Romantika pod šikmou strechou

Návrh podkrovia

Pri vstavbe alebo nadstavbe podkrovia si necháme najprv zhotoviť vhodný projekt. Ako by malo navrhnuté podkrovie vyzerať? Optimálna výška nadmurovky bežného podkrovia je 1 250 mm – tak v podkroví vznikne plnohodnotný obytný priestor, ktorý netreba zbytočne vykurovať a v ktorom sa dajú pohodlne umiestniť strešné okná alebo vikiere aj bežný nábytok. Nadmurované obvodové steny musia byť ukončené železobetónovým obvodovým vencom, ktorý má byť spojený s obvodovým vencom posledného podlažia upravovaného objektu pomocou železobetónových stĺpikov, samozrejme, zateplených.

Minimálna svetlá výška je 2 300 mm, optimálna 2 600 mm. Túto výškou by mala mať aspoň polovica plochy budúcej obytnej miestnosti. Plocha strešných okien by mala tvoriť aspoň 10 % podlahovej plochy, vikiere si vyžadujú väčšiu plochu zasklenia.

Schodiskové stupne by mali zodpovedať známemu vzorcu

2 × výška + šírka = 63 cm

Táto hodnota môže byť znížená až na 60 cm, ak neprekročíme najvyšší dovolený sklon ramena schodiska, ktorý je v mezonetových priestoroch 35° a 41° v priestoroch s konštrukčnou výškou menšou ako 3 m.

Šírka schodiska by nemala byť menšia ako 80 cm. Úzke točité schodiská síce vyzerajú výborne, ale ťažko sa po nich pohybujú menej pohyblivé osoby a väčšie kusy nábytku. Inštalácie by mali nadväzovať na inštalácie o poschodie nižšie. Priestory so zvýšenou vlhkosťou – kuchyne a kúpeľne – by mali mať priame vetranie.

{R1}

Časový plán

Keď už máme hotový projekt aj schválené povolenie, môžeme pristúpiť k realizácii. Aj keď sa mnohé práce na prestavbe podkrovia robia pod zakrytou strechou, počiatočné práce je najvýhodnejšie robiť v lete, keď sa neočakávajú prudké alebo dlhotrvajúce dažde. Rozvrh a ukončenie jednotlivých remeselníckych prác treba dopredu časovo určiť. V prvom rade treba urobiť nevyhnutné opravy na pôvodnej streche, skonsolidovať budúcu podlahu, ak treba, postaviť nadmurovku, opraviť starý či vystavať nový krov. Potom nasleduje osadenie strešných okien a vikierov (prípadne vybúranie a osadenie okien do štítovej steny domu a jej zateplenie).

Ďalším krokom sú elektrické, vodovodné, kanalizačné a plynové rozvody. Ak sme strechu nezateplili zvonka už počas prípadnej obnovy strešného plášťa, urobíme zateplenie zvnútra. Potom postavíme deliace steny, osadíme dvere, postavíme schodisko. Dokončovacie práce nasledujú celkom na záver: maľovanie, tapetovanie alebo obloženie stien, položenie alebo vydláždenie podláh, umiestnenie sanity, kuchynskej linky a vstavaného nábytku.

Nosná konštrukcia – krov

241868

Ako prvú treba zhotoviť alebo opraviť nosnú konštrukciu – krov. Vhodným materiálom je masívne drevo a materiály na báze dreva. Na hotovú nosnú konštrukciu treba upevniť poistnú hydroizoláciu, laty, krížom cez ne kontralaty a navrch uložiť strešnú krytinu. Potom pristúpime k montáži strešných okien alebo vikierov.

Strešné okná

Sú zabudované v rovine strešného spádu a vďaka svojmu sklonu prepúšťajú dostatok svetla. Ak sú strešné okná jediným druhom okna v obytnej miestnosti, mali by mať spodnú hranu vo výške asi 1 m, aby umožnili dobrý výhľad, v opačnom prípade môžu byť aj vyššie. Okná by sa mali dať jednoducho ovládať. To znamená, že horná hrana by mala byť asi 2 m vysoko. Ak nie je iná možnosť, ako zabudovať okná vyššie, možno ich otvárať pomocou ovládacej tyče alebo elektrického ovládania.

