Stoly v detských izbách otáčame zle a problémom sú dvere. Akých chýb pri zariaďovaní sa podľa dizajnérky často dopúšťame?
S interiérovou dizajnérkou Marcelou Nagyovou sa rozprávame o tom, ako (ne)zariadiť izbu pre dieťa.
Mnohí rodičia ešte pred príchodom dieťaťa na svet pripravujú izbu pre svoju ratolesť. Je to skutočne nutné už v tomto období?
V tom najútlejšom veku stačí vytvoriť pre novorodeniatko útulný kútik v rodičovskej spálni, kde sa bude cítiť bezpečne v bezprostrednej blízkosti matky, ale aj otca. Takýto priestor okolo detskej postieľky alebo kolísky by mal by byť vizuálne vyčlenený od ostatných prvkov, pretože je to priestor, kde dieťa vníma prvé impulzy z okolia a postupne si rozširuje obraz. Zamerala by som sa na zástenu k postieľke, zvonkohru, pestré obrázky, na odkladanie veci postačí komoda s prebaľovacím pultom navrchu.
Ak máte už od príchodu dieťatka na svet vyčlenenú izbičku, stačí ju zariadiť len veľmi minimalisticky, bez väčších investícií do nábytku – ten zatiaľ nie je potrebný. Skôr by som tento priestor riešila ako bezpečnú herničku, priestor, kde sa dieťa začína plaziť, učí sa loziť, sedieť, a robí prvé kroky.
Čo teda odporúčate do izby pre batoľa, ktoré potrebuje priestor, kde sa bude bezpečne pohybovať?
Dôležité je zvoliť podlahu, ktorá sa ľahko udržiava v čistote, keďže dieťatko je prevažne na zemi. Na ňu stačí nejaký pekný a príjemný kusový koberec s detským motívom, ktorý môže plniť aj edukatívnu či zábavnú funkciu. Vhodné sú aj vankúše a epedá, ktoré sa dajú vrstviť, matrac a police na hračky chránené bezpečnostnými prvkami.
Prvý vzhľad izby dieťaťa batoľaťa, t. j. obdobie do troch rokov, by som ponechala neutrálnej farebnosti s výraznejšími tematickými doplnkami, ktoré sa dajú ľahko obmieňať. Doplnila by som ich vhodnými textíliami na okná, ktoré môžu spríjemniť aj nevyhnutný denný spánok. Vieme, že v detskej izbe je veľa farebných hračiek, takže ak by sme dali výrazné farby aj na steny či nábytok, mohlo by to príliš rozptyľovať pozornosť dieťaťa.
Na steny by som použila skôr neutrálne odtiene jemných pastelových tónov, ktoré by som doplnila nejakými tematickými nálepkami alebo len napríklad farebnými bodkami a hneď bude izbička vyzerať útulnejšie. S doplnkami by som to nepreháňala. V tomto období majú veľký význam hračky určené na rozvoj hrubej a jemnej motoriky dieťaťa, ktoré tiež do výraznej miery dopĺňajú interiér takejto izbičky pre batoľa.
Deti veľmi rýchlo rastú, nečudo, že k vyhľadávanému zariadeniu patrí rastúci nábytok. Je skutočne možné zostaviť izbu pre dieťa na celé detstvo?
Určite je možné vytvoriť izbu pre dieťa na obdobie celého detstva až do začiatku študentských rokov, teda tínedžerského obdobia. Vtedy sa výrazne menia potreby aj názory dieťaťa a aj jeho predstavy o priestore, v ktorom trávi veľmi veľa času. Kľúčom je vybrať nábytok a zariaďovacie prvky, ktoré sú flexibilné a môžu sa prispôsobiť rastúcim potrebám dieťaťa. Na toto obdobie je možné zariadiť izbu s takzvaným rastúcim nábytkom a robiť obmeny bez nejakých väčších investícií do nového nábytku.
Veľmi dobre nám poslúži modulárny nábytok a stoly a stoličky, ktoré sa dajú upraviť výškovo v závislosti od rastu dieťaťa, dokonca aj postele, ktoré sa dajú zväčšovať. Tieto obmeny interiéru je dobré robiť v určitých intervaloch, povedzme troch, štyroch rokov, a to aj z toho dôvodu, že deti po určitom období potrebujú nové impulzy, menia sa ich nároky a záujmy.
