Skôr než kúpite pozemok, mali by ste vedieť, aký dom chcete stavať. Prízemný alebo poschodový? Aké sú ich výhody, cena a prevádzkové náklady?

Pravda je, že dnes sa u nás stavia podstatne viac prízemných rodinných domov než poschodových. To, že sa takto rozhodla väčšina stavebníkov, však ešte nemusí znamenať, že je to správna voľba aj pre vás. Každý typ má totiž svoje výhody aj limity. Čo všetko by ste teda mali zvážiť, skôr než padne definitívne rozhodnutie?

Schody

Sú asi prvým rozdielom, ktorý človeku napadne. A v tejto otázke má väčšina ľudí jasno. Jedna časť behanie po schodoch zásadne odmieta, druhej vôbec neprekáža a považuje ho za prirodzenú súčasť udržiavania sa v kondícii. Aj keď v tomto prípade vyzerá rozhodovanie jednoducho, je dobré zamyslieť sa aj nad schodmi v širších súvislostiach.

Schody uberú z plochy podlažia niečo vyše 5 m². Pri dvoch podlažiach je to teda približne 11 m² úžitkovej plochy, ktoré musíte zaplatiť, a nebudete na nich mať ani malú izbu, ani šatník. Na druhej strane môžu schody vyzerať zaujímavo, byť napríklad dominantou obývačky, alebo sa pod nimi dá vytvoriť originálny odkladací priestor (i keď nie s plochou 11 m²).

V otázke behania po schodoch má väčšina ľudí jasno: jedna časť ho zásadne odmieta, druhej vôbec neprekáža. Aj nad schodmi je však dobré zamyslieť sa v širších súvislostiach.

S chodením po schodoch možno nemáte problém dnes, a pri malých deťoch existujú riešenia, ktoré ich ochránia – napríklad dočasné vrátka. Čo však bude o niekoľko rokov? Možno nebudete schody zvládať vy sami, možno vaši rodičia, ktorých bude treba doopatrovať. To je určite dôležitý argument v prospech prízemného domu.

Poschodový dom však môže byť výhodnejšou, či dokonca nutnou voľbou z iného hľadiska (napríklad s ohľadom na pozemok), takže sa so schodmi jednoducho budete musieť zmieriť. Vtedy je dobré myslieť aj na „zadné vrátka“ a naplánovať si na prízemí okrem denného priestoru aspoň jednu izbu (napríklad hosťovskú alebo pracovňu), ktorá sa môže v prípade potreby zmeniť na spálňu, a z celého prízemia sa tak stane menšie, no plnohodnotné bezbariérové bývanie.

Návrh čiastočne poschodového rodinného domu v Šamoríne podnietila pomerne úzka parcela a možnosť orientácie hlavných fasád len na dve strany. Šikmá strecha na ustúpenom podlaží rešpektuje charakteristický ráz ulice. Zdroj: Inardex

Pozemok

Práve pozemok môže byť zásadným limitom pri rozhodovaní medzi prízemným a poschodovým domom. Veľkosť domu, respektíve jeho zastavaná plocha, totiž musí byť v istom pomere k veľkosti pozemku – hovorí o ňom regulatív, ktorý určuje zastavanosť. Ak máte napríklad malý pozemok, s plochou 400 m² a s regulatívom zastavanosti 25 %, môžete na ňom postaviť dom so zastavanou plochou maximálne 100 m² (úžitková plocha bude v takom prípade menej než 80 m²). A to môže byť na prízemný primálo.

Navyše, do zastavanej plochy treba započítať napríklad aj garáž. Na malej parcele si teda môžete postaviť buď malý prízemný dom, alebo poschodový, pri ktorom môže byť úžitková plocha takmer dvojnásobná. Samostatnou kapitolou sú pritom úzke pozemky zovreté medzi susedmi, kde je obmedzená nielen maximálna šírka objektu, ale aj možnosť na orientáciu okien.

Druhým faktorom, ktorý môže ovplyvniť možnosti výstavby, je svahovitosť parcely. Prízemný dom má totiž väčšiu plochu základov, a to znamená väčšiu plochu, ktorú treba dostať do roviny, čo, samozrejme, zvyšuje náklady na realizáciu. No nielen to. Vo svahu môže vyzerať vytvorená rovina a na nej veľký bungalov naozaj čudne a neharmonicky. Na svahovitý pozemok je preto vhodnejší poschodový dom (prípadne dom s obytným podkrovím), ktorý má menšiu plochu základov. Navyše, môže mať spodné podlažie čiastočne zapustené do terénu, čo sa hodí najmä pri prudšom svahu.

Ak už teda parcelu na stavbu máte, budete sa jej musieť prispôsobiť pri plánovaní domu. A ak pozemok nemáte, mali by ste pri jeho hľadaní brať do úvahy aj vaše predstavy o budúcom dome.

Okolie

Pri rozhodovaní o výške domu by ste mali zohľadniť aj okolitú zástavbu a prostredie. Nejde pritom len o slušnosť, ktorá velí „zapadnúť“, ak majú všetky domy na ulici rovnakú výšku. Počet podlaží môže obmedzovať aj miestny regulatív.

Miera súkromia a výhľad sú ďalšie faktory, ktoré sú pri prízemnom a poschodovom dome rozdielne. V spálni na poschodí budete mať, prirodzene, väčšie súkromie než v izbách, ktorých okná sú na úrovni ulice či susedovho pozemku. Rovnako aj výhľad na okolie môže byť pôsobivejší. Samozrejme, len v prípade, ak okolie stojí za výhľad. Pri prízemnom dome však môže byť výhodou možnosť vyjsť na terasu a do záhrady nielen z obývačky, ale aj zo spální.

