ošetrenie sa používajú špeciálne roztoky (napríklad fungicídne alebo biocídne prípravky), ktoré infekcie zneškodnia. Pred ich použitím na chalupe zvyčajne netreba urobiť biologickú analýzu, ktorá presne určí druh infekcie a typ potrebnej toxickej látky, ale ak by sanácia nebola úspešná, je dobré poradiť sa odborníkom. Väčšinou sa aplikujú za suchého počasia bez priameho slnečného žiarenia a pri ich použití treba dodržiavať bezpečnostné pravidlá na ochranu zdravia.

Po nanesení prípravku sa infekcia zvyčajne sfarbí nahnedo alebo načierno, čo znamená jej zneškodnenie. Následne sa môže mechanicky odstrániť. Po úplnom vyschnutí sa môžu na roztoky priamo nanášať krycie fasádne farby. Pri použití fungicídnych a biocídnych prípravkov však vzniká riziko zavlečenia vodorozpustných solí do omietok, prípadne až muriva.

Príprava podkladu a realizácia sanácie

Ak sa na povrchoch konštrukcií nachádzajú staré omietky alebo nátery (na báze cementu, syntetických živíc alebo staršieho vodného skla), ktoré zapríčiňujú nepriedušnosť konštrukcií, musia sa neodkladne odstrániť a nahradiť novými povrchovými úpravami. Povrchové úpravy starších budov pritom zvyčajne nebývajú poškodené na celej svoje ploche, ale len na určitých častiach (soklové častí, po úroveň zavlhnutia, okolo poškodených odkvapov a pod.).

Tam, kde sú omietky stále dobré, možno ich ponechať, neodstraňovať a novú omietku k nim napojiť. Napojenie môže využívať líniu plastických profilov alebo prirodzených deliacich plôch fasád, ale chybou nemusí byť ani krivolaké prepojenie starého s novým. Pri dopĺňaní chýbajúcich častí omietok treba zvoliť ako plnivo piesok, ktorý je v pôvodnej omietke, inak sa budú opravované plochy odlišovať od pôvodných. Spôsob realizácie a použité materiály nesmú viesť k tvorbe mikrotrhlín, a to predovšetkým v exteriéri (s výnimkou omietok na hlinenej báze, ktoré je potrebné nanášať vo viacerých tenších vrstvách a po preschnutí trhliny niekoľkokrát pretmeľovať). Hlavným predpokladom úspechu sanácie povrchových úprav – predovšetkým omietok – je dôkladná svedomitá príprava podkladu.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Oprava poškodených omietok na chate a chalupe

164403

Stabilizácia skorodovaného podkladu

Pri sanácií hĺbkovo narušenej fasády, na ktorej korózia poškodila aj murivo stien, možno skorodované murivo a omietky do určitej miery stabilizovať (spevniť) napustením chemickými látkami dodávanými ako priemyselné. Nemožno to však urobiť vždy, a tiež treba zvážiť, či takto vynaložené náklady nebudú chýbať inde. Stabilizované murivo stráca na svojej paropriepustnosti (až asi 40 %), čo môže zapríčiniť stúpnutie úrovne zavlhnutia v konštrukcii. Inou možnosťou je postupovať tak, že skorodované murivo sa v nevyhnutne potrebnej miere odstráni a nahradí novým murivom z kvalitného materiálu (môže ním byť aj starší stavebný materiál z inej časti tej istej stavby).

Oprava vydutých omietok

Pred omietaním treba podklad – stenu – najprv vhodne pripraviť. Z opravovanej plochy sa odstráni všetok uvoľnený materiál a poklepom sa zistí, či drží okolitá omietka pevne na stene. Ak nie, treba ju osekať. Murivo sa očistí od uvoľnenej malty, okefuje (napríklad starým štetcom) a navlhčí. Zvláštnym prípadom sú dutiny pod omietkou bez výskytu trhlín (napr. pod hlinenými omietkami), keď môže ísť o starú, resp. stabilizovanú poruchu a vyduté vôbec nie je potrebné otĺkať. Okrem toho dutý či zmenený zvuk pri poklepe na omietku môže byť zapríčinený nielen jej odutím, ale napríklad aj zmenou materiálu steny.

