Vlhkosť v murive. Čo s ňou?

Určite ste sa s týmto problémom už stretli. Ak nie na vlastnom dome, tak na niektorom na vašej ulici alebo u známych. Navlhnuté plochy, takzvané mapy – výkvety vykryštalizovaných solí, poškodené fasády, to všetko je sprievodným znakom vlhkosti prítomnej v murive. To už je skutočne najvyšší čas zamyslieť sa, ako nadbytočnú vlhkosť odstrániť z konštrukcie a zabrániť jej ďalšiemu šíreniu. Prítomnosť vlhkosti v murive v podobe fľakov na fasáde, opadávajúcej omietky, húb, plesní a pod. je nielen estetický a hygienický problém, ale aj stavebný a technicko-konštrukčný. Navlhnuté konštrukcie rýchlejšie podliehajú zvetrávaniu, v dôsledku čoho sa materiály a konštrukcie postupne rozpadávajú, až nakoniec dôjde k deštrukcii samotného objektu.

Za všetkým hľadaj vodu

Prenikaniu vlhkosti do stavebných konštrukcií a s tým súvisiacim negatívnym procesom zabránime, ak objekt komplexne zabezpečíme proti vode v každom skupenstve a s akýmkoľvek chemickým zložením, a to od základov až po strešnú konštrukciu, pretože trvalé odvodnenie a zabezpečenie suchých stavebných konštrukcií je nevyhnutnou podmienkou úspešnosti rekonštrukcií, obnov a realizácií objektov.

Vlhkosť a jej negatíva

Nadmerná vlhkosť prítomná v konštrukciách našich domov, napríklad v murive, odzrkadľuje sa najmä na stúpajúcej spotrebe energií na vykurovanie, na vzniku plesní na stenách v interiéroch aj v konštrukcii. Tieto negatívne javy vplývajú aj na zdravie človeka – spôsobujú rozličné ochorenia dýchacích ciest, plesňové ochorenia, alergie a pod. Vlhkosť na fasádach zapríčiňuje okrem estetického problému aj znižovanie funkčnosti, stálosti a stability niektorých stavebných materiálov. Aj z nich sa môžu po čase uvoľňovať škodliviny. Jednoducho vlhké murivo obmedzuje použiteľnosť, bezpečnosť a požadovanú funkčnosť obytných a iných stavebných objektov.

35724

Navlhnuté murivo

V murive sa voda vyskytuje zvyčajne vo všetkých skupenstvách. Má schopnosť migrovať cez stavebný materiál, ktorý tým stráca svoje pôvodné vlastnosti – tepelno-technické parametre, súdržnosť a kompaktnosť – a ďalšie jeho vlastnosti sa zhoršujú. Migráciu vlhkosti v murive podmieňujú rozdielne vlhkostné a tlakové podmienky v interiéri (pomerne stále) a v exteriéri (premenlivé), pri ktorých vznikajú viaceré fyzikálne deje: difúzia – prechod vlhkosti konštrukciou, transmisia – šírenie vlhkosti v konštrukcii – a kapilárna vzlínavosť – voda sa tlačí od základu murivom nad úroveň terénu, kde sa odparuje. Ak je murivo zasolené, nepriaznivé účinky vlhkosti sa ešte zvyšujú, pretože soli obsiahnuté vo vode, transportované z podložia alebo zo stavebných materiálov, sa vyzrážajú. Prejavy sú viditeľné v podobe bielych máp na omietke, murive, prípadne v ňom. Pretože niektoré soli sú hygroskopické, teda vo väčšej miere viažu vlhkosť z okolitého prostredia a kryštalizujú v póroch muriva, niekoľkonásobne zväčšujú svoj objem a výrazne porušujú chemickú mriežku stavebného materiálu.

Sanačné riešenia

Správne sanačné opatrenie a odstránenie príčin navlhnutia možno navrhnúť iba na základe profesionálnej diagnostiky a dôkladnej analýzy príčin. Prevenciou pri navlhnutí je pravidelné čistenie, bežná údržba a okamžitá oprava konštrukcií a inštalácií, ktoré by v prípade poškodenia umožnili voľnej vode dlhodobo zatápať alebo zvlhčovať stavebné konštrukcie. Pri sanácii starých objektov je dôležité zistiť stupeň vlhkosti a obsah škodlivých solí. Na takto postihnutých miestach sa vŕtaním alebo sekaním odoberú vzorky, ktoré sa chemicky analyzujú. Vyhodnotené vzorky nám poskytnú kompletné informácie o stave muriva.

Niektorými metódami môžeme presne lokalizovať postihnuté miesta, kde presakuje vlhkosť. Napríklad pomocou špeciálnej senzoriky a na základe grafického vyhodnotenia môžeme vykonať cielené opatrenia proti vlhkosti. Okrem vhodných sanačných zásahov (na základe diagnostiky) vždy musíme pamätať aj na to, že povrchovú i spodnú vodu treba odviesť mimo dosahu objektu drenážnymi rúrami alebo rozličnými systémami vsakovacích a drenážnych programov, systémom povrchových a odtokových žľabov a pod. Takisto je vhodné preventívne chrániť spodnú stavbu systémom odvetrávacích kanálov alebo upravením terénu v okolí stavby. Až potom môžeme použiť pasívne (nepriame) a aktívne (priame) sanačné metódy a vhodnú izoláciu proti vniknutiu vody do objektu.

