Doma v plechovke

Dlhší čas bola Ivana zaujatá hľadaním vhodného architektonického tvaru pre rodinný dom. Na stavbu na zelenej lúke, alebo lepšie povedané na južnom svahu, sa s manželom podujali napriek tomu, že už boli zabývaní v zrekonštruovanom dome. Chceli sa presťahovať do nového domu, a to do takého, ktorý by mal celkom súčasný výraz. Ivana si predstavovala projekt, ktorý ju chytí a už nepustí, kým sa dielo nedokončí. Celé dni ju neopúšťali budovateľské myšlienky. Podvedomie muselo pracovať na plné obrátky aj v deň, keď bola čosi vybavovať na pozemkovom úrade v Pezinku. „Šla som kúpiť kolok. Bolo zatvorené, ale hneď vedľa mali dvere dokorán.

Samozrejme, neodolala som a vstúpila do môjho obľúbeného kníhkupectva. Zatúlala som sa k poličke o stavebníctve a architektúre. Naozaj neviem prečo, ale vybrala som odtiaľ katalóg rodinných domov. Nie je to môj žáner. Katalógové domy na mňa pôsobia lacno, a to vôbec nehovorím o peniazoch, ktoré za stavbu človek utratí. Zrazu som niečo zbadala. Hneď som vedela, že taký dom chcem. Škandinávsky decentný tvar bez zbytočných príkras celkom napĺňal povestné – v jednoduchosti je krása.

Príjemne rozložená hmota domu a k tomu ešte bonus: architekt v projekte osadil objekt v severno-južnej orientácii. To nám vyhovovalo, to bolo ono. Veď náš pozemok leží na južnom svahu. Nadchlo ma to. Domov som sa vrátila pod vplyvom architektonického návrhu domu, ktorý raz bude stáť na našom pozemku. Ukázala som list z katalógu môjmu mužovi. Ten ma ubezpečil, že takýto dom sa bude stavať len cez jeho mŕtvolu. Na pohotovostné stavy mám moju mamu. S manželom si rozumejú, vedia sa v pokoji porozprávať. Presvedčila ho a nakoniec aj jemu učaroval škandinávsky štýl s odkvapovými žľabmi skrytými za fasádou,“ netají Ivana vývoj udalostí zo začiatkov stavby. Medzitým sme vyšli na priedomie, odkiaľ nás rekordná horúčava zahnala späť do priestrannej obývačky spojenej s otvorenou kuchyňou.

Samozrejme, hneď sa mi v hlave vybavila predstava rozpálenej plechovej strechy. O to prekvapujúcejšie bolo, že v dome sa dalo vydržať, hoci pre nedostatok vody v okolí sa domáci načas stiahli dole do Modry a dom na niekoľko dní uzatvorili.

109701

Daj tam ten plech, čo máš na streche!

A vôbec, prečo by sa niekto chcel zariadiť v plechovke? „Manžel zo zdravotných dôvodov nemôže pracovať s rozličnými nátermi a lepidlami, preto sa použitý patinovaný titánzinkový plech, ktorý je v zásade bezúdržbový, stal pre nás dlhodobým riešením. Plechová fasáda tvorí len vonkajší povrch, ktorý opticky zjednocuje celú stavbu a nás odbremení od starostí s udržiavaním stien. Fasáda je odvetraná. Vzduch prúdi popod celú oplechovanú plochu. Začalo sa pórobetónovými tvárnicami, obložili sa desiatkou Nobasilom, na to sa kládlo drevené latovanie na roštoch. Takto pod plechom vznikla vzduchová medzera, ktorá dovolí stenám dýchať a v horúcom lete ochladzuje plášť domu; aj malé dieťa vie, že ohriaty vzduch stúpa hore. Keď sa dokončilo latovanie, chvíľu sme mali dom obložený drevom.

A potom prišla poctivá klampiarčina. Prekrývanie plechom, riešenie nových detailov, na ktoré neboli robotníci zvyknutí, stráženie každého centimetra – to boli celé hodiny na stavbe. Treba priznať, že na začiatku mala byť pod plechom iba strecha, obvodové steny boli navrhnuté z cementovo-trieskových dosiek. Stavbyvedúci chodil za mnou a argumentoval, že ak strecha podľa projektu nesmie mať presah, neskôr budú steny trpieť dažďom a mrazom. Jednoducho takýto materiál v priamom styku s nepriazňou počasia začne pracovať, poškodí sa a nebude to dobré pre celú stavbu. Vystrašil ma tým, že nakoniec budeme musieť strhnúť vonkajšiu vrstvu.

