Zdroj: Renson

Čo sú odvetrané fasády a aké sú ich prednosti

05. 10. 2022
Zdieľať

Fasáda je obvykle tou povestnou čerešničkou na torte. A práve odvetrané fasády dokážu dodať na zaujímavosti aj celkom jednoduchej stavbe. Nevšedný dizajn však rozhodne nie je ich jedinou prednosťou.

Samozrejme, omietkami sa možnosti úpravy fasády nekončia. Ak pokukujete po niečom „onakvejšom“, možno vášmu oku ulahodia zaujímavé obkladové materiály, ktoré tvoria povrch odvetraných fasád.

Výhoda prevetrávania

Ako napovedá už ich názov, dôležitým princípom tohto typu fasád je odvetrávanie, resp. prevetrávanie, teda prúdenie vzduchu pod obkladom vplyvom tzv. komínového efektu. A práve toto prúdenie vzduchu je dôvodom ich dôležitých praktických predností – účinne totiž bráni letnému prehrievaniu steny pod fasádou a efektívne z nej odvádza akúkoľvek vlhkosť.

Prečítajte si tiež
Ako si postaviť víkendový dom, aby spĺňal požiadavky moderného bývania a zapadol do prostredia

No a na to, aby komínový efekt pod obkladom fungoval, je potrebný jednak rošt, vďaka ktorému vznikne medzi obkladom a tepelnou izoláciou (resp. stenou) vhodná medzera (aspoň 3 cm), jednak škáry v obklade – na nasávanie vzduchu v spodnej časti steny (nad terénom) a na jeho odvádzanie v horných partiách (pod atikou či strechou).

Odvetravana fasada

Pri odvetraných fasádach sa obklad upevňuje na podkladovú konštrukciu – drevený alebo hliníkový rošt ukotvený do obvodovej steny. Rošt pritom môžu tvoriť vodorovné a zvislé prvky alebo len prvky v jednom smere, či už zvislé, alebo vodorovné. Tie sa do obvodovej steny kotvia pomocou konzol, ktoré zabezpečia požadovaný odstup na vloženie tepelnej izolácie. Zdroj: Roskwool

Aký rošt?

Základ odvetraných fasád tvorí rošt, teda konštrukcia pod obkladom, na ktorú sa upevňujú obkladové dosky a do ktorej sa podľa potreby vkladá tepelná izolácia. Obkladové dosky sa na túto podkonštrukciu lepia, nitujú, skrutkujú alebo „zacvaknú“ pomocou systémových či tvarových spojov alebo klíps, takže spoj je zvonka neviditeľný. V zásade sú na výber rošty buď z hliníka, alebo z dreva. Rozdiel v cene drevených a hliníkových podkonštrukcií pritom nie je zásadný, dôležitejšie sú možnosti a limity týchto dvoch materiálov.

podkonštrukcie odvetrávanej fasády

Zdroj: odvetranefasady.eu

S drevom sa pracuje jednoduchšie, a hoci tento známy materiál môže zvádzať k experimentovaniu, neoverené konštrukcie sa tu rozhodne neodporúčajú – väčší problém s roštom totiž môže znamenať výmenu celej fasády. Achillovou pätou drevených roštov je ich tvarová a vlhkostná stálosť. Práve preto je dôležité použiť kvalitné upravené drevo (dobre vysušené KVH hranoly). Hliník je ľahký a mimoriadne odolný, pozor si však treba dávať na tepelné mosty, ktoré by mohli vzniknúť pri nesprávnom uchytení k obvodovej stene. Pod hliníkové konzoly, ktoré zabezpečia požadovaný odstup prvkov roštu od steny, preto treba inštalovať termopodložky.