Nepriame, pasívne metódy si nevyžadujú špeciálne materiály ani veľké investície. Pomocou týchto metód sa zabráni priamemu kontaktu konštrukcie so zeminou a zväčší sa odvetrávacia alebo odparovacia plocha navlhnutej konštrukcie. Ak je však vlhkosť až príliš vysoká a jej účinky sú veľmi agresívne, pasívne riešenie použiť nemôžeme. Na vytvorenie prieduchov sa používajú napríklad laminátové panely s vlnovkovým profilom, ktoré v dotyku so základovými konštrukciami umožňujú odvetrávanie. Využíva sa aj princíp odvetraných fasád. Uplatňuje sa najmä v oblasti sokla ako tzv. odvetraný sokel, ktorým uniká nahromadená vlhkosť z navlhnutého muriva bez toho, aby poškodzovala omietky a murivo nad soklom.

Okrem toho možno použiť aj plasticky profilované fólie. Prikladajú sa na murivo časťou s výstupkami, čím sa vytvára priestor na prevetrávanie a odvod nadbytočnej vlhkosti. Práve profilácia umožňuje navlhnutému murivu takpovediac dýchať. Pri fóliách je dôležité správne vyhotoviť detail prekrytia voľnej výfukovej škáry. Musí byť voľná, aby umožnila trvalé prevetrávanie. Môžeme použiť aj sanačné omietky, ktoré svojou štruktúrou zabezpečujú transpiráciu – odparovanie vlhkosti z muriva tak, že povrch omietok zostáva suchý bez živných podmienok na vznik plesní a húb.

Sanačné omietky znižujú vlhkosť, ale neodstraňujú ju z muriva natrvalo. Skôr než pristúpite k sanácii, pouvažujte o poškodenom murive komplexne. Murivo nemusí byť súdržné, môže byť v ňom veľa trhlín a škár, prípadne môže obsahovať veľa solí, ktoré zabraňujú vysušeniu muriva a spôsobujú ďalšie škody. Odsoliť murivo – odstrániť škodlivé soli môžeme pomocou špeciálnych zberných elektród, ktoré sa po ukončení procesu odsoľovania z muriva odoberú. Spevniť murivo môžeme napríklad injektážou, pri ktorej sa do muriva navŕtajú otvory s určitým rastrom. Do nich sa potom aplikujú minerálne suspenzie alebo zmesi syntetických živíc. Každý objekt „pracuje“ – sadá, zmrašťuje sa, v dôsledku čoho vznikajú trhliny. Pretože sú častým miestom, ktoré nevytvára prekážku proti vode, treba ich utesniť. Statické trhliny sa zväčša injektujú epoxidovou živicou alebo cementovou suspenziou. Aj malé netesnosti a škáry by sa mali uzatvoriť, aby neprenikla do nich voda – injektuje sa do nich gél alebo polyuretánová živica. Na opadávajúcu omietku môžeme použiť výplňovú injektáž a vzniknuté dutiny vyplniť vhodnými suspenziami. Pri betónových konštrukciách sa často využívajú špeciálne izolačné kryštalické malty alebo náterové látky, ktoré vnikajú do betónu a vytvoria v ňom tesniacu vrstvu.

Pri priamych, aktívnych sanačných metódach sa na zníženie vlhkosti dodatočne inštalujú prístroje alebo zariadenia pracujúce na princípe magneticko-kinetických javov. Vznik elektromagnetického poľa spôsobí, že vlhkosť sa z muriva presúva do podzemia. Ďalšou z možností, ako zabrániť prenikaniu nežiaducej vlhkosti, je vytvorenie dodatočnej izolácie alebo chemickej bariéry. Dodatočnú izoláciu môžeme vytvoriť takzvaným podrezávaním riadkového muriva (tehlového aj kamenného) v ložnej škáre špeciálnymi pílami. Do medzery sa vkladá nová hydroizolačná vrstva z vystužených fólií.

Podrezávanie muriva sa robí viacerými spôsobmi, napríklad reťazovou pílou s vložením hydroizolácie, narážaním antikorových dosiek do škár muriva alebo diamantovým lanom. Ako chemická bariéra proti vlhkosti sa používajú viaceré utesňujúce roztoky na báze epoxidov, akrylátov, vodných skiel či silikónov. Ich výhodou je, že sa dajú použiť na neriadkované murivo. Pri ich aplikácii sa však musia vykonávať rozsiahle vŕtacie práce. Vytvorené vrty do štruktúry muriva sa potom zapĺňajú špeciálnymi chemickými zmesami. Takto ošetrená oblasť bude pre vodu nepriepustná. Ak je vertikálna izolácia netesná, prípadne sa vôbec nepoužila a utesnenie zvonka nie je možné, použijeme gél. Aplikuje sa pomocou injektážneho rastra medzi pôdu a budovu cez murivo, kde vytvára dodatočnú vertikálnu izoláciu. Takéto utesnenie, tzv. clonová injektáž, je vhodné proti tlakovej vode v betóne a na iných druhoch murív alebo aj pri netesnosti podlahovej dosky (ak je priepustná). Ako doplnkové opatrenie na rýchle tepelné vysušenie muriva postihnutého vlhkosťou sa využíva aj technológia výhrevných tyčí. Uplatňuje sa najmä pri objektoch zasiahnutých povodňami aj pri škodách, ktoré vznikli vodovodnými inštaláciami. Výhrevné tyče sa montujú podľa časovej potreby v rade vedľa seba alebo v rastri.

Zložitý problém – náročné riešenia

Vlhké murivo je veľmi komplikovaný problém, ktorý sa nedá odstrániť nejakým zázračne jednoduchým spôsobom. Spomenuté riešenia nielen zložito znejú, ale sú zložité aj technologicky. Práve preto by mali byť doménou odborníkov a svojpomoc tu zväčša nemá miesto. Je to totiž závažný problém, ktorý môže mať vážne následky, a preto netreba riskovať.