Na potulkách japonskými záhradami

Hovorí sa, že japonská záhrada je úplná až vtedy, keď sa z nej nedá nič odobrať. A vskutku, aj ten posledný kameň v jej najzapadnutejšom kúte má svoje presné miesto a význam.

Podľa šintoizmu má všetko ducha nazývaného kami, dokonca aj neživé predmety, presne ako kameň, strom či lavička. Márne by ste asi hľadali iné miesto, kde sa náboženstvo, filozofia a estetika tak prelínajú, ako práve v japonskej záhrade.

Karesansui 枯山水 – pieskové a skalné záhrady

Suché záhrady sú jedným zo základných archetypov japonských záhrad. Tieto pieskové a skalné záhrady (prípadne mach, orezané stromy), vytvárajúce dojem hôr a riek bez použitia vody, sa nazývajú karesansui.

Vlnité vzory v bielom piesku a malých kamienkoch (či štrku) majú pripomínať tečúcu vodu, pokým skaly symbolizujú hory či ostrovy v imaginárnom (pieskovom) mori. Ornamenty v piesku sa vytvárajú špeciálnymi hrabľami rôznych veľkostí na to prispôsobených. Aby sa fiktívny dojem vody umocnil, v záhradách karesansui sa často inštalujú mostíky, ktoré tak umne dotvárajú ilúziu vodného toku.

Vlnité vzory v bielom piesku a malých kamienkoch majú pripomínať tečúcu vodu, pokým skaly symbolizujú hory či ostrovy v imaginárnom (pieskovom) mori. Zdroj: Dušan Király

Vďaka minimalizmu a absencii sezónnej flóry nepodliehajú premenlivosti jednotlivým ročných období. To ale neznamená, že ich netreba pravidelne udržiavať. Práve naopak, údržba takýchto záhrad je spojená s rituálom meditácie. Niet preto divu, že záhrady karesansui sa často nazývajú aj zenovými záhradami, takže jedny z najznámejších suchých záhrad nájdeme pri zenových chrámoch.

Ak sa chcete prejsť svetom pieskových vĺn, najlepšie urobíte, ak sa vydáte do starobylého Kjóta a navštívite jednu zo záhrad Ryoan-ji, Daisen-in či Zuiho-in.

Chaniwa alebo roji 茶庭 – tradičné  čajové domy

V krajine vychádzajúceho slnka je čaj doslova kultom. Krúti sa okolo neho všetko, tak asi nikoho neprekvapí, že záhrady nevynímajúc.

Stredobodom chaniwa sú tradičné japonské čajové domy. Do čajovne zvyčajne vedú nášľapné kamene, kamenné lampáše a umývadlá, kde sa hostia pred obradom očistia. Cieľom je vytvoriť harmonické prostredie, ktoré sprevádza meditáciu a samotný rituál čajového obradu.

Navštíviť a zažiť čajový obrad je skvelý spôsob, ako sa ponoriť do bohatého kultúrneho dedičstva Japonska a získať tak hlbšie porozumenie jeho estetiky a filozofie.

Japonská záhrada Shukkeien v meste Hirošima: Červené mosty sú súčasťou tradičných japonských záhrad, symbolizujú cestu požehnania k spáse. Zdroj: Dušan Király

Náš tip

Čajová záhrada v Hirošime

Ak si chcete pozrieť jednu z najznámejších čajových záhrad, odporúčam navštíviť záhradu Shukkeien v meste Hirošima. Počiatky záhrady siahajú až do roku 1620, rok po tom, ako sa Asano Nagaakira stal daimyom (feudálnym pánom) Hirošimy. Ako záhradu Nagaakirinej vily ju postavil jeho hlavný honorár Ueda Soko, slávny majster čajového obradu.

Jej názov („scvrknutá záhrada“) vyjadruje myšlienku vtesnať množstvo miniaturizovaných scénických pohľadov na jednom mieste, a tak vytvoriť dojem zmenšenej krajiny. No žiaľ, aj „scvrknutú záhradu“ postihol rovnaký osud ako väčšinu pamätihodností tohto mesta, strhla ju 6. augusta roku 1945 tlaková vlna atómovej explózie.

V zákutiach záhrady Shukkeien v meste Hirošima sa dá pokojne túlať aj celé popoludnie. Zdroj: Dušan Király

V súčasnosti už temnú históriu pripomína v tomto malom kúsku raja len nenápadná pamätná tabuľka v poraste zelene. Stojí na nej, že: „Bezprostredne po bombardovaní sa sem uchýlilo veľké množstvo preživších, no zomreli skôr, ako im bola poskytnutá lekárska starostlivosť. Ich pozostatky boli uložené v záhrade.“

No dnes väčšine návštevníkov záhrady počas prechádzok ich zákutiami už ani na um nepríde, aké temné udalosti sa tu odohrali pred vyše trištvrte storočím.

Tsukiyama 築山庭 – umelá hora

Slovo tsukiyama doslova znamená „umelá hora“. A presne tak je umelá hora centrom záhrad v tomto japonskom záhradnom štýle. Všetko je tu vytvorené tak, aby pripomínala plenér s vodnými plochami, potôčikmi, mostami, chodníkmi a, ako inak, kopcami.

Menšie záhrady v tomto slohu sú navrhnuté tak, aby ste si ich mohli vychutnať z jedného uhla pohľadu, napríklad z verandy domu alebo chrámu. Naproti tomu japonskou záhradou v štýle tsukiyama, rozkladajúcej sa na väčšej ploche, sa zvyčajne vinie cestička, kde sa môžete prechádzať a vidieť rôzne zákutia záhrady.

Japonskej záhrade v štýle tsukiyama dominuje umelá hora. Zdroj: Dušan Király

Suizenji Kōen 水前寺成趣園 – miniatúra cesty Tokaido

Mesto Kumamoto na ostrove Kjúšu nie je známe len svojím majestátnym hradom, ktorý sa vypína na kopci nad mestom už vyše štyri storočia či horou Aso, kde leží jedna z najväčších kalder na svete, no i záhradou Suizenji Kōen. Ide o jednu z najvýznamnejších príkladov štýlu záhrad tsukiyama.

Záhrada reprodukuje v miniatúrnej podobe 53 poštových staníc Tokaida, strategickej cesty, ktorá počas obdobia Edo spájala hlavné mesto Japonska s Kjótom. Jej plenéru dominuje jazierko a nápadne symetrická tsukiyama, čiže umelá hora, symbolizujúca horu Fudži.

Japonskej záhrade Suizenji Kōen dominuje umelá hora symbolizujúca horu Fudži. Zdroj: Dušan Király

Brehy jazierka sú pospájané mostami, dva kamenné pri vstupe do parku, pochádzajú z obdobia Meidži (1868 – 1912). Jazero a pramene v parku sú zásobené podzemnými prúdmi z hory Aso – povráva sa, že vode trvá cesta sem až dvadsať rokov.

Text a foto: Dušan Király