Alergik v rodine (1. časť)

Alergik v rodine (1. časť)

18. 01. 2006
Zdieľať

Údaje z európskych krajín hovoria, že takmer v každej druhej domácnosti je osoba trpiaca astmou alebo alergiou. Odhaduje sa, že v súčasnosti na Slovensku žije asi 35 % alergikov. Najpostihnutejšiu skupinu tvoria deti. Dobrý zdravotný stav pacienta sa podarí udržať, ak sa zamedzí jeho kontaktu s dráždivým alergénom. Najviac možností ovplyvňovať svoje okolie poskytuje práve domáce prostredie. Kvalita vzduchu sa týka každého z nás a často ju môžeme ovplyvniť vlastnými silami.



Alergia nie je nič nové

V súvislosti s alergiami sa hovorí najmä o civilizačných vplyvoch, ale alergia nepatrí k novým ochoreniam. Prvá zmienka o alergii pochádza z Egypta. Na kresbe z vykopávok z hrobky zjednotiteľa Horného a Dolného Egypta a zakladateľa I. dynastie Meneza je nad jeho telom zobrazené znamenie smrti a vedľa letiaca osa. Záznamy o problémoch po uštipnutí hmyzom sa našli aj v súvislosti s jeho potomkami. Dnes už takmer každé tretie dieťa trpí alergiou. Výrazný podiel viny na tomto stave majú civilizačné vplyvy a prehnaný zmysel pre čistotu v domácnosti. Alergické dispozície má až 50 percent ľudí a približne u 30 percent z nich sa alergia prejaví.

Príčiny vzniku alergie


Alergik v rodine (1. časť)

41970

Za jednu hodinu človek vdýchne až 50 miliárd nežiaducich čiastočiek, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie. Precitlivený organizmus reaguje na alergény (alergizujúce látky) neprimeranou prehnanou reakciou, ktorá človeku značne znepríjemňuje život. Medzi najčastejšie reakcie patria alergická nádcha, problémy s dýchaním, ekzém, dokonca aj opuchy. Alergény môžu byť vo vzduchu – to sú tzv. vdychované alergény – ďalej potravinové, kontaktné, bakteriálne a vírusové, liekové a hmyzie. Najčastejšími vdychovanými alergénmi v prostredí sú prach, peľ, výpary z niektorých stavebných a náterových látok a z nábytku a zvieracie chlpy alebo perie vtákov. Významným alergénom, ktorého škodlivý vplyv sa často podceňuje, je cigaretový dym. Obsahuje až 4-tisíc rôznych druhov chemických látok a 30 percent detskej astmy sa považuje práve za dôsledok pasívneho fajčenia. Dôležitú úlohu pri vzniku alergie zohráva dedičnosť, imunitná reaktivita organizmu a životné prostredie. Mnohé štúdie dokázali, že deti, ktoré vyrastajú v prehnanej hygiene, trpia alergiami častejšie. Príčinou je údajne ich nevyťažený imunitný systém, ktorý vyhľadáva pele, chemikálie či potraviny ako náhradné ciele, proti ktorým treba bojovať.


Alergik v rodine (1. časť)

41975

Čistota – naozaj len pol života

Pozitívnu úlohu baktérií a ostatných mikroorganizmov v živote človeka by sme nemali podceňovať. Baktérie nemusia len škodiť, mnohé z nich naopak chránia. Na každom štvorcovom centimetri našej kože žije až niekoľko miliónov neškodných a dokonca aj užitočných baktérií. Chránia povrch tela pred votrelcami, ktorí by mohli spôsobiť chorobu. Dôležitú úlohu majú probiotické baktérie v črevách, ktoré nielen podporujú trávenie, ale aj produkujú vitamíny. Deti by preto mali vyrastať v normálnom, a nie aseptickom prostredí. Kontakt so „špinou“ posilňuje imunitný systém. Častým umývaním antibakteriálnymi prostriedkami a dezinfekciou okolia sa narúša prirodzená rovnováha pokožky. Použitie dezinfekčných čistiacich prostriedkov nie je teda vždy na mieste, hoci reklamy tvrdia presný opak. Kuchyňa skrýva viac pôvodcov chorôb ako kúpeľňa. Na potravinách, znečistenom kuchynskom riade a najmä na utierkach a handrách na riad sa môžu rozmnožovať baktérie a dokonca aj plesne.