Betónové steny treba pred omietaním zdrsniť, na drevené plochy treba vopred pripevniť maltonosnú konštrukciu (drôtené pletivo, drôteno-keramické pletivo, drevené latky a podobne). Na stenu sa najprv nanáša jadrová vrstva hrubá asi 1 až 1,5 cm. Aby zmes dobre priľnula k podkladu, nahadzuje sa prudko na stenu. Vrchná, štuková vrstva omietky sa najprv nanesie na strop a až potom na stenu. Na mieste, kde má byť omietka hrubšia ako 1 cm, sa nanášajú dve vrstvy. Do prvej vrstvy sa po jej zavädnutí (asi po 24 hodinách) urobia hlboké drážky, ktoré zabezpečia dobrú priľnavosť k podkladu. Druhá vrstva sa nanáša rovnakým postupom ako pri oprave jednej vrstvy.

Na opravu trhlín alebo dier v omietke možno použiť špeciálnu suchú omietkovú zmes, ktorá sa dodáva nadávkovaná a mieša sa len s vodou, alebo špeciálne omietkové tmely, ktoré sú pripravené na okamžité použitie. Malta sa nechá asi hodinu zaschnúť, potom sa navlhčí čistou vodou. Vyhladí sa a urobí sa na nej taká istá povrchová úprava, akú má okolitá omietka.

Oprava poškodených rohov


Oprava poškodených omietok na chate a chalupe

164413

Poškodené rohy sa môžu doomietať priamo na očistený podklad (k múru sa pripevní lata zarovno s jednou stranou poškodeného rohu, pričom omietka sa dorovná k late a po zaschnutí omietky sa celý postup zopakuje aj z druhej strany rohu), vystužiť plastovou tkaninou (vtedy treba najprv pripraviť podklad – zarovnať väčšie diery, nalepiť tkaninu a doomietať), alebo prekryť roh rohovým profilom, ktorý sa zakotví do steny. Skôr, než opravená omietka úplne stvrdne, môže sa nový roh jemne pretrieť vlhkou handrou alebo rukavicou, aby sa zaoblil.

Oprava omietok na drevených podkladoch

Pod starými omietkami, ktoré sa zhotovovali na drevených konštrukciách sa zvyčajne umiestňovala maltonosná vrstva (z tŕstia, drevených latiek a podobne), pripevnená na drevený podklad. Takéto omietky sú často poškodené miernym prehýbaním podhľadu na stropoch (prevísaním maltonosnej vrstvy) a množstvom drobných trhliniek. Menšie trhliny a trhlinky možno opraviť pretretím hustou farbou alebo bandážovaním. Ak je však omietka silno či rozsiahlo poškodená, nezostáva iné, ako ju (aspoň na poškodených miestach) odstrániť a nahradiť novou vrstvou. Starú omietku aj s tŕstím možno rýchlo odstrániť osekaním.

Pri čistení dosák podhľadu treba zatĺcť všetky vyčnievajúce klince. Ak sú poškodené aj podhľadové dosky (napr. sú napadnuté hnilobou), treba ich odstrániť a nahradiť novými. Treba však počítať s tým, že sa na doskách zvnútra stropu môže nachádzať pomerne hrubá vrstva protipožiarneho zásypu. Jeho odstránenie je prácne a zaťažuje prostredie veľkým množstvom prachu a stavebného odpadu. Nová omietka podhľadu sa k stropu pripevní maltonosným pletivom (z pôvodného druhu organického materiálu, oceľovo-keramickým, alebo z plastových vláken). Nový podhľad sa môže vytvoriť aj použitím sadrokartónových dosák. Ich rozmery by mali byť také, aby sa dali stykovať vždy pod stropným trámom a lepenka, z ktorej sú vytvorené, by mala byť hrubšia.

Ak rozmery sadrokartónových dosák nesedia so vzdialenosťou osí trámov, musia sa odrezať nožom alebo pílkou na železo. Dosky sa k trámom pribíjajú klincami dlhými aspoň 40 mm, vzdialenými od seba asi 15 cm a od okraja aspoň 1,5 cm. Pri ich zatĺkaní treba dbať na to, aby sa nepoškodil povrch lepenky. Škáry medzi doskami by mali byť široké maximálne 3 mm a dosky sa ukladajú tak, aby sa škáry v jednotlivých radoch navzájom striedali. Po priklincovaní sa škáry prelepia sieťkou a vytmelia sadrou, ktorá sa po zatvrdnutí prebrúsi. Sadrokartónové dosky sa tiež môžu montovať do osadených špeciálnych prídržných profilov. Avšak ich príliš plochý a „dokonalý“ rovinný vzhľad môže na chalupe pôsobiť veľmi neprirodzene.

Článok vyšiel v publikácii Všetko o chatách a chalupách, JAGA GROUP 2007

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: omietky oprava poškodených omietok
Zdieľať článok

Diskusia