Projekt rekonštrukcie historických stavieb alebo ich častí vždy narazí na konflikt medzi spomienkami na minulosť a potreby súčasného života. Portugalský architekt Tiago Sousa kamenné múry starého domu nezbúral, ale ani sa nesnažil z nich vytvoriť moderné bývanie.
Riešenie našiel v zaujímavej kombinácii starého a moderného. Do ruín vložil box, ktorý predstavuje plnohodnotné bývanie pre súčasných majiteľov. Netrpí ani historická stránka projektu, nie sú obmedzené ani potreby domácich. Pôvodná hrubá kamenná stavba, z ktorej zostali len ruiny, bola veľmi dôležitá v kontexte prostredia. Námestiu, na ktorom stojí, dávala pôvabný vidiecky šarm a jedinečnú atmosféru.
Ak by ruiny boli zbúrané, celá lokalita by prišla o svoj typický charakter. Riešením bolo ošetriť použiteľné ruiny, aby bola zachovaná ich priestorová komunikácia s prostredím a vytvorenie boxu, ktorý by bol pohodlnou modernou obytnou zónou. Tento box potom architekt vložil do pôvodných múrov.
Celý moderný dom je bez akéhokoľvek presahu včlenený do hraníc určených pôvodnou stavbou. Zdroj: ivo tavares studio
Vo svete medzi starým a novým
„Navrhli sme riešenie, ktoré prepája novú a pôvodnú časť stavby tak, aby vyvolalo u pozorovateľov protichodné pocity. Výsledný dom skúma rovnováhu a napätie medzi existujúcou a novo-navrhnutou formou. Jeho farba, zhmotnenie, tvar a umiestnenie vytvárajú zámerné kontrasty medzi starým a novým,“ vysvetľuje konečné riešenie Tiago Sousa.
Architekt do ruín vložil box, ktorý predstavuje plnohodnotné bývanie pre súčasných majiteľov. Zdroj: ivo tavares studio
Medzi kuchyňou a obývačkou
Samotný „box“ tvoria dve podlažia. Na prízemí sa nachádzajú spoločenské priestory, teda denná zóna so všetkým, čo k nej patrí, na hornom podlaží sú dve spálne a kúpeľňa. Kuchyňa, jedáleň a obývacia izba na spodnom podlaží sú usporiadané postupne za sebou zo severu na juh.
Uprostred dispozície sa nachádza centrálny úložný priestor, ktorý zároveň z jednej strany chráni kuchynský pracovný priestor a nenápadne – dreveným obložením oddeľuje kuchyňu s jedálňou od obývačky. Presne oproti tomuto vstavanému drevenému boxu stojí šperk prízemia – schody na horné podlažie.
Na prízemí sa nachádzajú spoločenské priestory, teda denná zóna so všetkým, čo k nej patrí, na hornom podlaží sú dve spálne a kúpeľňa. Zdroj: ivo tavares studio
Točité schody ako umelecké dielo či 3D ornament
Špirálovité schody pôsobia ako umelecké dielo alebo ornamentálny prvok, ktorý má plynulý, krivočiary dizajn. Tento sochársky kúsok je z betónu a dreva a slúži ako druhý dôležitý predel otvoreného priestoru prízemia.
Detail schodov. Zdroj: ivo tavares studio
Spálne na hornom podlaží sú uložené symetricky
Horné poschodie zahŕňa dve spálne a jednu kúpeľňu. Jedna spálňa je na severnej strane, druhá na južnej. Obe miestnosti sú symetrické, majú rovnaké rozmery, rešpektujúc konštantnú symetriu plánu. Všetky tieto priestory: spálne, kúpeľňa a sklad sú uzavreté a nezávislé. Architekt kvôli zjednodušeniu interiéru navrhol dvere aj steny obložiť prírodným dreveným obkladom. Vďaka tomu tieto povrchu pôsobia ako celistvé, nerušivé a všetko prepájajúce pozadie. Dokonca ani rám a kľučky si v tomto obložení nevšimnete.
Architekt kvôli zjednodušeniu interiéru navrhol dvere aj steny obložiť prírodným dreveným obkladom. Zdroj: ivo tavares studio
Základom je pochopiť súvislosti a akceptovať ich
Celý moderný dom je bez akéhokoľvek presahu včlenený do hraníc určených pôvodnou stavbou. Vďaka širokému preskleniu, ktoré vzniklo použitím vodorovného betónového prvku (a ktoré zároveň riadi intenzitu slnečného žiarenia), priestor preteká von. Vonkajší zase vteká dnu.
„Na to, aby sme vedeli navrhnúť a vytvoriť kvalitný projekt, bolo dôležité porozumieť každej súvislosti, ktorá tu funguje,“ dopĺňa architekt. Novopostavený box má zvonku tehlové obloženie a rovnú strechu.