Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

27. 01. 2006
Zdieľať

Vegetácia, okrem priestorového pôsobenia, sa v záhrade prejavuje aj opakujúcimi sa zmenami počas roka a zmenami počas svojho vývoja – životného cyklu. Počas roka sa dreviny a rastliny menia, dynamicky reagujú na priebeh počasia. Vegetačné obdobie je cyklom, keď vyklíčia, kvitnú a prinášajú plody. Jeho nástup sa neriadi dátumom v kalendári, ale prílevom tepla a slnka, preto niekedy nastupuje skôr, inokedy neskôr.

Pôsobenie vegetačných prvkov v priestore

Zeleň obytného prostredia záhrady vytvárame rôznymi skupinami rastlín, ktoré využívame pre ich špecifické priestorotvorné pôsobenie. Stromy vytvárajú základnú hmotu v priestore, ktorá musí byť primeraná jeho mierke aj po dorastení dreviny do dospelej veľkosti. Najvhodnejšie sú menšie druhy alebo kultivary. Kríky tvoria spodné poschodie úprav, no v malých záhradách môžu mať aj dominantné postavenie; do záhrady vnášajú nielen pestrosť tvarov a olistenia, ale aj dynamickú farebnosť vnímateľnú v priestore. Popínavé rastliny dokážu s minimálnymi nárokmi na záber miesta v priestore rýchlo pokryť a zazeleniť veľké plochy vertikálne, ale aj horizontálne.


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

43151

Trávnik vytvára sceľujúcu rovinu plochy, ktorá dojmovo spája ostatné prvky výsadieb a tvorí pokojné popredie alebo centrum úprav. Kvetiny sú najpestrejšou zložkou výsadieb a oživujú kompozíciu svojou farebnosťou v každom čase vegetačného obdobia, od konca zimy až po neskorú jeseň. Kvetinové výsadby sú najdôležitejším zdrojom farebnosti, no významné sú aj pre výtvarnú rozmanitosť tvarov a veľkostí listov či kvetov. Môžeme z nich preto vytvoriť ľubovoľné farebné zoskupenia.

Z hľadiska komponovania výsadieb má každá vegetačná zložka – skupina drevín alebo rastlín – svoje postavenie a spôsob využívania pri zakladaní, rekonštrukcii, ale aj bežnom používaní obytnej záhrady.

Pôsobenie vegetácie počas roka


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

43148

Vegetácia sa začína niektorými druhmi prebúdzať už v predjarí. Väčšina predjarných druhov začína kvitnúť vo februári. Hoci na mnohých miestach ešte leží sneh a v noci bývajú i silnejšie mrazy, začínajú sa rozvíjať vzrastom malé snežienky (Galanthus nivalis), čemerice (Helleborus), tavolíny (Eranthis), prvé šafrany (Crocus) a včasné kosatce (Iris reticulata). Okrem bylín však začínajú kvitnúť (alebo už od zimy kvitnú) aj niektoré kríky: tmavoružovo (jedovatý) lykovec (Daphne mezereum) s voňavými kvetmi, jazmín (Jasminum nudiflorum), ktorý začal kvitnúť už v decembri, cudzokrajná kalina (Viburnum farreri). Od januára kvitne voňavými žltými kvetmi s nitkovitými lupienkami i hamamel (Hamamelis mollis). Vo februári rozkvitá vždyzelený zemolez (Lonicera fragrantissima) a porasty nízkeho ružovokvitnúceho vresovca (Erica herbacea), ale aj niektoré rododendrony (Rhododendron dauricum, R. praecox). Včasná jar sa končí začiatkom kvitnutia liesky (Corylus avellana), ktorej jahňady ohlasujú jar i vo voľnej prírode. Všetky skoro kvitnúce kríky je vhodné umiestniť v záhrade na chránené miesta do závetria ako solitéry.


