6 tradičných odrôd hrušiek, ktoré sa pestovali za čias našich predkov. Na Slovensku ich nájdete dodnes
Hoci sa dnes na naše stoly dostávajú rôzne exotické druhy ovocia, z hľadiska výživy a dostupnosti má najväčší význam sezónne ovocie. Teraz na jeseň sú to v našich končinách najmä hrušky a jablká. Verili by ste, že tie najstaršie odrody hrušiek môžu mať aj 400 rokov? Spoznajte šesť zaujímavých starých odrôd, ktoré sa na Slovensku pestujú dodnes.
V súčasnosti poznáme desaťtisíce odrôd ovocných stromov. Významným míľnikom v ich pestovaní bola druhá svetová vojna. Symbolizuje časovú hranicu medzi obdobím, dokedy datujeme historické a klasické sorty, a obdobím, kedy na scénu nastúpili moderné šľachtiteľské postupy. Čiže ak hovoríme o starých odrodách hrušiek, bavíme sa o sortách, ktoré vznikli ešte pred rokom 1950. To isté platí aj pre jablone.
Hruška Avranšská
Ako už napovedá jej názov, jesenná hruška Avranšská má pôvod vo Francúzsku. Po prvý raz bola vypestovaná v roku 1788 v obci Avranches. Strom je bujného vzrastu a dobre plodí. Tento druh je preto u nás obľúbený a hojne rozšírený. Plod má lesklú hladkú šupku zelenkastožltej farby. Líčko môže byť posiate hnedočervenými bodkami.
Pevné a tvrdé plody hrušky Avranšskej sa zbierajú koncom septembra až začiatkom októbra. Uskladnené dozrievajú ešte asi 10 až 14 dní a vydržia 2 – 3 týždne. Táto odroda sa hodí nielen na priamu konzumáciu, ale aj na prípravu kompótov a džemov.
Boscova fľaša
Táto odroda patrí k tým najchutnejším. Zaujímavosťou je, že vznikla prirodzene bez zásahu človeka ako náhodný semenáč. Vo Francúzsku sa objavila už pred rokom 1793. Jej plody sú stredne veľké a pretiahnuté, tvarom pripomínajúce fľašu. Dozrievajú koncom septembra. Na priamu konzumáciu sú vhodné 2 – 3 týždne po zbere a dobre uskladnené vydržia až do novembra.
Hruška Boscova fľaša je pomerne odolná voči chrastavitosti a má matnú zelenohnedú šupku, ktorá sa pri dozrievaní sfarbí do bronzova. Má veľmi príjemnú sladkú chuť s korenistým a mierne kyslým nádychom. Najlepšia je len tak na jedenie, ale môžete si z nej na zimu pripraviť aj mušt alebo sušené ovocie.
Hruška Špinka
Tak trochu nelichotivý názov si tento druh hrušky získal pravdepodobne podľa svojho vzhľadu. Špinka je drobná, s hrdzavými škvrnami (akoby špinavá) a hrubou, kožovitou šupkou. Strom tvorí širokú košatú korunu a v sade pekne vynikne ako solitér. Dobre znáša aj vyššie položené, chladnejšie oblasti a dožíva sa vysokého veku. Údajne patrí medzi najstaršie odrody hrušky pestované na našom území.
Plody sa zbierajú na konci augusta a po 2 týždňoch dozrievania si tak na nej môžete pochutiť aj v septembri. Aj napriek nevábnemu vzhľadu je jej chuť lahodná, mierne korenistá, a hodí sa na takmer všetky druhy úprav vrátane varenia, sušenia a výroby destilátov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Esperenova bergamotka
Zaujímavá zimná odroda je aj Esperenova bergamotka. Pochádza z Belgicka, kde sa objavila začiatkom 19. storočia. Poznáme tiež Esperenovu maslovku, ktorá je však jesennou odrodou a zbiera sa koncom septembra. Bergamotku stačí oberať až koncom októbra a vhodne uskladnená vydrží aj niekoľko týždňov, pokojne až do februára.
Povrch plodov môže byť hrboľatý a šupka býva málo lesklá v zelených, neskôr žltých tónoch. Môžu sa na nej objaviť aj hrdzavé škvrny či pruhy. Jej dužina je príjemne mäkká, maslovitá, šťavnatá a kyselkavo sladká. Chutná je nielen čerstvá, ale aj v podobe džemov a destilátov. Pripravíte z nej aj kompóty a sušené hrušky.
Hruška Parížanka
Aj Parížanka patrí medzi zimné odrody hrušiek, ktoré vám vydržia až do jari. Už jej názov napovedá, že pochádza z Francúzska, a to konkrétne z roku 1893, keď bola náhodne objavená. Je dokonca mrazuvzdorná a plody sa zbierajú na prelome októbra a novembra. Majú typický hruškovitý tvar s tuhšou matnou šupkou. Stromy bývajú obvykle zdravé, menej náchylné na choroby.
Plody z nevhodných lokalít nebývajú príliš kvalitné. Inak je chuť Parížanky dobrá, sladká s korenistým podtónom. Keďže je vhodná na uskladnenie, v zime si ju najlepšie vychutnáte čerstvú. Neskôr ju oceníte aj sušenú či ako kompót, džem alebo mušt.
Madame Verté
Ďalšia zimná odroda so vznešeným názvom je Madame Verté. Bola vypestovaná okolo roku 1810 v Belgicku. Plody sú na pohľad neveľké s hrdzavou, kožovitou šupkou. Vnútri sa ukrýva tuhá dužina sladkej, príjemne kyslastej až výrazne korenistej chuti. So zberom je vhodné začať v polovici októbra. Dozrieva priebežne počas celej zimy a vydrží aj do februára.
Po prekrojení sa ukáže žltobiela, mierne ružovkavá dužina, ktorá sa rozplýva na jazyku. Je jemne kyselkavá, no stále sladká a lahodná. Hodí sa nielen na priamu konzumáciu, ale aj na sušenie a pečenie. Dokonca z nej vyrobíte aj sirup, víno a rôzne destiláty.
Zdroje: UHREKOVÁ A., JAKUBEC B.: Staré sorty sú „in“
UHREKOVÁ A., JAKUBEC B.: Atlas starých odrôd jabloní a hrušiek
stareodrudy.org, stareodrudy.cz, maspomalsi.cz, venuta.webnode.cz, prodejstromku.cz