Zo zanedbanej storočnej vily urobili opäť klenot. Taký krásny interiér vidieť len málokedy a stojí len kúsok od Slovenska!

Vila Karolienenhoff, teda Karolínin dvor, sa nachádza na statku z roku 1910 len pár  kilometrov od Bratislavy. Jej pôvodný majiteľ bol úspešným farmárom a milovníkom cestovania. Vlastnil sto hektárov poľnohospodárskej pôdy, na ktorej pestoval plodiny a choval domáce zvieratá. 

Jeho potomkovia však nešli v jeho šľapajách. V 60. rokoch postupne ukončili chov a veľkosť farmy upravili do súčasného stavu, ktorý je len zlomkom pôvodnej rozlohy. O niečo neskôr vilu necitlivými zásahmi upravili pre potreby dvojčlennej domácnosti. Keď ju súčasný majiteľ odkúpil, bola už zanedbaná a niekoľko rokov neobývaná.

Secesná vila si za svoj vyše storočný život prešla mnohými necitlivými zásahmi. Rekonštrukcia ju očistila a vrátila krásu. Zdroj: Jakub Čaprnka

S úctou k minulosti a remeslu

Premenu vily si vzala na starosť architektka Katarína Lupták z architektonickej dielne Collegium v spolupráci s tímom ďalších architektov. Keď tím vstúpil do projektu, hospodárska časť farmy bola už zrekonštruovaná. Pôvodnú vilu majiteľ očistil na tehlu a zrealizoval jednako strešné izolácie, jednako tie podlahové v suteréne.

Pri rekonštrukcii museli najprv odstrániť všetky necitlivé zásahy do vily z minulých dekád. Zdroj: Jakub Čaprnka

“Pôvodné zachované prvky vily, ako kamenné schodisko so stupňami zapustenými do nosného muriva, stropné svetlíky v centrálnej hale a podkroví, zámočnícke práce zábradlia a masívne interiérové dvere, ostro kontrastovali s dodatočnými necitlivými úpravami, realizovanými lacnými prvkami a konštrukciami. Tieto prvky sme očistili a obnovili, ich vzhľad. Dizajn a prepracovanie sa stali inšpiráciou pre budúci výraz obydlia,” priblížila Katarína Luptáková. 

Návrh kládol dôraz na remeselný detail a úctu k poctivej práci. Všetky prvky interiéru, od stolárskych a kamenárskych cez zámočnícke či sklenárske až po šperkárske a umelecké, sa vyrábali po konzultáciách medzi architektom a remeselníkmi zo Slovenska a Čiech.

V interiéri sa odráža nielen cit pre estetiku, ale aj poctivá práca remeselníkov. Zdroj: Jakub Čaprnka

Od Štefánika po Baniča

Vila sa rozkladá na troch podlažiach, z toho jedno je čiastočne podzemné a dve nadzemné. Majiteľovi slúži ako bývanie, l taktiež na reprezentačné účely. Najsúkromnejšia časť sa nachádza v podkroví, ktoré je riešené ako otvorený priestor. Oddelené sú len toalety a časti kúpeľne.

Súčasťou vily sú aj hosťovské apartmány, kreatívne nazvané ako Štefánik, Murgaš, Kempelen, Banič po štyroch slovenských objaviteľoch. Tým je venovaný vždy jeden roh štvorcovej dispozície a ku každému prislúcha samostatná kúpeľňa s toaletou a sprchovacím kútom. Stredná časť podlažia je spoločná a na zvýšenom prízemí s výhľadom do záhrady hostia nájdu spoločenskú knižnicu, jedáleň a obývaciu izbu. Tieto priestory sú zároveň galériou a miestom pre umelecké diela.

Štyri hosťovské izby nesú meno po štyroch slovenských vynálezcoch. Všimnite si dekoráciu na stene, ktorá odkazuje na daného slávneho muža. Zdroj: Jakub Čaprnka

Továreň aj raj v podzemí

Posledné podlažie, ktoré je z časti zapustené do terénu, slúži na spoločenské stretnutia. Je vybavené priestorom na stolovanie, zážitkovou kuchyňou nazvanou Brutus Factory a oddelenou vinotékou, teda Bacchus Paradise. Technické priestory inteligentnej elektroinštalácie, vzduchotechniky, chladenia a vykurovania sú umiestnené v dodatočnej podzemnej prístavbe k objektu. Na jednotlivé podlažia sa dá prejsť po pôvodnom kamennom schodisku, sprístupnenom cez presklený hlavný vstup.

V súčasnosti má a areál približne 1,5 hektára s ambíciou rozšíriť ho na dvojnásobok. Na farme sa v súčasnosti obnovilo pestovanie plodín aj chov oviec, hydiny a včiel.

Čiastočne zapustené podlažie je venované kulinárskym spoločenským zážitkom. Zdroj: Jakub Čaprnka

Najvyššie poschodie patrí súkromným priestorom majiteľa. Zdroj: Jakub Čaprnka

Text: Ing. arch. Katarína Lupták
Redakčne upravila: Daniela Marcinová
Foto: Jakub Čaprnka