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

43149

Od apríla do mája nastupuje jar s množstvom kvetov a farieb, kvitnú byliny, kríky listnaté i vždyzelené, aj väčšina stromov. Hlavnou kvitnúcou skupinou sú však cibuľnaté a hľuznaté kvetiny. Medzi drobnokveté zaraďujeme scily (Scilla), modrice (Muscari), veternice (Anemone), kandíky (Erythronium), modravky (Chionodoxa), k veľkokvetým druhom patria tulipány (Tulipa), narcisy (Narcissus), hyacinty (Hyacinthus). Jarnú kvetenu dopĺňajú trvalky, kvitnú najmä nízke a plazivé, ako sú fialové taričky (Aubrieta), žlté tarice (Alyssum), modré zvončeky (Campanula) a veroniky (Veronica), ružové a biele floxy (Phlox), biele iberky (Iberis). Z vyšších sú to kamzičníky (Doronicum) a najmä prvosienky (Primula), ktoré oznamujú jar i na lúkach v prírode. Hoci väčšina kríkov kvitne neskôr, na začiatku tohto obdobia rozkvitajú zlatovky (Forsythia), biely tavoľník (Spiraea arguta), okrasná mandľa (Amygdalus triloba), japonský dulovec (Chaenomeles japonica) a voňavé orgovány (Syringa). V druhej polovici jari rozkvitajú čerešne a ovocné stromy.


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta

43152

Neskorá jar je v júni. V tomto čase kvitne veľa druhov trvaliek, ako sú stračonôžka (Delphinium), orlíček (Aquilegia), lupína (Lupinus) a východné maky (Papaver orientale). Rozkvitajú pivonky (Paeonia), ľaliovky (Hemerocallis), klinčeky (Dianthus) atď. V júni majú hlavné obdobie kvitnutia z cibuľovín a hľuznatých kvetín kosatce (Iris), začínajú kvitnúť ľalie (Lilium), okrasné cesnaky (Allium) i vysoká fakľa stepná (Eremurus robustus). Výber kvitnúcich drevín je v tomto období najbohatší, kvitnú najmä kríky. Biele voňavé kvety má pajazmín (Philadelphus), žltými strapcami kvetov kvitne štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), začínajú rozkvitať ružovokveté tavoľníky (Spiraea), kolkvície (Kolkwitzia), vajgely (Weigela) a imelovník (Symphoricarpos), z popínavých fialovo kvitnúca vistéria (Wisteria).


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

43153

Vegetačné leto je v júli a auguste. Je obdobím kvitnutia vysokých trvaliek, ako sú margaréty (Leucanthemum), vysoké floxy (Phlox paniculata), rudbekie (Rudbeckia), levandule (Lavandula), šalvie (Salvia) a mnohých ďalších druhov. Naplno kvitnú ruže (Rosa) a popínavé veľkokveté plamienky (Clematis). Nastáva hlavné obdobie kvitnutia pre georgíny (Dahlia), mečíky (Gladiolus) a väčšinu letničiek. Na hladinách jazierok už od júna kvitnú lekná.


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

43150

Po lete prichádza v septembri, októbri a novembri jeseň. Kvetena ešte je, najmä v prvej polovici tohto obdobia, bohatá. Kvitnú slnečnice (Helianthus), astry (Aster), japonské veternice (Anemone hupehensis), prilbice (Aconitum) a najmä chryzantémy (Chrysanthemum), ktoré vydržia v záhonoch až do novembra. V tomto období kvitne len málo nižších kvetín, preto sú vzácne jesienky (Colchicum), nízke kvitnúce rozchodníky (Sedum) a jesenné šafrany (Crocus byzantinus, C. speciosus, C. variegatus). Kvitnúcich kvetov ubúda, ale mnohé dreviny hýria bohatstvom plodov výrazných farieb. Červené plody šípok (Rosa), jarabín (Sorbus), skalníkov (Cotoneaster), hlohov (Crataegus) i okrasných jabloní (Malus) zostávajú na vetvičkách až do zimy. Vždyzelená hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) sa pestuje práve pre ozdobnosť oranžových alebo červených plodov. Mnohé dreviny však majú plody sfarbené dočierna, domodra alebo dobiela či doružova. K farebnosti plodov sa pridáva i jesenné sfarbenie lístia, ktoré vyniká najmä na drevinách, v rôznych odtieňoch žltej, červenej a bordovej farby. Jeseň je aj obdobím ozdobných tráv, ktorých trsy sa v závislosti od druhu sfarbujú do rozličných odtieňov.