Inštalácie

Pred návrhom a realizáciou obytného podkrovia treba posúdiť polohu a stav stúpačiek vody a kanalizácie a uvažovať o napojení na ne. V nadstavbách rodinných domov problém s vodovodom nebýva. Stúpačky kanalizácie by sme na pôvodnej povale nemali prehliadnuť, mali by byť totiž ukončené vetracou šachtou. Kanalizácia musí byť odvetraná nad strechu, inak budú všetky naše návštevy neveriacky krútiť nosom. Plyn napájame z najbližšej možnej trasy. Elektroinštalácia musí zodpovedať požiadavkám na zvýšenú spotrebu (sklokeramické varné panely, prietokové ohrievače TUV, prípadné elektrické vykurovanie…). Na rozvody v podkroví sa používajú iba samozhášacie káble, ktoré po odstránení skratu samy vyhasnú. V priestore nadstavby sa všetky rozvody dajú pohodlne viesť v dutinách medzi pôvodnou a novou podlahou alebo v kostrových priečkach. Kúrenie je najvhodnejšie použiť plynové alebo etážové. Ak použijeme podlahové kúrenie, treba podlahu dostatočne tepelne izolovať, aby sme nevykurovali medzipriestor pod nadstavbou.

Klimatizácia býva hlavne počas horúcich letných dní vytúženým doplnkom obytného podkrovia pod rozhorúčenou šikmou strechou. Do podkrovia s dostatkom podstrešného priestoru môžeme za istých podmienok zaviesť aj systém chladených stropov. Voda cirkulujúca v strope v lete priestor ochladzuje a v zime slúži ako kúrenie, navyše na rozdiel od klimatizácie umožní vetranie prirodzenou cestou. Pri nadstavbe treba myslieť aj na bleskozvody a zaistiť spojenie všetkých kovových hmôt na streche s bleskozvodným vedením. 

Jednoplášťová a dvojplášťová šikmá strecha

Najjednoduchším typom strechy obytného podkrovia je jednoplášťová strecha, ktorá sa s obľubou používa najmä pri rekonštrukciách starších striech bez výmeny nosnej konštrukcie strechy. Jednoplášťovú strechu tvorí (smerom zdola hore) podhľad, potom konštrukcia krovu, na ktorej sú pribité laty. Priamo na nich sú uložené špeciálne tvarované dosky zo stabilizovaného polystyrénu. Tie plnia súbežne funkciu tepelnej izolácie, poistnej hydroizolácie, zvukovej izolácie aj vetrotesnej zábrany. Zatepľovacie prvky stabilizuje ťažká skladaná strešná krytina (betónová alebo keramická).

Dvojplášťová šikmá strecha je dnes najčastejšie používaným typom strechy v obytnom podkroví. Má dva hydroizolačné plášte – hlavnú strešnú krytinu (najčastejšie škridlu) a jednu poistnú hydroizoláciu (fóliu, ktorá zabraňuje prenikaniu vody do zatepľovacieho materiálu). Smerom zvonka dovnútra sa skladá z týchto vrstiev:

● Strešná krytina ťažká (pálená alebo betónová škridla) alebo ľahká (plechová či medená, vláknocementová, bitúmenová, prípadne drevená). Prakticky každý certifikovaný typ strešnej krytiny je vhodný, vyberáme si podľa druhu stavby, našich nárokov na trvanlivosť materiálu a hrúbky našej peňaženky.

● Latovanie (drevené laty a kontralaty). Kontralaty sú rovnobežné s krokvami a uchytávajú poistnú hydroizoláciu, kolmo na ne pribíjame laty, na ktoré ukladáme strešnú krytinu. Latovanie býva najčastejšie zo smrekového dreva ošetreného prípravkom proti drevokaznému hmyzu. Medzi strešnou krytinou a poistnou hydroizoláciou sa nachádza vzduchová medzera, ktorá zaisťuje vetranie lát a kontralát.

