Proti svahu, proti zvyku (video)
Ide si po svojom. Zanovitý ako český turista v Tatrách. Ťahá sa na vrchol, aj keď východisková poloha nebola práve výhodná, predpoveď počasia priaznivá a tí ostatní sa k cieľu vybrali od juhu. Obložený smrekovcom, čiapka posunutá až na zátylok, opiera sa do svahu a s natiahnutým krkom nasáva slnečnú energiu spoza kopca na konci dediny...
Bola som takpovediac mierne sklamaná. Kto píše do rubriky venovanej návštevám, ten sa zväčša teší, ak sa mu podarí objaviť zaujímavé miesto skôr ako kolegovia z ostatných médií. Hoci si na tomto dome už pochutnalo niekoľko časopisov o bývaní spoza západných hraníc, bolo ťažké odolať. Najmä ak sa toho toľko povravelo a popísalo o pravidlách nízkoenergetického stavania, o situovaní domu, o tom, ako čo najviac prispôsobiť projekt pohybu slnka na oblohe a využiť pozemky na južných svahoch. Chcela som sa pozrieť a spolu s fotografom s odstupom času zdokumentovať, ako sa má dom, ktorý porušil písané pravidlá ,a predsa sa svojím riešením blíži k nízkoenergetickým stavbám. „Objekt síce nespĺňa prísne limity na nízkoenergetické bývanie, ale v rámci možností sme ho postavili ako energeticky úsporný dom. Kúri sa u nás elektrokotlom v prízemí, máme inštalované radiátory a na poschodí podlahový konvektor. Keď sa viac ochladí, poslúži oheň v kozube,“ vysvetľuje majiteľka. Za chladnejšieho počasia vetrajú aj oknami. Inak si pochvaľujú, že rekuperačná jednotka spojená s riadenou ventiláciou ich oslobodila najmä na jar od prachu a náletov peľu.
Pozrite si video tohto nízkoenergetického domu
Dom naopak
Reliéf terénu a orientácia svahu predurčili architektúru a usporiadanie interiéru. Výrazným prvkom stavby sú vodorovné a atypicky „rozstrelené“ okná po severnej fasáde. Tú obložili smrekovcovým dreveným zvislým obkladom. Dosky smrekovca bez povrchovej úpravy chránia všetky štyri steny domu. Isté je, že časom chytia striebristú šeď, ktorá objektu pomôže splynúť s neďalekým lesným porastom. Obklad z betónových tvaroviek zas chráni obvodovú stenu tam, kde dom zapúšťa korene do svahu. Pod smrekovcovým plášťom sa skrývajú dve podlažia skonštruované a postavené odlišným spôsobom. Na spodnú časť domu postavili na mieste činu montovanú drevenú konštrukciu spôsobom two by four.
{R1}
Silueta domu plynie spolu so svahom vďaka pultovej streche zohranej rovnobežnou líniou so sklonom terénu. K rovnobežkám sa pridal aj prístupový chodník. Teraz si tri rovnobežky – chodníka, svahu a strechy – spolu bežia smerom k hrebeňu vŕška. Od východu i západu sa k domu zbiehajú oporné múriky vystavané z kusov žuly dovezené z libereckého kameňolomu. Južné priečelie sa otvorilo svetlu a slnku. Cez veľkú zasklenú plochu vysunulo obývaciu zónu až na terasu, ktorá drevenou plošinou vrastá do svahu. Sklon pultovej strechy potiahnutej titánzinkovým predzvetraným plechom umožnil domu, aby nasával slnečnú energiu z južnej strany priamo do priestrannej obývačky. V otvorenom celku sa spolu s obývačkou ocitla aj pracovňa. Pohľad toho, kto sedí za pracovným stolom, môže spočinúť na krajine za oknami v rohu miestnosti. Tie sú osadené vedľa seba, jedno obrátené na severovýchod, druhé na sever.
Takto vyzerá rodinný dom?
Niekto ho potmehúdsky prirovnáva k malej vodárni, iný k meteorologickej stanici. Jednoduchou siluetou provokuje tých, čo si zvykli na tradičné a niekedy aj gýčové stavby. Znalí pomerov sa čudujú, prečo majitelia napriek tomu, že vlastnia rozľahlý pozemok, osadili svoj dom na jeho okraji. „Nechceli sme veľké sídlo, ktoré by dominovalo nad okolím. Tešili sme sa na výhľad, na stromy pod nami a na domov, ktorý by nás nezaťažoval starosťami s udržiavaním veľkého obytného priestoru. Veľa cestujeme a domov si prídeme oddýchnuť. Pán architekt Balda mal vtedy za sebou prvú realizáciu rodinného domu. Páčila sa nám nielen ona, ale aj jeho porozumenie pre náš obmedzený rozpočet a nápad postaviť menší dom na severnom svahu,“ hovorí majiteľka.
