Parozábrana – nevyhnutnosť strešnej konštrukcie
Obytné podkrovie je v poslednom období na Slovensku veľmi populárne. Nachádza široké uplatnenie pri novostavbách rodinných aj bytových domov, rekonštruuje sa tiež veľký počet podkrovných priestorov v starších objektoch. Takéto rozšírenie obytnej plochy je nevyhnutne spojené so zateplenou šikmou strechou. Pretože na Slovensku nebola tradícia využívania obývateľného podkrovia, treba skladbu existujúcich striech zmeniť.
Skladba zateplenej šikmej strechy
Šikmá strecha predstavuje komplexný systém, ktorý sa skladá z niekoľkých hlavných častí:
krytina je hlavná hydroizolačná vrstva, ktorá chráni strešný plášť pred pôsobením poveternostných vplyvov. Je uložená na pomocnej montážnej konštrukcii – latovaní alebo debnení;
poistná hydroizolácia slúži na bezpečné odvedenie vody mimo strešnej roviny, difúzna fólia umožňuje prestup vodnej pary z tepelnej izolácie do priestoru pod krytinu;
tepelná izolácia zabezpečuje vytvorenie a udržanie príjemných teplotných podmienok v podkroví bez nežiaducich únikov tepla, a teda bez zbytočných strát energie;
parozábrana je fólia, ktorá prepúšťa len také množstvo vodných pár, ktoré možno zo strešnej konštrukcie odvetrať;
podhľadová konštrukcia vytvára estetický povrch zo strany interiéru.
Všetky časti tohto systému vzájomne na seba vplývajú a pôsobia. Vynechaním, nevhodným návrhom alebo neodborným vyhotovením niektorej časti môžu vzniknúť vážne poruchy strešného plášťa.
Z praxe vyplýva, a overilo sa to dlhodobým výskumom, že najväčšie chyby z hľadiska tvorby vlhkosti v konštrukcii spôsobuje zlá realizácia parozábrany. Preto je veľmi dôležité poznať zákonitosti a úlohu tejto vrstvy v strešnom plášti.
Význam parozábrany
Na celú konštrukciu pôsobia z exteriéru poveternostné vplyvy ako dážď, vietor, teplota, slnečné žiarenie, akustické zaťaženie, namáha ju aj rozdiel teplôt medzi interiérom a exteriérom. Z vnútornej strany je rozhodujúci najmä vplyv vyššej vlhkosti vzduchu, ktorú spôsobujú varenie v kuchyni, sušenie bielizne, vyparovanie vody z rastlín, ale aj z ľudského tela. Priemerná emisia vodnej pary v byte je spolu až 12 litrov za deň. V našom klimatickom pásme je vonku bežná teplota aj –10 °C a až 80-percentná relatívna vlhkosť vzduchu, naproti tomu v interiéri je stála teplota okolo 20 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 50 %. Pri týchto podmienkach je rozdiel teploty a tlakov hnacím motorom pre vodnú paru a tá má tendenciu tlačiť sa cez strešný plášť von. Voda by však mohla znehodnotiť tepelnú izoláciu v konštrukcii krovu a rapídne znížiť jej účinnosť. Pri nasýtení vzduchu vodnou parou a jeho ochladení kondenzuje para na vodu. Ak kondenzácia nastáva v tepelnej izolácii, potom izolácia nemôže plniť svoju hlavnú úlohu, lebo mokrá tepelná izolácia zohrieva rovnako „dobre“ ako mokrý kabát. Preto sa medzi tepelnú izoláciu a interiér ukladá parozábrana, ktorá zabezpečuje, aby do nej nevnikli čiastočky vodnej pary.
Funkčná parozábrana obmedzuje prúdenie vodnej pary, a tým aj jej zrážanie v mieste uloženia tepelnej izolácie. Zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, pretože vytvára v krove správny vlhkostný režim a nepriaznivé podmienky pre drevokazné huby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí.
O kvalite parozábrany hovorí hodnota sd, ktorá označuje jej odpor proti prenikaniu vodnej pary. Čím je hodnota sd vyššia, tým je odpor väčší, a teda aj parozábrana kvalitnejšia. No kvalitná parozábrana sama nie je zárukou, že bude kvalitná aj strecha. Pri ukladaní parozábrany treba veľmi dôsledne dodržiavať technologický postup, ktorý zaručí jej dokonalú tesnosť – všetky spoje sa musia prelepiť špeciálnou lepiacou páskou, pri podlahe a stenách aj v miestach všetkých prestupov treba parozábranu utesniť a pod.