Domáci prach

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Alergik v rodine (1. časť)

41972

Skôr než sa prepracujeme k tomu, ako by mala vyzerať domácnosť s alergickým pacientom, stručne sa oboznámime s najčastejšími alergénmi. Bohatým zdrojom bytových alergénov je domáci prach. Tvoria ho rozličné chemické látky a biologický materiál (napr. baktérie, peľové zrná, spóry plesní, ľudský či zvierací odpad, roztoče). Prašnosť v byte závisí od polohy domu a klimatických podmienok, ktoré nedokážeme ovplyvniť, ale aj od spôsobu vykurovania a vnútorného zariadenia bytu – a to už máme väčšinou vo vlastných rukách.

Roztoče

Roztoče sú drobné článkonožce, ktoré voľným okom nezbadáme – merajú asi dve desatiny milimetra. Živia sa ľudskými lupinami, ale nie sú paraziti. Dĺžka ich života môže byť až šesť mesiacov. Najlepšie sa im darí v matracoch, vankúšoch, prešívaných dekách, plyšových hračkách a v posteľnej bielizni, kde majú vhodnú teplotu, vlhko a dostatok obživy. Pri relatívnej vlhkosti pod 50 % rýchlo vysychajú a pri vlhkosti nad 80 % zanikajú vplyvom premnoženia plesní. Vrchol výskytu roztočov je približne od augusta do októbra a na jar v apríli. Vtedy alergici môžu pociťovať zhoršenie stavu. Alergizujúcou látkou sú výlučky roztočov. Podráždenie dýchacích ciest spôsobujú predovšetkým druhy Dermatophagoides pteronyssinus, Dermatophagoides farinae a Euroglyphus Mayne.


Alergik v rodine (1. časť)

41979

Najúčinnejším opatrením pri vytváraní zdravej klímy v byte je odstránenie roztočov, nie ich usmrtenie, pretože aj mŕtve telá roztočov uvoľňujú alergény. Jeden gram prachu z matraca a lôžka môže obsahovať 2- až 15-tisíc roztočov. Z lôžok sa roztoče širia do ostatných priestorov bytu, takže niekedy tvoria až 60 % domáceho prachu. Alergia na roztoče sa prejavuje najmä astmou a príznakmi alergickej nádchy. Pravidelné vetranie miestnosti v období priaznivého stavu ovzdušia reguluje vnútornú teplotu a relatívnu vlhkosť vzduchu v domácnosti, čím nepriamo klesá koncentrácia alergénov v ovzduší. Je zaujímavé, že v horskom prostredí s nadmorskou výškou nad 1 500 m sa roztoče takmer nevyskytujú.

Plesne

Veľmi nebezpečným alergénom sú spóry plesní, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia. K domácim plesňovým alergénom patria napr. Aspergillus, Penicillium, Mucoraceae. Darí sa im v teplom, temnom a vlhkom prostredí. Množstvo spór v ovzduší závisí od relatívnej vlhkosti vzduchu a vegetačného obdobia. Vrchol výskytu plesní zaznamenávame počas neskorého leta a skorej jesene. V byte alergika nie je vhodné pestovať nijaké izbové rastliny, pretože tým rast plesní len podporujeme. Ich prítomnosť v kvetináči signalizuje zemina pokrytá bielym povlakom. Plesne môžu rásť na zvyškoch potravín, v klimatizačnom zariadení, vo vlhkej pivnici, pod tapetou v obývačke, ale aj za nábytkom zaveseným na vlhkej stene (pozor na nedostatočne vysušenú hrubú stavbu – nemala by sa predčasne zariaďovať zabudovaným nábytkom). Riziko predstavujú byty a domy, v ktorých sa dlhší čas nebývalo. Pozor si treba dať aj pri rekonštrukciách či dostavbách, kde nedostatočná tepelná izolácia môže v zime zapríčiniť kondenzovanie vodných pár na vnútornej strane múrov. Vlhké murivo vytvára vhodné podmienky na rast plesní. Udomácneniu plesní v byte možno zamedziť častým vetraním. V pivniciach a všade tam, kde hrozí presakovanie či vzlínanie vlhkosti, treba vyriešiť problém vlhka.

