4 spôsoby, ako zbaviť múry vlhkosti
Máte v dome vlhké múry? Ide o problém, ktorý by ste nemali brať na ľahkú váhu. Možností na sanáciu je viacero.
Nadmerná vlhkosť v murive zvyčajne dá o sebe vedieť. A nejde len o typický zápach zatuchliny. Na povrchu stien sa objavia tmavé mapy, prípadne soľné výkvety, omietka sa začne vydúvať a opadávať.
Vlhké múry majú výrazne horšiu tepelnoizolačnú schopnosť, s čím sú spojené vyššie náklady na kúrenie, no nebezpečné je najmä zhoršenie statických vlastností a rast plesní a hnilobných baktérií, pre ktoré je vlhké prostredie ideálne. Je teda jasné, že vlhké múry nemôžu ostať bez povšimnutia. Čo s tým?
Osvedčený postup je: nájsť príčinu vlhnutia, odstrániť ju a potom múry vysušiť. Príčin však môže byť mnoho a aj spôsobov, ako dom odvlhčiť, je viacero. Vlhké steny môžu byť napríklad dôsledkom chýbajúceho zateplenia, prasknutého potrubia či dažďovej vody, ktorá sa pre poškodené žľaby dostáva tam, kam by nemala.
Najčastejšie je však dôvodom vlhnutia múrov nedostatočná, poškodená alebo chýbajúca hydroizolácia. Voda sa tak do nich dostáva z podložia či okolitej zeminy (vzlínaním v kapilárach v stavebných materiáloch dokáže vystúpiť až do výšky 10 m). V takom prípade sa na sanáciu môžu použiť metódy, ktorými sa v murive vytvorí nová bariéra – buď mechanická, alebo tesniaca a hydrofobizačná clona. Tá doplní alebo nahradí chýbajúcu hydroizoláciu, čím sa zabráni prenikaniu zemnej vlhkosti do múrov.
Posúdenie stavu muriva a návrh vhodného spôsobu sanácie by ste mali nechať na odborníka. Určite sa vyhnite metódam, ktoré nie sú vedecky a technicky podložené.
Druhou možnosťou sú neinvazívne technológie, ktoré vlhkosť z muriva odvedú, čím ho vysušia. Rôzne metódy sa pritom môžu použiť buď jednotlivo, alebo v kombinácii, a to podľa konkrétnej situácie.
„Sanáciu nemožno vykonať bez dôkladnej znalosti príčin vlhnutia a stavby samotnej. Vždy by ju mali realizovať odborníci, ktorí po prieskume určia príčiny vlhkosti a najvhodnejší spôsob sanácie. Obvykle je pritom potrebná kombinácia viacerých metód,“ upozorňuje JUDr. Ing. Andrej Krajčovič, majiteľ spoločnosti AXALL.
1. Mechanické bariéry
Do konštrukcie sa v tomto prípade vloží dodatočná mechanická hydroizolácia, ktorá zabráni vzlínaniu vlhkosti. Spôsobov je niekoľko. Murivo sa môže podrezať (podľa materiálu a hrúbky múrov ručnou alebo reťazovou pílou, prípadne diamantovým lanom), do vzniknutej medzery sa vsunie izolácia (asfaltovaná lepenka s pevnou vložkou alebo hrubšia fólia na báze PVC) a škára sa vyplní špeciálnou expanznou maltou.
Druhou možnosťou je premurovanie hydroizolačnej škáry – vyberie sa niekoľko vrstiev tehál a nahradia sa novými vrátane vrstvy hydroizolácie. Do tretice možno do stien pomocou špeciálneho príklepového lisu zaraziť vysokopevné antikorové plechy. V každom prípade je potrebné spojiť vloženú hydroizoláciu s vodorovnou izoláciou podlahy, prípadne so zvislou izoláciou steny, inak systém nebude správne fungovať.
Výhody
Ide o rozšírený a spoľahlivo fungujúci spôsob sanácie s takmer okamžitým a 100-percentným účinkom.
Riziká
Táto metóda je pomerne drahá, náročná na strojové vybavenie aj na realizáciu a nemôže sa robiť pod úrovňou terénu. Takýto výrazný zásah do stavby musí určite posúdiť statik. V niektorých starších objektoch, ktoré boli dlho vlhké, môže nastať nepríjemný efekt – citlivejšie materiály, napr. hlinené tehly, sa môžu pri rýchlom presušení začať rozpadávať.
2. Injektáž a infúzia
Pri týchto metódach sa do muriva napustí suspenzia, ktorá reaguje s vodou. Vytvorí tak chemickú, kryštalickú či inú hydroizolačnú clonu, ktorá obmedzí alebo úplne zastaví vzlínanie vlhkosti. Výhodou je, že zároveň naviaže vodu, čím steny aktívne vysuší. Najskôr sa do muriva navŕtajú otvory (nad terénom v niekoľkých horizontálnych radoch, pod úrovňou terénu na celej ploche).
