Ako sa kladie dlažba

Veľké dlaždice: Kamenné, keramické alebo betónové dlaždice s väčšími rozmermi sa ukladajú do 5 cm hrubej vrstvy cementovej malty. Pri menej zaťažených dlažbách stačí naniesť maltu do rohov a uprostred každej dlaždice.

Nosné podložie tvorí asi 7 cm hrubá vrstva utlačeného vymývaného štrku. Škáry medzi dlaždicami sa môžu vyplniť jemným pieskom, zmesou cementu a piesku (v pomere 1 : 3), cementovou mazaninou alebo škárovacím tmelom – záleží na druhu dlažby. Pri veľmi namáhanej dlažbe (na parkoviskách a pod.) môže podložie tvoriť 10 až 12 cm hrubá vrstva jemne armovaného liateho betónu. Na pevný konštrukčný podklad (napríklad na terase pri dome) môžeme dlaždice prilepiť tenkou vrstvou špeciálneho lepidla – tzv. kladenie do tenkého lôžka. Podklad sa od dlažby oddelí separačnou rohožou, ktorá kompenzuje zmeny objemu jednotlivých vrstiev a zabraňuje praskaniu a posúvaniu dlažby. Dlažba z lomového kameňa sa ukladá do 5 cm hrubej vrstvy stavebného piesku na 10 cm hrubom utlačenom štrkovom podklade. Škáry sa vyplnia jemným pieskom alebo cementovou mazaninou. Nepriepustné povrchy sa spádujú so sklonom najmenej 5 cm na každé dva metre. Voda tak z malej plochy voľne odteká do priľahlej výsadby alebo na trávnik, z väčších plôch sa odvádza systémom odvodnenia napojeným na trativod alebo kanalizáciu. Rýchle odvodnenie je dôležité najmä pri terazzovej dlažbe na nepriepustnom podklade. Hrozí tu nebezpečenstvo, že vlhkosť prestupujúca pochôdznou vrstvou spôsobí tvorbu výkvetov a zníži odolnosť dlažby proti mrazu.

Malé prvky a kocky: Malé dlažbové prvky (dlažbové kocky, pálená dlažba) sú pomerne ľahké a majú tendenciu pohybovať sa. Preto sa zväčša kladú do 2,5 cm hrubej vrstvy cementovej malty na zhutnenom štrkovom podklade, ktorý má hrúbku asi 7,5 cm. Pri väčšom zaťažení je hrúbka štrkového podkladu asi 10 až 12 cm, prípadne štrk možno nahradiť 7 až 8 cm hrubou vrstvou liateho betónu. Podobne aj klinkery sa kladú do približne 5 cm hrubého pieskového lôžka alebo asi 3 cm hrubej vrstvy cementovej malty (na vonkajších plochách sa odporúča pieskový podklad). Škáry sa zaplnia suchou maltou (piesok a cement v pomere 1 : 3). Výnimkou je voľne uložená anglická dlažba, pri ktorej sa škáry zaplnia len pieskom. Kamenná drvina a riečne okruhliaky sa ukladajú do asi 3 cm vrstvy suchej malty (zmes cementu a piesku v pomere 1 : 3). Nosný podklad tvorí asi 8 cm hrubá utlačená vrstva štrku alebo zmesi štrku, hliny a piesku. Okruhliaky sa presypú suchou cementovou maltou a pokropia vodou. Prerastaniu burinou zabráni vložená vodopriepustná fólia.

Špeciálne konštrukcie: Zaujímavým spôsobom sa kladú betónové prvky Carpet Stones. Je to patentovaný systém dlažby, ktorý umožňuje takmer neobmedzenú skladbu dlažbových kociek rozličných farieb. Kocky hrubé 2 až 4 cm sa vkladajú do obdĺžnikových konštrukcií s rozmermi asi 118 × 60 cm a prepájajú drôtom. Málo namáhaná dlažba sa kladie do pieskového lôžka s hrúbkou asi 10 cm, veľmi zaťažená dlažba (vchody do domu, vjazdy do garáží) na betónovú mazaninu. Najvhodnejšou výplňou škár je riečny piesok. Po zhutnení dlažba získa pevnosť a stabilitu.

27764

Vegetačné dlaždice:
Vegetačné (zatrávňovacie) dlaždice z betónu, keramiky alebo plastov sa ukladajú do piesku na nosnom štrkovom podklade. Medzi lôžko z piesku a podklad možno vložiť vodopriepustnú textíliu, ktorá podložie spevní, zabráni prelínaniu jednotlivých vrstiev a chráni aj proti prerastaniu burinou. Otvory v dlaždiciach sa bez hutnenia vypĺňajú až po horný okraj humusovitou ornicou alebo kompostovou zeminou a vysieva sa do nich trávová zmes v množstve 10 g/m2. V zmesi by mali prevládať kostrava červená (Festuca rubra) a lipnica lúčna (Poa pratensis). Po sadnutí by mala byť rovina pôdy v otvoroch asi 2 cm pod okrajom dlaždíc.

27766

Dlažba z dreva: Drevené klátiky a kocky sa kladú do pieskového lôžka, pod ktorým je aspoň 10 cm hlboká štrková drenážna vrstva. Škáry sa vypĺňajú pieskom alebo jemným štrkom. Drevo treba ošetriť impregnáciou – napríklad namáčaním v horúcej fermeži, v roztoku skalice, horúceho dechtu a pod. V špecializovaných predajniach sa predávajú klátiky, ktoré už sú tlakovo impregnované. Napriek hĺbkovej úprave materiálu má drevená dlažba obmedzenú životnosť – podľa druhu dreva a impregnácie sa pohybuje okolo dvadsať až tridsať rokov. Keďže drevo vplyvom vlhkosti mení svoj objem, neodporúča sa vydláždenú plochu uzavrieť na okraji medzi betónové obrubníky. Okraje môžeme lemovať napríklad nízkymi drevenými palisádami. Drevené dosky alebo štvorcové kazety bývajú pripevnené na kovovej konštrukcii a takto sa tesne vedľa seba kladú do pieskového alebo štrkového lôžka.

Údržba nie je náročná, ale…

Nároky na údržbu kamennej alebo betónovej dlažby závisia od spôsobu využitia plochy a od použitej technológie kladenia. Napríklad zámková dlažba pri záhradnom grile môže spočiatku pôsobiť pekne, ale odkvapkávajúci tuk jej po čase na kráse nepridá. Škáry v dlažbe z prírodného lomového kameňa zasypané pieskom síce rýchlo odvádzajú vodu, ale ťažko sa zametajú.

Výrobcovia odporúčajú nové terazzové dlaždice po zatuhnutí škárovacej hmoty niekoľkokrát omyť čistou vodou a napustiť vhodným konzervačným prostriedkom, ktorý uzavrie ich povrch. Tým sa uľahčí údržba a predĺži životnosť dlažby.

Keramickú dlažbu zvyčajne stačí umyť vodou a saponátmi. Niektoré nasiakavejšie druhy – cotto alebo leštené dlaždice – sa musia po dôkladnom omytí občas napustiť konzervačnými prostriedkami.

V rámci starostlivosti o vonkajšiu dlažbu je dôležitá úprava proti šmyku. Dlažba sa upravuje napríklad lepením špeciálnych pásov alebo úpravou povrchu, napríklad striekaním drvinou a pieskom. Novinkou je opaľovanie plameňom, pri ktorom sa povrch spečie, ale nezanikne jeho štruktúra. Potom je údržba veľmi jednoduchá, pretože na dlaždiciach sa nezachytávajú ani drobné nečistoty.