Za nijakú cenu sme nechceli silikónovú omietku a ani ja, ani Juro – náš architekt – sme neboli ochotní upustiť od výtvarného zámeru. Nakoniec stavbyvedúci navrhol, aby sme použili ten plech, čo máme na streche. Povedala som si, že Juro aj tak navrhol tvar domu, ktorý mal pripomínať monolit. Riešenie sa nám zapáčilo. Náš rodinný dom evokuje svojím vzhľadom jednoduchú stavbu tak, ako keď dieťa jedným ťahom nakreslí domček.

Realizačne však nebol jednoduchý. Niektoré riešenia sa museli vymýšľať za pochodu, robotníci sa s takýmto domom ešte nestretli. Starší pán, skúsený klampiar, ktorý pracoval s partiou robotníkov, nám veľmi pomohol, keď potvrdil, že plechárčina sa dá dotiahnuť do detailov podľa návrhu architekta, aj keď ostatným sa do toho nechcelo,“ podrobne opisuje Ivana svoje zážitky zo stavby.

Mali na seba šťastie

Nestáva sa často, aby aj dlhší čas po dokončení diela architekt a investor rozprávali o sebe len v tom najlepšom: „S architektom sme sa výtvarne úplne zhodli. Niekedy sme museli detaily pozmeniť z finančných dôvodov, niekedy v prospech technického riešenia. Keď som sa prvý raz Jurajovi ozvala, rovno som sa ho opýtala, či má viac ako štyridsať. Prečo? Chcela som nezaťaženú dušu a progresívny projekt. Dám šancu mladému architektovi zo Slovenska, povedala som si. Myslím si, že dobrý architekt si váži nielen zákazky veľkých budov, ale najmä rodinných domov.

Takýto projekt je komplikovaný jedinečnosťou ľudí a prostredia, ktorým je určený. Navrhnúť a postaviť dobrý rodinný dom je veľké umenie. Veď tam sa ľudia nestriedajú ako v kanceláriách alebo vo výrobniach, tam majú byť spokojní veľa rokov. Architekt sa musí postarať, aby ľudia boli spokojní a ešte aby to aj výtvarne dobre vyzeralo. Nášmu Jurajovi sa to podarilo,“ uzatvára Ivana svoju úvahu.

Nezabudne pripomenúť, že na poschodí pôvodne kúpeľňa nebola a až na jej naliehanie sa doprojektovala. Dnes ľutuje. Stačila toaleta navyše. Najmä ak sú deti malé, celá rodina sa nakoniec zíde v jednej kúpeľni. Hore sú síce dve izby, spomínaná kúpeľňa a šatník, ale rodina celé dni žije dole na prízemí. Občas Ivana vybehne na poschodie po veci, ale dieťa potrebuje byť stále pri mame.

Ivana nie je vyštudovaná stavbárka. Smeje sa, že je žena v domácnosti, ktorá okrem iného zažila a vybavovala rekonštrukciu bytu v dome z obdobia baroka. Vlastne je to už jej tretia stavba. Jednoznačne tvrdí, že novostavba je príjemnejšia ako rekonštrukcia, pri ktorej sa nikdy nevie, čo prinesie ďalší krok. Pri plechovom dome bolo od začiatku jasné smerovanie k tomu, ako architekt dom vymyslel. Nebol dôvod, aby sa nedal postaviť.

Doteraz bývali v starom dome so starožitným nábytkom: „Konvertovala som z domu s klenbami a so starým nábytkom na vieru v súčasnú, modernú architektúru. Stariny už nie! Nechcela som stavať klasický rodinný dom. S návrhom Juraja Čerešňáka to, myslím, vyšlo. Pozemok je obklopený lesným porastom a aj susedné domy vyrastajú z lesa. Žiada si to stromy aj okolo domu, ale to je záležitosť času a ďalších investícií. Všetko bude, dozrejeme k stromom, žalúziám, markízam, upraveným chodníkom. Niečo musí počkať. Nemáme neobmedzené finančné možnosti.

Teraz sme radi, že sme dostavali dom a že vyvolal ohlas v odbornej verejnosti. Nie sme takí bohatí, aby náš architekt mohol predviesť všetko, čo v ňom je. Dopriali by sme mu investorov, ktorí by nemuseli počítať toľko ako naša rodina. Nech si nájde výtvarne a technicky pripravených investorov, ktorí vedia doceniť prínos architekta.“

Dom navrhol a radami prispel architekt: Juraj Čerešňák z ateliéru te3s architekti, Domkárska 13 821 05 Bratislava mail: office@te3s.sk web: www.te3s.sk Realizácie: rodinný dom, Modra – Harmónia, 2006 Interiéry: QUARTZTIME hodiny-šperky, 2006, OC MAX Trenčín, OC CENTRO Nitra Rekonštrukcie: rodinný dom, Trenčín, 2006 byt, Bratislava – Palisády, 2007 rodinný dom, Chorvátsky Grob, 2007 rodinný dom, Modra – Vŕšky, 2007