Parozábranu tvorí robustná fólia, zväčša na báze polyetylénu, s veľmi nízkou difúznosťou. Vyrába sa s vystužujúcou mriežkou alebo bez nej a môže mať reflexnú vrstvu. Reflexná vrstva na parozábrane zabraňuje prieniku škodlivého elektromagnetického žiarenia do obytného priestoru, odráža sálavé teplo späť do interiéru a znižuje tak energetické straty.
Okrem polyetylénových fólií sa používajú tzv. kompozitné fólie na báze polyesterového vlákna s nepriepustným polyetylénovým povrchom. Na trh sa zavádzajú parozábrany s integrovanou lepiacou páskou. Zaujímavé sú fólie s pohyblivou hodnotou sd. Možno ich využiť pri rekonštrukciách, kde nie je povolené narušiť podhľad. V takom prípade sa odloží strešná krytina a fóliou sa obalia krokvy.
Na význam parozábrany sa v západnej Európe prihliada viac ako u nás. Dôkazom toho je tzv. test slepých dverí, ktorý testuje tesnosť parozábrany – jej kvalitu aj kvalitu uloženia. Do dverného otvoru sa osadí ventilátor, ktorý do interiéru vháňa alebo z neho vysáva vzduch. Po celom novovybudovanom objekte sú rozmiestnené senzory a z takto zozbieraných údajov sa zaznamenáva a vyhodnocuje množstvo vzduchu, ktorý prestupuje cez strešnú konštrukciu.
Najväčšie chyby v oblasti parozábran
Štandardné parozábrany sa nahrádzajú lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi, ktoré sú určené na baliace účely. Pri týchto materiáloch sa pre nízku mechanickú stabilitu negarantuje funkčnosť. Postupne vo fólii vznikajú mikrotrhliny, ktoré spôsobujú masívnu tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii.
Na prelepenie spojov sa používajú nevhodné pásky, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nefunkčné. Časom strácajú lepivosť, skrúcajú sa a odpadávajú.
Napojenie parozábrany na prestupujúce konštrukcie (pomúrnice, štítové murivo) sa takmer vždy realizuje nevhodným spôsobom, pomocou akrylátového tmelu, prípadne bez vhodnej tesniacej pásky.
Cesta k funkčnej streche
Na všetky parotesné napojenia sa musia zásadne používať len materiály, ktoré na to určil výrobca.
Pri realizácii parozábrany sa musí medzi hornou plochou obkladu a spodnou plochou parozábrany vytvoriť tzv. montážna medzera, ktorá slúži na vedenie elektroinštalácie a upevnenie konštrukcie podhľadu. Ak uložíme parozábranu medzi konštrukciu a podhľad, nevyhnutne ju musíme pri vedení elektroinštalácie perforovať, čím umožníme prenikanie vodnej pary do konštrukcie strechy.
Reflexná vrstva parozábrany sa nesmie dotýkať obkladu, inak sa výrazne zníži jej schopnosť odrážať sálavé teplo do interiéru.
Poistná hydroizolácia a parozábrana sa nikdy nesmú navzájom dotýkať. Vždy musí byť medzi nimi tepelná izolácia, inak vzniká tepelný most a kondenzuje vodná para. Toto sa často stáva napríklad pri napájaní fólií na rám strešného okna.
Pri tvorbe parozábranných vrstiev je dôležité používať štandardné materiály a doplnky a vyžadovať tvorbu funkčných detailov.
Konštrukcia šikmej strechy je previazaný systém, ktorý si zachováva funkčnosť len vtedy, ak sú funkčné všetky jeho časti. Pri realizácii parozábrany treba použiť štandardné fólie a tesniace materiály určené na parotesné vytvorenie spojov a zhotovenie zveriť skúseným odborníkom s dobrými referenciami. Kvalita strechy totiž záleží nielen na kvalitných materiáloch, ale aj na kvalite práce, teda na perfektnom vyhotovení detailov.