Prečítajte si tiež
16 krokov k zariaďovaniu nového bývania: Čím začať, ako postupovať a na čo nezabudnúť

Tepelná izolácia

V odvetraných fasádach sa najčastejšie používajú dosky z kamennej minerálnej (čadičovej) vlny. Okrem toho, že sú výborným tepelným aj zvukovým izolantom, majú aj nízky difúzny odpor (dobre prepúšťajú vodné pary), sú nehorľavé a bez ujmy zvládnu teplotu až 750 °C. A práve vysoké teploty pod obkladom sú hlavným dôvodom, prečo sa v tomto prípade nepoužíva inak veľmi obľúbený polystyrén – hrozí totiž jeho degradácia vplyvom vysokej teploty. Ekologickou náhradou, ktorá sa uplatní najmä pod dreveným obkladom, je izolácia z konopných vlákien.

Odvetraná drevená fasáda na dome

Kombinácie rôznych materiálov na fasáde – farieb, štruktúr a typov konštrukcií (omietky, lepeného a odvetraného obkladu) – ešte viac rozširujú možnosti vytvorenia originálneho a príťažlivého výsledku. Zdroj: Shutterstock

Izolačné dosky sa vkladajú do roštu (na hrúbku spodných lát) alebo medzi konzoly, ktorými sú uchytené prvky nesúce fasádny obklad. Izoláciu prekrýva difúzna (paropriepustná) fólia, ktorá bráni uvoľňovaniu vláknitých čiastočiek do okolia a chráni ju pred UV žiarením aj vlhkosťou, ktoré by mohli preniknúť škárami v obklade. Zároveň prepúšťa vodné pary prechádzajúce obvodovou konštrukciou z interiéru – tie sa potom, rovnako ako prípadná vlhkosť zvonka, odvetrajú vďaka prúdeniu vzduchu pod obkladom. Stena aj tepelná izolácia tak ostanú pekne suché.

Materiály na povrchu

V tomto smere sú možnosti odvetraných fasád naozaj neprekonateľné. Okrem dreva sú v ponuke aj rôzne kovové obklady, ako aj viacero typov veľkoplošných dosiek z rozličných materiálov (stručný prehľad nájdete na ďalších stránkach). Práve vzhľad obkladu je tým, čo dokáže očariť, no zavážia aj jeho ďalšie vlastnosti. Napríklad prírodné materiály bývajú náročnejšie na údržbu, ich takmer neprekonateľná výhoda však spočíva vo vzhľade. Syntetické obkladové dosky sú zas takmer bezúdržbové a často aj trvácnejšie, sympatickejšia býva aj ich cena.

Prečítajte si tiež
Interiérová zeleň vám spríjemní dlhý pobyt doma. Toto sú tie najkrajšie izbovky

Koľko to bude stáť?

Isté je, že takáto fasáda je drahšia než omietka – za každý štvorcový meter si priplatíte minimálne 50 €, pri drahších materiáloch aj viac než 150. Dôvodom je jednak cena samotného materiálu, jednak vyššia prácnosť. Rozpätie cien materiálov je pritom naozaj široké, navyše na konečnú sumu má vplyv aj typ nosnej konštrukcia, prácnosť montáže, podiel odpadu (odrezkov), doprava… Odhady „od buka do buka“ vám teda dajú len približnú predstavu, reálnu sumu zistíte až na základe konkrétnej kalkulácie. Odvetrané fasády teda nie sú lacnou záležitosťou. No pravdou je, že dokážu očariť. Práve vďaka obkladu sa totiž môže váš dom stať výnimočným už na prvý pohľad.

Odvetraná fasáda predstavuje vyšší štandard ochrany pred teplom, chladom, vlhkosťou aj hlukom. V lete sa totiž neohrieva priamo stena domu, keďže fasáda je od nej oddelená a prúdiaci vzduch ju ochladzuje. Obdobne je to aj so zimným premŕzaním. Zároveň sa tým odvádza prebytočná vlhkosť.