Domáce zvieratá


Alergik v rodine (1. časť)

41974

Zdrojom agresívnych alergénov sú aj domáci miláčikovia: psy, mačky, morské prasiatka, škrečky, vtáky, králiky a pod. Zvieracie alergény sa nenachádzajú priamo v srsti, ale v kožnom epiteli, lupinách, slinách, krvnom sére a výlučkoch (holuby). Krátkosrsté psy alergizujú rovnako silno ako dlhosrsté. Vari najagresívnejšie pôsobia alergény mačiek. Pravidelné kúpanie zvieraťa môže množstvo alergénu znížiť. Väčšina ľudí, ktorí sú alergickí na zvieratá, sa postupne senzibilizovala stykom s vlastným domácim miláčikom, ale alergiu môže vyvolať aj nepravidelný, príležitostný kontakt so zvieraťom. Zvieracie alergény sa roznesú po byte aj po návrate z návštevy domu so psom či mačkou a v byte pretrvávavajú ešte niekoľko mesiacov. Alergia na vtáctvo býva väčšinou len nepriama. V skutočnosti ide o alergiu na roztoče žijúce v jeho perí alebo v hniezdach.

Kožné prejavy alergie

Kontaktný ekzém je prejavom oddialenej precitlivenosti organizmu. U detí sa vyskytuje ojedinele, ale s pribúdajúcim vekom narastajú aj problémy; u dospelých býva často príznakom profesionálnej choroby. Pokožka môže reagovať napr. na chróm, nikel, kobalt, ortuť, gumu, terpentín, epoxid, lepidlá, ale aj prípravky dennej potreby, medzi ktoré patria kozmetika, zdravotnícky a hygienický materiál (leukoplast, dezinfekčné prípravky) a suroviny z oblasti potravinárskej výroby (čokoládovne, cukrárne, výrobne múky). S kožnými prejavmi alergie sa stretáva až polovica pracovníkov so zlúčeninami platiny a enzýmami čistiacich prostriedkov. Najdôležitejšou súčasťou liečby je zabrániť kontaktu alergénu s pokožkou. V ostatných rokoch pribúdajú aj prípady alergie na slnečné žiarenie. Niektoré vlnové dĺžky spôsobujú vznik kožných prejavov, žihľavky alebo dokonca opuchov.

Klimatizácia – áno či nie?

V stojatých vodách sa môžu množiť riasy a sinice, ako sú napr. vodný kvet, zelená riasa, žabí vlas svazčitý. Tieto alergény môžu vyvolať a zhoršovať astmu. Pomerne často sa vyskytujú v klimatizovaných priestoroch, kam sa dostávajú z chladiaceho okruhu cirkulujúcej vody a zo zásobární vody na zvlhčovanie klimatizovaného vzduchu. Ani pri dôkladnej starostlivosti o čistotu klimatizačného zariadenia sa nedá celkom vyhnúť kontaminácii. Z tohto dôvodu sa stavebníctvo v poslednom čase neraz vracia k tradičnému vetraniu budov alebo sa do budov inštalujú moderné prístroje na čistenie vzduchu, pri ktorých spomenutý druh kontaminácie nehrozí.

Pokračovanie zajtra.

Kategória: Navrhovanie interiéru
Tagy: alergia alergik
Zdieľať článok

Diskusia