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

43154

V decembri a januári vládne v záhrade zima, obdobie vegetačného pokoja. Snehová prikrývka dáva kompozíciám celkom novú podobu a najmä zelené ihličnany a vždyzelené kríky tvoria kontrast k bielej perine. Suché trsy tráv, ktoré nechávame nezrezané, ozvláštňujú kompozíciu záhonov. Suchého sypkého snehu sa nemusíme obávať, no ťažký mokrý sneh z ihličnatých drevín ihneď striasame, aby ich svojou ťarchou nepolámal.

Priebeh vegetačného obdobia je rozčlenený a jednotlivé úseky sú charakteristické nástupom kvitnutia typických druhov. Nástupy závisia najmä od teplotných pomerov, preto sa v našich podmienkach líšia v južných a severných oblastiach, pričom posun predstavuje až jeden celý mesiac.

Vývoj vegetácie

Vegetácia sa v záhrade mení nielen počas roka, ale aj dlhodobo. Počas svojho životného cyklu, ktorý je rozdielny pri bylinách a drevinách, v prvých rokoch rastie do výšky a šírky, neskôr v dospelosti najmä do šírky. S premenami vegetácie sa v priebehu rokov mení aj záhrada.


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

43155

Novozaložená záhrada je charakteristická mladými výsadbami, ktoré sú pomerne riedke, a zasadené škôlkarské výpestky sú štíhle, s malými korunkami. Pri mladých stromoch, kríkoch i trvalkách treba brať do úvahy ich veľkosť v dospelosti, preto sa sadia v cieľových vzdialenostiach. Solitéry sú ešte malé, kríkové a trvalkové výsadby nezapojené, živý plot, hoci sa sadí hustejšie, je nízky. V tomto období si pomáhame výplňovými rastlinami, najmä kvetinami v záhonoch a kvetináčoch. Dajú sa využiť aj technické prostriedky, ako sú drevené steny ľahkých konštrukcií (porastené popínavými letničkami) či textilné pohľadové zábrany.


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

43156

Po troch-štyroch rokoch je vegetácia záhrady už vyrastenejšia a na pohľad farebne bohatšia. Pôsobia najmä kvetinové výsadby, lebo trvalky sa už rozrástli a záhony sú bez medzier. Aj kvitnúce listnaté kríky zmohutneli a najmä na jar pekne kvitnú, avšak pohľadovú bariéru ešte netvoria. Pôsobivé sú už aj popínavé trvalky a dreviny, ktoré obrástli svoje opory. Živý plot je už zapojený, ale ešte nie je dosť vysoký, lebo zatiaľ sa strihaním najmä zahusťuje. Solitérnym stromom korunky trocha narástli, ale tieň na oddych ešte neposkytujú.


Pôsobenie vegetácie v priestore a čase

43157

Po desiatich rokoch kostrové dreviny vegetácie ešte nie sú dospelé, ale záhrada už má svoju kompozičnú podobu. Začína vynikať krása solitérnych drevín, ktoré významnejšie pôsobia svojimi korunami aj v priestore. Kvitnúce listnaté kríky tvoria už dostatočnú pohľadovú clonu, strihaný živý plot dorástol do výšky človeka. V tomto období treba nahradiť niektoré výsadby tieňomilnými druhmi, pretože narastené dreviny už tienia niektoré priestory záhrady. Obmedzovať treba aj bujne rastúce trvalky, ktoré mohli potlačiť niektoré kvitnúce druhy. V tomto období môžeme urobiť aj potrebné zmeny v záhrade, napr. nahradiť pieskovisko jazierkom.

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: posob priestor rastliny vegetácia záhrada zeleň
Zdieľať článok

Diskusia