● Poistná hydroizolácia zabraňuje prenikaniu hnanej dažďovej vody pri búrke alebo silnom vetre do tepelnoizolačnej vrstvy a nosnej konštrukcie. Keďže ju nie je vidieť, zvykne sa na nej šetriť. Vďaka kvalitnej poistnej hydroizolácii však ostatné vrstvy strechy pracujú správne, nič sa nerosí ani nezateká, a preto by sme si mali vybrať výrobok, ktorý má doklady na všetky technické parametre a podrobil sa prísnym skúškam kvality.
 
● Podkladová a stabilizačná vrstva, na ktorú sa upevňuje poistná hydroizolácia.

● Tepelnoizolačná vrstva pozostáva z dvoch alebo viacerých vrstiev rohoží z minerálnych vláken. Priaznivci netradičných materiálových riešení môžu použiť korkové platne, ľahké platne z drevenej vlny alebo drevených vláken, prípadne fúkané kúsočky buničiny alebo papiera. Spracovanie alternatívnych látok je však technologicky náročné, a preto ich úpravu zveríme odborníkom.

Izolácia podkrovia

241869

Pri izolácii podkrovia musíme dbať na to, aby bol vnútorný obytný priestor dokonale obalený tepelnou izoláciou. Zatepľovací plášť podkrovia obyčajne nezahŕňa nevyužité priestory, ako je vrchol krovu alebo dutiny pri bočných stenách. V nezateplených dutinách pri bočných stenách musíme na strop spodného podlažia položiť tepelnú izoláciu, inak by medzi nezateplenou časťou a vnútornými priestormi nižšieho podlažia vznikol tepelný most.
Tepelná izolácia býva najčastejšie uložená medzi krokvami a čiastočne pod krokvami.

Neprávom sa opomína umiestnenie tepelnej izolácie nad krokvami, ktoré je z fyzikálneho aj stavebného hľadiska najvhodnejšie. Priznaný krov je dobre chránený pred nepriazňou počasia, dobre kontrolovateľný a navyše môže v interiéri tvoriť netradičný prvok. Tepelná izolácia nad krokvami má vo všetkých miestach rovnakú konštantnú hrúbku, čo zamedzí tvorbe tepelných mostov. V tomto prípade býva tepelná izolácia z oboch strán zaistená proti prúdeniu vzduchu vzduchotesnou vrstvou bez škár (silikátovou konštrukciou, asfaltovanými pásmi, prípadne plastovými fóliami so zvarenými presahmi). Cez tepelnú izoláciu s vzduchotesnou vrstvou sa zvrchu upevnia kontralaty, na ktoré sa kladie latovanie a strešná krytina. Na zatepľovanie nad krokvami sa používajú špeciálne zatepľovacie a uchytávacie prvky, ktoré takúto konštrukciu predražujú. Tento typ zateplenia je prácnejší, a preto sa zateplenie nad krokvami napriek svojim nesporným výhodám zatiaľ nepoužíva vo väčšom rozsahu.

Tepelná izolácia má byť vo všeobecnosti v priereze o asi 5 cm tenšia ako krokvy, aby vznikla vzduchová medzera z vonkajšej strany izolácie, ktorá krokvy prevetráva. Táto vzduchová medzera musí mať nerušený prívod (v spodnej časti strechy) a odvod (tesne pod hrebeňom strechy) vzduchu zaistený sieťkou, aby do medzery nevlietavali vtáci a hmyz. Vďaka vhodnej šírke vzduchovej medzery a jej dostatočnému prevetrávaniu tepelná izolácia ani nosná konštrukcia (krokvy) nevlhnú a uchovávajú si dlho svoju pevnosť a tepelnoizolačné vlastnosti.

Parotesná zábrana

Zabraňuje prieniku vodných pár z interiéru do tepelnoizolačnej vrstvy a prípadne aj nosnej konštrukcie. Ak nie je parotesná zábrana spojitá alebo je nedostatočná, môžu vodné pary v tepelnoizolačnej vrstve kondenzovať, spôsobovať jej degradáciu a stratu tepelnoizolačných vlastností.

Podhľadová vrstva

Sadrokartónové systémy sú mimoriadne vhodné na obklad podkroví. Môžeme ich omietať, stierkovať alebo otapetovať. Do vlhkých priestorov kúpeľní a kuchýň použijeme sadrokartónové dosky impregnované, v podkroviach dosky s dostatočnou požiarnou odolnosťou.