Drevo

Prirodzená krása je to, čo je na drevenej fasáde mimoriadne lákavé. Vôbec pritom nie je podmienkou, že pod ňou musí byť drevostavba. Pri voľbe dreviny, a teda aj vzhľadu, máte široké možnosti. Platí pritom, že tvrdšie drevo bude lepšie odolávať vonkajším podmienkam. Najčastejšie sa na fasáde stretnete s červeným smrekom (smrekovec), ktorý má nielen výborné vlastnosti (trvácnosť a odolnosť proti vlhkosti a vode), ale aj priaznivú cenu. Používajú sa však aj husté severské smreky a borovice, tvrdé listnaté dreviny, prípadne tepelne mäkké drevo, ktorého odolnosť proti hubám, plesniam a škodcom sa zvyšuje tepelnou úpravou (tzv. termodrevo).

Drevený obklad

WPC fasádne dosky Timbermax, ktoré nájdete v ponuke firmy newface, sa výrazne približujú vzhľadu skutočného dreva. Ich povrch je pritom farebne stály, odolný, nenasiakavý a samočistiaci. Viac na www.timbermax.sk. Zdroj: timbermax.sk

Najlacnejšou voľbou sú pritom domáce dreviny (počítajte so sumou asi od 70 €/m2), najdrahšou exotické, ktoré sú však zároveň aj najodolnejšie. Kameňom úrazu môže byť najmä pravidelné natieranie (raz za rok až dva), ktoré je potrebné aj vtedy, ak sa vám páči prirodzený vzhľad dreva ošetreného olejom či olejovou lazúrou. Pre drevo je totiž najprirodzenejšie zosivieť až sčernieť, a to, ako na potvoru, nie práve rovnomerne – inak bude vyzerať drevená fasáda na slnečnej strane, inak na severe, inak v tieni presahu strechy či stromu… Ak ste s tým všetkým zmierení, natierať nemusíte. Treba tiež počítať s tým, že drevo je živý materiál, preto bude aj po kvalitnom vysušení mierne pracovať.

NÁŠ TIP

Páči sa vám drevená fasáda, no nepáči sa vám predstava jej každoročného natierania? Podobne ako na terase, aj na stenách domu môžete použiť kompozitné drevoplastové dosky (WPC), ktoré v sebe spájajú vzhľad dreva s odolnosťou a bezúdržbovosťou moderných materiálov. Aj tu sa pritom oplatí siahnuť po kvalite, pri ktorej sa môžete spoľahnúť ako na realistický vzhľad, tak aj na skutočnú bezúdržbovosť.

Kazetová fasáda

Kazetové fasády vytvárajú odolnú hladkú plochu, ozvláštnenú typickým rastrom členenia na jednotlivé obkladové dosky či panely. Na tomto rodinnom dome boli použité hliníkové kompozitné dosky ACP (Aluminium Composite Panel) z ponuky firmy AVG group, upevnené na hliníkovej podkonštrukcii. Povrchovú vrstvu dosiek tvorí z oboch strán hliník, jadro je z polyetylénu. www.avg-group.com Zdroj: AVG

Veľkoplošné dosky

Predstavujú naozaj veľkú skupinu obkladových materiálov, pri ktorých sú možnosti vzhľadu skutočne široké. Od konkrétneho materiálu či skladby pritom závisia konkrétne vlastnosti. K najčastejšie používaným patria:

Kompozity alebo „bondy“

Ide o „sendvič“ zložený z krycích plechov (najmä hliníkových, ale aj oceľových či titánovozinkových) a minerálneho alebo plastového jadra. K výhodám patrí možnosť ohýbania a nižšia cena. Ich povrch sa však ľahšie poškriabe, nie je teda ideálny na exponované plochy. K najznámejším značkám patrí Alucobond, Reynobond či Stacobond.