Do rastúceho nábytku je dobré investovať v predškolskom veku alebo v ranom školskom veku, dá sa totiž prispôsobiť nielen výškovo, ale aj ergonomicky v prospech správneho vývoja dieťaťa. Nevyhnutnou súčasťou mobiliára sú však aj police na knihy a hračky, komody a nejaké úložné boxy, ktoré pomáhajú udržiavať izbičku v poriadku.
Pri obmenách v školskom veku by som už prihliadala na osobnosť dieťaťa – malo by spolupracovať pri kreovaní vzhľadu svojej izby. Samozrejme, pri navrhovaní tínedžerských a študentských izieb už má hlavné slovo samotný obyvateľ. Tu už často nestačí len obmena, zmena izby býva radikálna. Aj takýmto spôsobom chce dať mladý adolescent najavo, že už predsa nie je dieťa.
Dá sa vyčísliť, koľko by nás stála premena detskej izby na študentskú, keby sme ju menili prakticky od podlahy? S akou najnižšou sumou by sme mali rátať?
Minimálny základ pri takejto požiadavke je okolo dvetisíc eur. Potom už ide o kvalitu – kvalitnejšie, stabilnejšie materiály a spracovanie sú, logicky, drahšie, ale vydržia dlhšie. Úprimne si myslím, že zlatá stredná cesta je tou najlepšou. Je to vždy otázka, kto je koľko ochotný investovať a aká jeho ekonomická situácia. Rozdiely v cenách nábytku, ale aj doplnkov sú obrovské. Treba si však uvedomiť, že deti raz vyletia z hniezda a nakoniec sa ich izba stane izbou hosťovskou, aj keď najčastejšie sa hosťom stáva práve samotné dieťa, ktoré sa domov vracia ako dospelé, hoci má vlastný domov inde.
Akým spôsobom by ste navrhli izbu, ktorá má slúžiť dvom súrodencom s opačným pohlavím alebo výrazným vekovým rozdielom?
Nie je na to presný návod, lebo je to veľmi individuálne a ovplyvňuje to viac faktorov, ako je vekový rozdiel medzi súrodencami, rozdielnosť alebo rovnosť pohlavia a v konečnom dôsledku priestorové danosti izby, o ktorú sa majú súrodenci deliť. Vždy treba mať na pamäti, aby bol priestor pre obidvoch funkčný, pohodlný a spravodlivo rozdelený. Tiež nie je jedno, v akom období veku detí sa priestor rieši.
Pre staršie deti je nevyhnutné vytvoriť priestor na štúdium a záujmy a pre mladšie deti priestor na hranie a väčšiu potrebu pohybu. Ak je medzi súrodencami väčší vekový rozdiel, je potrebné vizuálne vyčleniť každému vlastný priestor a usporiadať nábytok tak, aby mali deti čo najväčší pocit vlastného priestoru a sveta. Tieto zóny môžete oddeliť závesom, lamelami alebo trebárs nejakým regálom. U dieťaťa predškolského a nižšieho školského veku netreba zabudnúť na viac priestoru pre poličky na hračky a dostatočný priestor pre hranie a u staršieho na úložné priestory pre knihy, osobné veci a šaty. Farebnosť izby by som riešila takisto neutrálne s reflektovaním individuálnych záujmov a vkusu každého dieťaťa. Je to naozaj o snahe nájsť kompromis, aby celok nepôsobil rozbito, ale harmonicky.
Je lepšie v menších izbách voliť nábytok na mieru alebo použiť lacnejší a bežne dostupný kusový nábytok?
Malé priestory alebo atypické pôdorysy či izby v podkroví si priam vyžadujú nábytok na mieru. V tomto prípade však treba uvažovať ďalej do budúcnosti a vybrať farby a funkcie, ktoré ocení aj študent, nielen malé dieťa. Jednoduchý nadčasový dizajn ľahko dotvoríte doplnkami, ktoré sú pre dané obdobie pre vašu ratolesť dôležité a príjemné. Vďaka tomu ušetríte nemálo financií.
Dobrým pomocníkom do malých izieb sú vyklápacie alebo rozkladacie prvky nábytku. Napríklad zo skrinky vysuniete alebo vyklopíte písací stolík, roztiahnete posteľ na dvojlôžko, keď príde kamarát dieťaťa prespať a podobne. Dnes sú tieto riešenia tak dômyselne spracované, že jednoduchým stlačením gombíka sa zmenia možnosti na funkčné využitie nábytku.
