Musíte byť trocha blázon, priznáva otec rodiny, ktorá kúpila barokovú ruinu. Po 10 rokoch prác je fara v Chudeniciach opäť miestnym klenotom
Zasadená v malebnom prostredí v obci Chudenice v Plzenskom kraji a poznačená zubom času aj históriou. Unikátna baroková fara z 18. storočia dostala vďaka rodine Součkových druhú šancu. V priebehu rokov jej dokázali prinavrátiť nielen zašlú krásu, ale aj využiteľnosť. Dnes je miestom, kde sa konajú nielen festivaly, ale pokojne i malé rodinné oslavy. O príbehu jej znovuzrodenia sme sa zhovárali s Ondřejom Součkom.
Dlhodobo žijete v Anglicku. Keď ste objavili barokovú faru v Chudeniciach, získala si vaše srdce už na prvý pohľad?
Áno. Tento typ klasickej architektúry nie je na českom vidieku typický.
Patríte teda k ľudom, ktorí si ctia nielen architektúru, ale aj históriu?
Áno. Starožitnosti ma fascinovali už ako chlapca. Najprv som zbieral známky, potom obrázky. V Anglicku som sa stal obchodníkom so starožitnosťami a vždy som mal vášeň pre krásne predmety.
Aj vďaka vám mala baroková fara v Chudeniciach šťastie v nešťastí. Rozhodli ste sa ju kúpiť a prinavrátiť jej zašlú slávu. Mali ste od začiatku jasný plán, čo s ňou bude?
Chcel som, aby moja žena založila umeleckú školu. Bohužiaľ, renovácie trvali tak dlho, že sa nám tento sen nepodarilo zrealizovať.
Aké boli reakcie miestnych na to, že sa niekto v obci ujal ich „pokladu“?
Najprv boli podozrievaví, ale teraz sú veľmi šťastní.
Vidieť potenciál, takpovediac v ruine, aj keď ide o chránenú kultúrnu pamiatku, to chce nielen kus predstavivosti ale aj odvahy. Predsa len, takáto rekonštrukcia asi nefunguje ako tie klasické…
Máte pravdu. Musíte byť trochu blázon, dôverovať svojmu inštinktu a príliš o tom nepremýšľať. Určite človek tiež potrebuje poriadnu dávku trpezlivosti a očakávať neočakávané.
Čo bolo pre vás najväčšou výzvou a možno prekážkou zároveň?
Zohnať peniaze a kompetentných staviteľov. Musí existovať dôvera, aby ste mohli pracovať ako tím a spolupracovať pri prekonávaní prekážok.
V čom bola fara výnimočná a v akom štýle bola postavená?
Fara bola postavená bola v roku 1737, je veľmi stará a je jedinečným príkladom klasickej architektúry. Rád to nazývam „barokové svetlo“ kvôli úžasnej jednoduchosti.
Podarilo sa zachovať jej pôvodné prvky a dispozície?
Keď sme začali „odlupovať“ vrstvy histórie, odhalili sme pôvodné rozloženia. Nad zníženými omietkovými stropmi sme objavili drevené maľované. Pod zvýšenými podlahami boli zas zachované pôvodné doskové.
A mali ste vôbec pri rekonštrukcii z čoho vychádzať? Existovali nejaké pôvodné plány?
Nie.
Čo vás v priebehu rekonštrukcie najviac zaujalo? Bolo niečo, čo sa až pri nej podarilo odkryť?
Farná sála, ktorá bola predtým rozdelená na apartmán, tiež stropy a podlahy. Na prízemí sme objavili chlebovú pec v starej kuchyni a pôvodnú dlažbu na chodbe.
Určite potvrdíte, že nešlo o rýchly a jednoduchý proces. Koľko rokov rekonštrukcia trvala? A ako ste ju zo zahraničia manažovali?
Celý proces trval 10 rokov a manažoval ho syn Benjamín.
Neľutujete svoje rozhodnutie? Išli by ste do toho znovu?
Ľutovať neľutujem, ale už by som to nechcel zažiť opakovane. Teraz je čas si všetko užiť.
Čo všetko ponúka okolie zrekonštruovanej fary? V akom prostredí sa nachádza?
V okolí sú dva hrady, arborétum, nádherná zvlnená krajina plná lúk a prastarých lesov, ktorá je ako stvorená na cyklistiku, prechádzky a jazdu na koni. V blízkosti je aj vodná nádrž vo Švihove či pohorie Šumava.
Text: Michaela Krivdová
Foto: archív