Kompaktný lisovaný materiál

Kompaktný lisovaný materiál (HPL) Fundermax Zdroj: Qbond

Vysokotlakový laminát

Alebo aj HPL (High Pressure Laminate) je kompaktný materiál, ktorý sa vyrába z vrstiev papiera naimpregnovaných živicami a zlisovaných pri vysokej teplote a tlaku. Vzniknú tak homogénne dosky so širokou škálou dekorov, ktoré sú všeobecne asi najodolnejšie, majú dlhú životnosť a minimálne nároky na údržbu. Obmedzením je však nemožnosť ohýbania. Medzi najznámejších výrobcov patria Fundermax, Trespa, Kronospan.

Kompozitný alebo „sendvičový“ materiál Alucobond

Kompozitný alebo „sendvičový“ materiál Alucobond Zdroj: Qbond

Dosky na báze cementu

Teda vláknocementové a cementotrieskové. Cement vystužený prírodnými vláknami je ľahký, pružný a zároveň pevný materiál. Výhodou je prirodzene pôsobiaci povrch, ktorý je mimoriadne trvácny a odolný proti poveternostným vplyvom aj chemikáliám a farebne stály. Najlepšie dosky sú farbené v hmote a pri montáži už nepotrebujú ošetrenie rezných hrán. Je však náchylný na praskanie, ťažšie sa s ním pracuje a nedá sa ohýbať. K najznámejším patrí Equitone (predtým známy eternit) a Cembrit. Zložením príbuzné sú cementotrieskové dosky vystužené drevenými trieskami (Cetris).

Prečítajte si tiež
Ako si za 20 000 € zrekonštruovali starý tehlový dom po babičke

Kovové obklady

Sú ďalšou samostatnou kapitolou zahŕňajúcou rozličné materiály, tvary aj formy – od titánovozinkových prvkov, ktoré ponúkajú zaujímavú možnosť „potiahnuť“ strešnú krytinu aj na zvislé plochy fasády, až po momentálne veľmi trendový corten s typickým hrdzavým povrchom (tento oceľový plech je chránený pred ďalšou oxidáciou povrchovou vrstvou, ktorá vznikla pri riadenej korózii). Veľmi zaujímavé sú aj profilované či perforované kovové fasády. Tu sa už, samozrejme, bavíme nielen o pozoruhodných, ale aj exkluzívnych materiáloch.

Kovový obklad

Zdroj: Renson

NÁŠ TIP 

Ako vybabrať s cenou, ktorá môže byť pri obklade hlavným argumentom „proti“? Zvoľte odvetranú fasádu len na časť domu a obklad skombinujte s omietkou, ktorá je lacnejšou alternatívou. Výsledok môže byť naozaj zaujímavý.

luxusná kuchyňa s mužom

Zdroj: Renson

Hliníkové fasádne profily Renson LINARTE sa upevňujú na horizontálnu podkladovú konštrukciu pomocou klíps. Sú dostupné v niekoľkých tvaroch a rozmeroch, ktoré sa dajú rôzne kombinovať a napájať, systém obsahuje tiež riešenia detailov, takže sa rýchlo a jednoducho montuje. Ľahko sa však aj udržiava. Povrch profilov môže byť vo všetkých odtieňoch RAL a tiež v eloxovanej úprave. Konečný vzhľad možno dotvoriť LED svetlami, či drevenými blokmi, do fasády sa dajú jednoducho integrovať aj vonkajšie elektrické zásuvky, kontrolný systém a pod. bez toho, aby sa narušil celkový dizajn. Tento elegantný obklad sa uplatní v interiéri aj v exteriéri, dokonca aj na oblých stenách, dajú sa ním upraviť aj záhradné lavičky či kvetináče. Možno tak vytvoriť estetické akcenty, ktoré dodajú domu zaujímavý vzhľad. 

Pripravila: Erika Kuhnová

Foto: Shutterstock, Roskwool, Renson, Shutterstock, timbermax.sk, AVG

Zdroj: Časopis Môj dom

Kategória: Steny a fasády
Tagy: fasádne omietky kompozitné materiály laminát obklady Odvetrané fasády omietacie profily
Zdieľať článok

Diskusia