Obľúbené a v tomto prípade sú aj praktické sú poschodové postele buď s dvomi posteľami, alebo so spaním hore a s hracím alebo študijným priestorom dolu.
Existujú triky, aby trebárs ani malá miestnosť nevyzerala zapratane, aby bola vzdušná?
Určite by som išla do svetlej farebnosti – do svetlej podlahy, do svetlých stien. Na nábytok by som zvolila prírodné drevo alebo nabielo nafarbené drevo. Pohrala by som sa so zrkadlom, ktoré by malo byť zabezpečené, aby sa nerozbilo, ideálne nalepené na stene a umiestnené tak, aby opticky zväčšovalo priestor. Ak chcete dosiahnuť vzdušnosť, okno by nemalo byť zatienené závesmi, aby neuberalo z prirodzeného osvetlenia priestoru.
Nebojte sa využiť priestor v celej výške stien až po strop. Určite by som sa snažila maximálne využiť takzvaný mŕtvy alebo nevyužiteľný priestor na úložný priestor nábytkom na mieru, napríklad pod šikminami stropu. Eliminovala by som nepotrebné dekorácie a hračky by som skôr skladovala v úložných boxoch. Oplatí sa investovať do funkčných a zároveň estetických prvkov, ktoré pridávajú hodnotu bez toho, aby zaťažovali a opticky zmenšovali priestor. Tu skutočne platí – menej je viac.
Keď ako interiérová dizajnérka riešite prechod z detskej izby do študentskej, aké zmeny sú najžiadanejšie?
Väčšinou sú to už požiadavky na úplnú zmenu, keďže v tomto období dieťa zažíva výrazné zmeny v osobnostnom vývoji, a to nehovorím len o tých hormonálnych. Často sú deti v tomto období už súčasťou nejakého športového tímu, nejakého záujmového kolektívu, majú svojich obľúbených hrdinov, športovcov, hudobné skupiny, majú svoje záujmy a koníčky, ktoré sú vyhranenejšie, pre ktoré chcú mať aj prispôsobený svoj priestor. Toto všetko chcú mať ako súčasť svojho sveta, v podobe nejakých prvkov, ktoré im majú dotvárať interiér izby a dávať najavo ich hosťom, kam patria. Určite to treba rešpektovať!
Pri prestavbe alebo tvorbe ich izby sa snažím pomôcť im zhmotniť ich predstavu o priestore, aby sa tam cítili dobre a príjemne.
Študenti chcú väčšie postele, kam si pohodlne ľahnú aj cez deň, čítajú si, trávia čas na sociálnych sieťach (bohužiaľ), dokonca riešia aj školské zadania v notebooku… a tvária sa, že stôl vlastne ani nepotrebujú. To, samozrejme, nie je pravda. Nie je výnimka požiadavky na fototapetu, aspoň na jednu stenu, ktorá ich má vtiahnuť do nejakého obľúbeného miesta alebo mesta. Napríklad do New Yorku.
Pri podobných premenách často riešim aj zmenu farebnosti. Adolescenti už nechcú mať nič, čo pôsobí detsky a naivne. Sú to už osobnosti a špeciálne chlapci majú tendenciu ísť do tmavších tónov, napríklad parížskej modrej, tmavozelenej alebo tmavografitovej farby steny. Dievčatá sa dožadujú toaletného stolíka, kde si urobia dokonalý mejkap, veľkého zrkadla a šatníka. Na stene musí byť vyhradený priestor pre nejaký ten plagát, prípadne na celej stene, fotogaléria pre zážitky s priateľmi, prípadne gitara alebo niečo, čo odráža ich záujem.
V čom robia časté chyby rodičia pri zariaďovaní izby pre dievčatko alebo chlapčeka? Mne osobne sa napríklad nepáčia izby s jedným motívom, ktorý aktuálne fičí, napríklad jednorožec nakreslený na stene…
Ak izbu riešime s aktuálne obľúbenými postavičkami namaľovanými na stenách a nalepených všade, kde sa dá, robíme chybu. Dieťa sa veľmi rýchlo vyvíja a ani sa nenazdáte, bude mať už úplne inú obľúbenú postavu a celkovo iné záujmy. Máte energiu a financie opätovne meniť základný dizajn? Skôr by som volila obľúbené témy vo forme doplnkov, obliečok na vankúš, čo sa dá ľahko zmeniť, keď to pre ne prestane byť atraktívne. Nemalo by sa zabudnúť na nejakú nástenku, kde si môžu vystaviť svoje výtvory a nie sú roztrieštené po celej izbe.