Pri beztlakovom napúšťaní – infúzii – sa využíva pôsobenie gravitácie a otvory sa navŕtajú v sklone, aby suspenzia do múru pozvoľne stiekla. Pri tlakovom napúšťaní – injektáži – sa otvory vytvárajú vodorovne a látka preniká do muriva pod tlakom. Otvory sa napúšťajú hmotami, ktoré môžu byť založené na rôznych chemických bázach a môžu obsahovať aj látky s fungicídnymi alebo hydrofobizačnými účinkami či také, ktoré zvyšujú pevnosť muriva.
Výhody
Rýchla aplikácia bez náročných mechanických zásahov do muriva, priaznivá cena a minimálne nároky na priestor. Táto metóda je celkovo šetrnejšia než doplnenie mechanickej bariéry. Steny sa vysušujú pomalšie, nie „šokovo“, takže sa môže použiť aj pri pamiatkovo chránených objektoch.
Riziká
Nie všetky typy roztokov majú rovnako vysokú účinnosť, preto si pri výbere overte kvalitu. Na beztlakovú injektáž je potrebný dlhší čas.
3. Sanačné omietky
Sanačným omietkovým systémom sa môže doplniť niektorá z predchádzajúcich technológií alebo iné opatrenia, napríklad vytvorenie paropriepustných úprav okolia. Z muriva totiž dokáže odviesť zvyškovú vlhkosť a postará sa o celistvý a suchý povrch stien. Keďže vďaka špeciálnemu rozloženiu pórov zabezpečujú odvlhčovacie omietkové systémy veľmi rýchle odparovanie vlhkosti z muriva, pričom samotná omietka zostáva suchá, môžu sa v niektorých prípadoch použiť aj ako samostatná ochrana proti vzlínajúcej vlhkosti, ktorú dokážu udržať na prijateľnej úrovni. Systém obvykle tvorí kontaktný mostík (prípadne doplnený aj náterom na ochranu proti výkvetom solí alebo na spevnenie podkladu), odvlhčovacia sanačná omietka (jedno- alebo viacvrstvová), ktorá zabezpečuje odvádzanie vlhkosti vo forme pary, a finálna povrchová úprava – náter alebo omietka.
Výhody
Ide o neinvazívnu metódu, ktorá nie je spojená so zásahom do samotného muriva. Niektoré sanačné odvlhčovacie omietky dokážu odvádzať vlhkosť účinne a pritom veľmi šetrne, preto sú vhodné aj pri pamiatkach. Výhodou je taktiež známa technológia bez zvláštnych nárokov na priestor či technické vybavenie.
Riziká
Zlepšujú vysušovanie muriva, no nebránia prenikaniu vlhkosti z podložia. Pri chýbajúcej hydroizolácii teda neriešia príčinu, ale zmierňujú následok.
4. Elektrofyzikálne metódy
Bez väčších stavebných zásahov možno vlhké múry vysušiť aj pomocou technológií založených na elektrofyzikálnych princípoch, ako je elektroosmóza. Táto metóda spočíva vo vytvorení takého elektrického poľa, ktoré obráti kapilárne prúdenie opačným smerom, to znamená, že vytláča vlhkosť z muriva do zeme. Základom odvlhčovacieho systému je zdroj napätia (buď konštantný, alebo pulzný) a elektródy, ktoré sa vhodne nainštalujú podľa konkrétnej situácie. V princípe sa osadí kladná elektróda do muriva nad úrovňou terénu (prípadne v pivnici), záporná vonku pod úroveň terénu (resp. pod základy). Voda v kapilárach muriva potom začne putovať od kladného pólu k zápornému, teda späť do pôdy. V ďalších rokoch pôsobí elektroosmóza ako štít, ktorý bráni vzlínaniu vlhkosti do muriva.
Výhody
Minimálne nároky na priestor, bez zásahov do stavebných konštrukcií. Elektroosmóza dokáže dostať vzlínajúcu zemnú vlhkosť až pod základy.
Riziká
Funguje len za istých podmienok a len počas existencie vhodného elektrického poľa. Na jeho vytvorenie je nutné dodávať do systému elektrinu, čo znamená náklady na prevádzku. Na odstránenie vlhkosti je potrebný dlhší čas a pri nesprávnej inštalácii môže nastať aj opačný efekt – vzlínanie vody sa môže podporiť.
Pripravila: Erika Kuhnová, odborná spolupráca AXALL
Foto: Ing. Arch. Július Lišaník, osetreniestavieb.sk, ren.sk, Baumit, ekosain.cz
Zdroj: Časopis Môj dom