Dom vplával priamo do strmého svahu. Zaboril sa doň južným priečelím až po päty horného podlažia. Zo svahu možno preto vstúpiť do domu tak z prvého ,ako aj z druhého podlažia. Oficiálne síce ide o bezbariérový prístup, ale obe úrovne v interiéri domu spojilo pomerne strmé schodisko, ktoré domáci predsa len využívajú častejšie ako prechádzanie z jedného podlažia do druhého okolitým terénom. Sú mladí, nesťažujú sa. Schodisko sa v projekte rysovalo veľkolepejšie, výstup mohol byť menej namáhavý. „Počas hrubej stavby stavebná firma nedodržala rozmery otvoru medzi podlažiami, a tak sa do konštrukcie schodov pustil náš dedo. Naprojektoval, vypočítal a postavil vzdušné schodisko bez podstupníc. Nechcela som priveľa hmoty v malom priestore,“ spomína ďalej na peripetie počas stavby, kým schádzame do prízemia domu. Steny chodby zdobia maľby na skle, priestor svieti v oranžových tónoch. Štvoro dverí postupne otvárame a nazeráme najprv do technickej miestnosti, potom do spálne, o ktorej majiteľka tvrdí, že na lepšom mieste nemohla byť. Ona a aj syn, ktorý má izbu vedľa, radi spia v chladnejších miestnostiach. Oproti spálni a detskej izbe sú dve kúpeľne: dámska a pánska. Umiestnenie spálne a detskej izby je v rozpore s bežnými zvyklosťami na prízemí. Takto mohli byť orientované na chladnejší severozápad a severovýchod.
Majú to v rodine
Architekt Balda už svojím dielo ovplyvnil životný štýl tejto rodiny. Prvý dom so zatrávnenou strechou navrhol pre brata majiteľky. Poznala teda, čo môže čakať a čo ju neminie, ak zverí architektúru domu odborníkovi. Iné to však bolo so zariadením interiéru. „Rozmiestnenie okien v hliníkových rámoch, tvar pôdorysu podlaží vrátane dispozície miestností tvorili rámec zariadenia nábytkom. Industriálne prvky, kovové doplnky a veľká miera čistých línií vyplynuli zo samotného projektu. Výber nábytku na mieru, materiálov a neutrálnej farebnosti stien, podláh a veľkých kusov nábytku sú dielom majiteľky. Tá si z bytu v meste priniesla časť technického“ zariadenia. Zo skúsenosti už vedela, že priveľa funkcionalizmu, kovu a čistých plôch nevytvorí pre ňu pocit domova. Potrebovala interiér zatepliť drevenou masívnou podlahou z bieleného duba, akcentmi zelenej a hnedej na doplnkoch. Keramikou a maľbami na sklo, ktoré by si nevybrali stúpenci purizmu, zjemnila svoje bývanie. „V prostredí určenom architektúrou som sa zariadila podľa vlastného výberu. Okrem sedačky je všetok nábytok zhotovený na mieru od firmy Kapek z Nového Města pod Smrkem. Tieto plastové stoličky na ľahkých kovových nôžkach čakali na mňa, kým si ich nenájdem. Teraz sa tu vynímajú pri tvarovo jednoduchom jedálenskom stole. Steny a veľké plochy som nechcela zahlcovať farbami. K pestrosti interiéru postačia farebné vankúše, plastiky, obrazy, niekoľko drobností a, samozrejme, príroda za oknami. Veď práve pre ňu sme sa sem presťahovali.“
Keď sa so stavbou začínalo, návrh a dispozícia domu mala postačovať pre matku s dieťaťom. Teraz si tu našli svoje pohodlie dvaja dospelí a dieťa. O návštevy nie je núdza. Najviac si domáci užijú detských hostí z mesta. Bude sa pristavovať. Prístavok – herňa pre syna a spol. – vyrastie pravdepodobne ako bublina prisatá k západnej fasáde, teda tam, kde je dnes zvislé okno na detskej izbe. Majiteľka tvrdí, že prístavby a kôlne patria ku koloritu vidieka, tak prečo nepristaviť niečo zaujímavé v spolupráci s architektom…
Dom vo svahu v číslach Cena: 2 100 000 Kč Plocha / Zastavaná plocha: 62 m² Obytná plocha: 87 m² Počet podlaží: 2 Dispozícia: 3 + 1 Výstavba: 2006 – 2007 Materiál: keramické tvárnice na prízemí, drevo na poschodí strecha – pultová strecha pokrytá titánzinkovým plechom plášť – odvetraná fasáda z dosiek zo smrekovca Ocenenie: 3. Miesto v roku 2006 v súťaži Rockhouse – český nízkoenergetický dom za kompaktnosť riešenia v sťažených podmienkach a snahu o dôsledné stavebno-energetické riešenie Projekt: Ing. arch. Vladimír Balda z architektonickej kancelárie TUL |
Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.