Celkovo nie je veľkou výhrou ani špecifikácia izby podľa pohlavia. Opäť je dobré riešiť základný dizajn neutrálne a obmieňať doplnky podľa osobnosti dieťaťa. Nie každé dievčatko má rado ružovú a nie každý chlapec tmavomodrú…
Ďalšou častou chybou v našich domácnostiach vrátane detských izieb je prekombinovanosť. Mnoho prvkov rôznych štýlov v jednej izbe, prehnané použitie doplnkov, farieb, dekorácií či miešanie funkcií nikdy neurobí príjemný dojem. Naopak, oslabuje schopnosť sústrediť sa.
Nemalým mínusom je riešenie detskej izby viac esteticky ako funkčne a prakticky. Žiaľ, aj s tým sa stretávam. Interiér izby pre deti v akomkoľvek veku musí byť v prvom rade funkčný. Rozčleňte ho na zóny – na zábavu a hry, na relax, na spanie – a podľa toho zvoľte vrstvené osvetlenie. Lampička na stole nestačí na čítanie v posteli, veľké svetlo nie je večer príjemné. Na prácu použite teplé biele svetlo, ktoré neskresľuje farebnosť.
Musím spomenúť aj nesprávne otočenie stolov, s ktorým sa stretávam dosť často. Ak je to len trochu dispozične možné, dieťa sediace za stolom by malo vidieť, kto vstupuje do miestnosti. Je to dôležité pre psychiku i sústredenie.
Významným faktorom detských izieb je ich bezpečnosť. Čo odporúčate rodičom v tomto smere?
Na zabezpečenie bezpečnosti detských izieb je naozaj nevyhnutné vždy myslieť. Dieťa skutočne vie prekvapiť tým, čo vymyslí. Rozhodne sa oplatí investovať do ochrany ostrých rohov, zabezpečenia zásuviek, okien a tiež by som odporučila zabezpečiť výškový nábytok, ktorý môže spadnúť alebo ho môže dieťa strhnúť na seba. Nešťastie sa väčšinou stane vtedy, keď je viac detí pokope, preto na to netreba nikdy zabúdať.
Hovoríme, že osobnosť dieťaťa je dôležitou súčasťou koncepcie detskej izby. Stalo sa vám, že rodičia mali iný názor na realizáciu izby?
Áno, v podobných prípadoch tam vstupujem nielen ako architektka/dizajnérka, ale aj ako psychologička. Ešte horšie to je, keď riešim byt alebo dom a jeho majitelia majú každý svoj osobitý názor na štýl, farebnosť či funkciu a v ničom nevedia nájsť kompromis. Po konzultáciách to zvyčajne vyriešime, aby bola celková spokojnosť (smiech).
Kto je Marcela Nagyová
Po skončení štúdia na umeleckej škole v Košiciach sa napriek veľkému záujmu o architektúru a interiéry rozhodla študovať výtvarné umenie, a to konkrétne pedagogický smer. Zamestnala sa na základnej umeleckej škole, kde učí doteraz. Kvôli druhej profesii však nie na plný pracovný úväzok.
Neskôr vyštudovala interiérový dizajn. Interiérom sa venovala celý svoj život, ale až po skončení odborného štúdia začala pracovať ako profesionálna dizajnérka, čo robí už viac ako 20 rokov.
Súčasťou jej života je aj výtvarná tvorba. Po skončení univerzity sa stala členkou Spoločnosti voľných výtvarných umelcov a združenia Slovenskej výtvarnej únie a intenzívne sa zúčastňovala na rôznych individuálnych a spoločných výstavách. V súčasnosti v jej profesijnom živote dominuje interiérová tvorba a príprava detí a študentov na umeleckú dráhu. Všetky poznatky a skúsenosti z interiérovej praxe tak vlastne odovzdáva ďalej. K výtvarnej tvorbe sa však plánuje vrátiť, keď bude mať na to väčší časový priestor. Aj keď vlastne, ako vraví, tvoriť nikdy neprestala.
Text: Sabína Zavarská
Foto: Shutterstock/iStock, archív Marcely Nagyovej
Zdroj: Časopis Môj dom