Cena

S porovnaním ceny prízemného a poschodového domu to nie je také jednoduché. Podľa skúseností architekta Lehockého z ateliéru INARDEX závisí výhodnosť jedného alebo druhého od veľkosti, teda od úžitkovej plochy domu. Kým totiž v prízemnej stavbe zaplatíte viac za strechu a základy, ktoré majú väčšiu plochu, v poschodovej vás bude niečo navyše stáť priestor, ktorý zaberá schodisko.

Ak vám stačí malý dom (približne do 100 m²), cenovo výhodnejší bude prízemný. Ušetríte totiž za priestor, ktorý by bol potrebný na schodisko, čo je v prípade takejto malej stavby takmer 10 % z podlahovej plochy (cca 11 m²). Navyše, dispozícia malého domu sa dá v rámci jedného podlažia vyriešiť veľmi prakticky, bez zbytočných chodieb či iných málo využívaných priestorov.

Necelých 90 m2 bolo pre mladú rodinu tak akurát – v priestore, ktorý sa môže niekomu zdať malý, videli totiž viacero výhod. Neďaleko Nitry si preto postavili prízemný dom s obývačkou otvorenou až po krov, ktorý im navrhli v ateliéri Inardex. Zdroj: Miro Pochyba

Pri stredne veľkom rodinnom dome (okolo 140 m²) je cena prízemnej a poschodovej stavby porovnateľná. Pri tejto veľkosti už totiž viac zavážia náklady na väčšie plochy základov a strechy prízemného domu.

Ak potrebujete veľký dom (viac ako 150 m²), výhodnejším riešením bude poschodový (s polovičnou plochou základov a strechy), a to tak z hľadiska ceny, ako aj z pohľadu šikovnejšej dispozície. Nejde pritom len o vzdialenosť od vstupných dverí do poslednej spálne. Pri takejto podlahovej ploche treba v bungalove, teda prízemnom dome s približne štvorcovým pôdorysom, často zvážiť aj možnosti na praktické využitie či osvetlenie priestorov uprostred dispozície.

Celkovo však možno povedať, že výslednú cenu domu dokážu výraznejšie ovplyvniť iné veci než počet podlaží – veľmi záleží napríklad na výbere materiálov, ktoré sa použijú na veľkých plochách (napr. na podlahách), na počte kúpeľní, ktoré sú podstatne drahšie než bežná izba, na počte, veľkosti a materiáli zasklených portálov, na výbere technológií (na vykurovanie, ohrev vody, vetranie) atď.

Rýchlosť výstavby

Rýchlosť realizácie hrubej stavby ovplyvňuje najmä betón, ktorý potrebuje 28 dní na to, aby vyzrel. Pri murovaných domoch je preto po každom podlaží nutná technologická prestávka, aby boli betónové vence a stropy pripravené na ďalšiu výstavbu. Prízemný dom a dom s obytným podkrovím, v ktorých sa betón použije len pri ukončení prvého podlažia, sa teda dajú postaviť porovnateľne rýchlo. Ak má byť poschodie plnohodnotné, ďalší veniec a strop si vyžiadajú zhruba mesiac navyše.

Keďže pri montovaných stavbách nie je nad každým podlažím potrebný betónový veniec, rovnako veľké domy budú rovnakou technológiou zrealizované za približne rovnaký čas bez ohľadu na to, či sú prízemné, alebo poschodové.

Dvojpodlažná vila od ateliéru 008 bola optimálnym riešením na pozemok zvažujúci sa smerom k ulici – spodné podlažie je čiastočne zapustené do terénu, vrchné má kontakt so záhradou. Zdroj: Tomáš Manina

Prevádzkové náklady

V tomto prípade sa možno oprieť o fyziku a exaktné údaje podložené výpočtami. Zjednodušene sa pritom dá povedať, že čím kompaktnejšia je stavba, tým menej tepla sa spotrebuje na jej vykurovanie – k rovnako veľkému vykurovanému priestoru totiž prislúcha menší povrch, ktorým môže teplo unikať.

Ktorý dom je výhodnejší? Prízemný alebo poschodový? Ako to už býva, ani tu neexistuje univerzálne ideálne riešenie. Dôležité je zistiť, ktorý bude lepšou voľbou vo vašom prípade.

Náklady na kúrenie budú preto pri kompaktnom poschodovom dome nižšie než pri rovnako veľkej prízemnej stavbe. Tento rozdiel je približne 15 %, čo pri dnešných dobre zateplených novostavbách neznamená veľmi vysokú sumu (v roku 2022 to v dome v energetickej triede A0 s podlahovou plochou do 140 m² a vykurovaní plynovým kondenzačným kotlom predstavovalo do 30 € ročne).

Kompaktný dom s nižšími tepelnými stratami však môže byť výhodou pri voľbe spôsobu vykurovania (napríklad hypokaustovou pecou) aj pri plnení požiadaviek energetickej triedy A0, ktorá je dnes už povinná. A to môže znamenať nižšiu investíciu do technických zariadení, ako aj lacnejší spôsob vykurovania.

Text: Erika Kuhnová
Foto: Inardex, Tomáš Manina, Miro Pochyba, shutterstock.com
Zdroj: časopis Môj dom